Nechajte Rewaya na pokoji

04.05.2014 / Vlado Kurek
Sa pobil. (photo: SITA/Jozef Jakubčo)

Sa pobil. / (photo: SITA/Jozef Jakubčo)

Hráč, ktorý ukazuje veľmi pekné veci posledné dva-tri roky bez toho, aby si ho média zvlášť všimli, sa po jednej prihrávke a jednej bitke stal takmer národným hrdinom. Čo to hovorí o ňom a čo to hovorí o nás?

Čakáme na mladú hviezdu

Slovenská hokejová verejnosť zúfalo túži po ďalšej mladej hviezde. Po zázraku. Niet sa čo čudovať. Úžasní mladíci Šatan, Hossa a Gáborík sú veteráni a desať rokov nik ďalší neprišiel. Marek Svatoš svoju prvú skvelú sezónu v Colorade (32+18) nikdy nezopakoval a po ňom to už bolo iba biednejšie a biednejšie.

Iskrička nádeje vzbĺkla po šampionáte v roku 2009. Janusom vychytané 4. miesto naznačovalo, že sa nám rodí generácia podobná tej, čo s Lašákom priniesla bronz. Útoku Pánik – Viedenský – Tatár to však trvalo ďalších takmer 5 rokov, kým aspoň dvaja z neho nazbierali minúty a body v NHL.

Pozornosť sa tak presunula o ďalšiu generáciu nižšie na Tomáša Jurča a Marka Daňa. Práve Daňo si za posledné dva roky musel vychutnať, ale aj vytrpieť pozornosť národa. My sme totiž taký. Ak je aspoň malý dôvod, tak okamžite glorifikujeme a staviame si vzdušné zámky. A tiež stačí pomerne málo, aby sme zanevreli a kameňovali. Od Daňa sa snáď čakalo, že prinesie medailu z MS U20 a že potiahne Slovan do playoff. Ani jedno sa nestalo. Po prvej, normálnej sezóne prišla druhá, tragická a dnes nám zostáva dúfať, že sa v AHL naučí zrážať, hrať čisto a presadzovať sa.

Až teraz, vo štvrtom odseku článku a štyri roky po tom, čo si Daňo a Réway zahrali v jednom útoku na MS U18 si začalo Slovensko všímať druhého menovaného. Pritom nielen podľa štatistík (prvý nahral 13 bodov, druhý 11) ale aj podľa predvedenej hry bolo jasné, že  rodák z Prahy hrá minimálne rovnaký level ako rodák z Eisenstadtu.

Senzácia vo vzduchu?

Nasledovali dva šampionáty za dvadsiatku a v tom druhom desať kanadských bodov. O tomto všetkom sa však akosi mlčalo. Až prišla nominácia na Majstrovstvá sveta seniorov a média začuchali senzáciu. Posledný týždeň sa snáď nehovorí o ničom inom, ako o ňom. A hokejovo hladní a smädní fanúšikovia generujú jeden sen za druhým. 

Chápte ma správne. Martin Réway je skvelý hokejový talent a pravdupovediac, odkedy ma naň upozornili chalani z hokejportalu, všímam si ho pozorne a držím mu palce. Tak ako mi bolo ľúto, že bol vtedy v tieni iných, tak mi je teraz ľúto, že ho vystavujú absurdnému tlaku. Všetky tie prirovnania k Pálfymu, rozhovory a adorovanie nie sú vôbec na mieste a nepomáhajú.

Rozmýšľam, čo by sme robili keby sme mali Granlunda, ktorý ako 20 ročný dal víťazný gól svojej krajiny na MS, alebo Hertla, ktorý ako najmladší hráč v histórii NHL dal štyri góly v jednom zápase.  Asi by sme sa zbláznili. Pretože to, ako sa teraz správame k Réwayovi nevypovedá ani tak o jeho (nesporných) kvalitách, ale skôr o našom hlade po zázračnom hokejovom dieťati a o naivnej schopnosti uveriť, že sa čosi tak zničené ako slovenský hokej dá vyliečiť jedným turnajom.

Nechajme teda Martina Réwaya na pokoji a držme mu palce, nech nám urobí veľa radosti.

P.S.

Tento článok mal byť pôvodne aj o tom, že neviditeľnosť je vzácny dar, ale Pánik by sa jej mal čím skôr zbaviť. Tiež mal byť o príjemnom prekvapení z dvojice Čerešňák – Marinčin, o viere, že vyhráme na šampionáte nejaké buly a Marek Viedenský bude pri tom. A najmä o tom, že Hrivík by síce nemal byť náš prvý center, ale v tejto chvíli je snáď najpozitívnejším zjavom našej omladiny.

Nabudúce. 

Vlado Kurek

Vlado Kurek

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2014. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár