Minská Postreháreň: S Lacom neprehráme

15.05.2014 / Vlado Kurek
Výhru umožnil Laco v bráne solídnym výkonom a jedným famóznym zákrokom.  (photo: SITA/Ján Viazanička)

Výhru umožnil Laco v bráne solídnym výkonom a jedným famóznym zákrokom. / (photo: SITA/Ján Viazanička)

Prvýkrát sme vyhrali oficiálny zápas v našich „Nad tatrou“ dresoch. Prvýkrát sme vyhrali zápas na týchto Majstrovstvách sveta a prvýkrát sme vyhrali tretiu tretinu. Čo sme sa o našich zo zápasu dozvedeli? 

1. Jedinečný Laco

A nie jeden, ale hneď dvaja. Prvý zlomový okamih prišiel pri neskutočnom zákroku brankára (Jána) Laca hokejkou. Druhý pri strele útočníka Laca (Nagya) do vinkla pár sekúnd pred koncom druhej tretiny a definitívne zlomenie osudu v náš prospech obstaral opäť Laco.  Včera skvelý Nagy a jeho backhandová šibenica do protiľahlého vinkla. Veršík zo šlabikára treba prepísať: „Keď Laco strieľa a pritom je aj v bráne, nikdy neprehráme.“

2. Tréner

Tak ako som písal pred dvoma dňami, zostalo nám len veriť vo Vladimíra Vůjtka, a oplatilo sa. Nebojácne miešanie útokov pred zápasom aj počas neho jednoznačne svedčí o tom, že tréner nerezignuje, ale hľadá stále to najlepšie. Okrem predzápasových zmien treba spomenúť aj logické stiahnutie Andreja Šťastného z hry (za necelé tri minúty na ľade bol pri obidvoch góloch).  Zaujímavosťou je, že  mladý Reway s identickou štatistikou a so stratou puku, ktorá viedla ku gólu dostal šancu aj v ďalších dvoch tretinách.

3. Padli nám pekné aj šťastné góly

O dôležitosti toho, aby to začalo strelcom sypať niet pochýb. K dvojgólovému Nagyovi sa pridal útok Miklík – Mikúš – Tatár (v ňom si každý odniesol 3 body v +/- štatistike).  Na jednej strane treba byť vďačný aj za šťastné góly (Tatár, Miklík) aj za tie naozaj pekné (Nagy, Mikúš), na druhej strane stále nám chýba strelený gól po súvislom tlaku a po kombinačnej hre.

4. Nevieme hrať jednoducho

Nenechajme sa prílišne učičíkať, dnes to bol (zase raz) boj o všetko a víťazstvo vôle. Naše základné herné neduhy zostávajú naďalej prítomné a to v miere, ktorá je dlhodobo neudržateľná. V prvom rade je to – opakujem sa po každom zápase – slabá rozohrávka vo vlastnom obrannom pásme. Spomeňme si na príklad, keď rozhodca 2:20 pred koncom prvej tretiny signalizuje vylúčenie Nóra a naši miesto toho, aby aktívne zaútočili, začali si prenechávať puk za vlastnou bránou. Prenechávali sme si rozohrávku tak dlho, až sme starostlivo prestriedali novú päťku. Následne sme v šestici si dvakrát nahrali dozadu do vlastnej tretiny a potom zúfalo nastrelili puk do ofsajdu. Prišli tak netakticky o 11 sekúnd presilovej hry, ktorú dohrávali na začiatku tretej tretiny. 

Podobným príkladom bolo keď opakovane náš hráč posúva „čistý puk“ alibisticky po mantineli. Táto naša špecialita je evidentne známa, pretože Nóri často presne čakali tam kde sa ten puk posunul. Výsledkom zlej rozohrávky je potom pomalé útočenie do sformovanej obrany a alebo ešte horšie, straty puku a prečíslenie zo strany súpera. Kritickú druhú tretinu sme tak v podstate celý čas bránili (!!!) výsledok 2:2 a s veľkým šťastím sme ustáli niekoľko superšancí severanov.

5. Nedaria sa nám presilovky

Druhý zápas po sebe sme sa snažili hrať presilovku na obrancu, ktorý od modrej čiary strieľa. Zatiaľ to však vôbec nejde.  Buď neprejde prihrávka na obrancu včas, alebo nasleduje strela zblokovaná už prvým obrancom. Dôležitý gól na 3:2 padol v čase keď sme súpera vyčerpali presilovkou, ale v ďalších zápasoch by sme potrebovali, aby sa súper vracal z trestnej lavice skôr ako po dvoch minútach. Čaká nás veľmi silné Švédsko. 

Vlado Kurek

Vlado Kurek

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2014. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár