Silný príbeh Lleytona Hewitta, tenisového gladiátora

02.07.2014 / Martin Petro
Lleyton Hewitt, come oooooon!  (photo: SITA/AP Photo/Ben Curtis)

Lleyton Hewitt, come oooooon! / (photo: SITA/AP Photo/Ben Curtis)

Keď Lleyton Hewitt premenil v štvrtom sete zápasu s poľským bombardérom Janowitzom setbal, ľudia na tribúnach vyskakovali zo stoličiek. Nešaleli iba tradiční Aussie fans - pomaľovaní fanatici v žltých tričkách, ktorí za Lleytonom (a ostatnými klokanmi) cestujú po celom svete, aby celý zápas spievali oslavné chorály bez ohľadu na stav. Nie, burácali všetci. Hewitt urobil po tom kľúčovom víťaznom údere svoje typické emotívne gesto, zaťal všetky svaly na tele v jednu veľkú päsť a ovácie sa z tohto kurtu niesli celým areálom All England Clubu. Tento chlapík jednoducho vie ako ježiť chlpy na rukách.

Päťsetový rekordér

Opäť raz v kariére vyrovnal zápas, v ktorom prehrával 0-2 na sety a dostal ho do rozhodujúceho, posledného dejstva. V tej chvíli už bolo neodvrátiteľné, že Hewitt odohrá na grandslamovom turnaji päťsetový zápas s poradovým číslom 42. Stanovil tak nový rekord histórie, o ktorý sa dovtedy delil s Andre Agassim. Žiadny iný tenista neodohral toľko maratónskych, niekoľkohodinových súbojov, pri ktorých chytajú kŕče už aj diváka za obrazovkou. Nikto iný sa do zápasu nevrátil toľko krát ako Lleyton, nikto iný toľko krát nezaťal zuby s vierou, že nepriaznivo sa vyvíjajúci zápas bude ešte jeho. Jeden z najväčších bojovníkov všetkých čias sa tak stal najväčším bojovníkom všetkých čias. Oficiálne. Možno nie úplne oficiálne, ale aspoň v očiach tých, ktorí to tak vidia spolu so mnou.

Ak by ten zápas s Janowitzom úspešne otočil, bol by to jeho siedmy takýto obrat v kariére. V tomto sa s ním môže porovnávať iba Andy Murray a Roger Federer, dvaja hráči, s ktorými je česť byť v jednej partii. Hewitt sa pri frenetickej zápasovej atmosfére dostal do herného tranzu, diktoval tempo a predvádzal fantastické predstavenie, v ktorom ukončoval výmeny nádhernými volejmi pri sieti a dávkoval tak ľuďom poctivý wimbledonský zážitok - presne ten, ktorý sa posledné roky v Londýne vytráca za základnú čiaru. Lleyton nás svojou hrou vrátil v čase a divák sa musel cítiť miestami ako v rozprávke. Niet divu, Austrálčan má pre túto hru tenisovú hviezdu od Michelina, má rýdzi talent od Boha a miliónovú ruku. Je to navyše stará škola, šampión z roku 2002, na tráve sa pohybuje elegantne ako líška v snehu. Presne vie, aké zbrane na najtradičnejšom tenisovom turnaji sveta účinkujú a ako ich má použiť.   

Tento zápas avšak klokan napokon stratil. Čas nezastavíš a práve ten oberá starnúcu legendu o suverenitu na podaní. Prišiel jeden slabší gem, v ktorom sa nechal prelomiť. Mladý Poliak, ktorého servis lieta vyše 220 čísiel za hodinu, na takto rýchlom povrchu podobné šance z rúk nepúšťa. Nie náhodou to Janowitz minulý rok dotiahol do semifinále, v ktorom dlho trápil následného prvého britského víťaza od čias Freda Perryho.

Hewitt prehral a netajil na sebe veľké sklamanie. „Momentálne sa cítim dobre, ale neviem, či sa ešte vrátim,“ boli slová, po ktorých zatajilo dych mnoho fanúšikov tenisu ako takého. „Je frustrujúce odísť z kurtu po takomto boji s tým, že zajtra by ste zvládli ďalší, no nemáte tú možnosť. Po všetkom, čím som si prešiel, po všetkých tých operáciách, sa cítim dobre, ale jeden nikdy nevie. Ešte jedno zranenie a končím,“ vystrašil blondiak všetok shit out of us.

Na kurtoch behá len zázrakom

Vec sa má tak, že toto je vlastne zázrak. Je zázrak, že sa Lleyton ešte stále bije s najlepšími, je zázrak, že vôbec ešte brázdi kurty, na ktorých je tabuľa skóre s jeho menom. V roku 2012 absolvoval náročnú operáciu palca, ktorého kĺb mal úplne zničený artrózou. Prst trpel chronickou záťažou, ktorú si vie predstaviť iba niekto, kto sa dlhé roky týždeň čo týždeň tisíc krát odráža na betónových povrchoch. Lleyton už predtým prekonal náročnú operáciu bedrového kĺbu, no s týmto špecifickým problémom zápasil dlhé roky iba konzervatívne. Medikamentózna liečba nezabrala, v poslednej fáze už bola bolesť taká ukrutná, že bez analgetík na kurt nevedel stupiť. Musel ich do seba tlačiť každý deň.

V jeden moment sa rozhodol, že to takto ďalej nejde, že stačilo a zvážil operáciu, pri ktorej by mu odstránili celú chrupavku a palec zafixovali. Kĺb nebude bolieť, no Hewitt s ním už nikdy nepohne. Bol to druh operácie, po ktorej sa ešte žiadny športovec nevrátil na pôvodnú profesionálnu úroveň. Doktor Hewittovi povedal na rovinu, že je veľmi nepravdepodobné, že po nej bude pokračovať v kariére. Lleyton sa rozhodol, že mu to stojí za to riziko a ľahol si pod nôž. Už v tom čase určite vedel, že ak sa niekto má po niečom takom vrátiť, tak to bude práve a jedine on.  

Pooperačné snímky vyzerali fajn, rehabilitácia išla fajn, no najväčším otáznikom bolo, ako tento handicap ovplyvní Lleytonovu hru. Bude môcť konkurovať na úrovni ATP s palcom, ktorý sa na odrazovej nohe nemôže hýbať? Bolo jasné, že ak chce pomýšľať na comeback, bude musieť makať ako nikdy predtým. Ale ako Hewitt neskôr povedal, tá satisfakcia, ktorú potom cíti na kurte, stojí za všetku tvrdú robotu, ktorú tenisu obetoval.

Vrátil sa troma hladkými porážkami v rade, vrátane jednej z milovaného Wimbledonu. No nevzdal sa tak, ako sa nevzdal nikdy predtým. Dva mesiace po návrate takmer vyhral turnaj v Newporte, keď ho zdolal Isner až vo finále. Stihol olympijské hry, na ktorých vyhral za svoju krajinu dva ťažké zápasy. Najväčšie zadosťučinenie po návrate cítil zrejme tento rok v januári, keď v Brisbane porazil na domácej pôde veľkého Federera vo finále. Získal tak titul po štyroch rokoch pôstu. Vyhral ho ako 32-ročný a vyhral ho v čase, keď akákoľvek šanca vyhrať nejaký turnaj môže byť už posledná.

Je iný a bude chýbať

Lleyton má ako jeden z mála profesionálnych tenistov založenú rodinu. Väčšinu hráčov sprevádzajú po turnajoch akurát frajerky. Keď minulý rok na turnaji v Queense postúpil do semifinále, vybehol za ním na kurt jeho zlatovlasý synátor. Diváci oboch Hewittovcov odmenili vrelým aplauzom, bol to krásny moment a bolo z neho očividné, že Lleytona všade na svete milujú fanúšikovia bez rozdielu národnosti. Jeho tri deti sa oňho zatiaľ stále musia deliť s jeho pokračujúcou kariérou. Priznal, že sa za to občas cíti trochu vinný, najmä, keď musia trpieť také maratóny ako naposledy odohral s Janowitzom. Jedným dychom dodal, že napriek tomu všetkému a napriek zraneniam, ktoré ho kvárili celú kariéru, nestratil ani na chvíľu ani jedinú uncu z toho magického entuziazmu, ktorý pre tento šport má. 

Deň, v ktorom Lleyton odohrá svoj posledný zápas a oznámi, že raketu vešia na klinec bude dňom veľmi smutným. Nejedna slza v ten deň zamočí kurt, či už bude trávnatý, antukový, alebo betónový. Tenis stratí obrovskú osobnosť, veľkého gentlemana a ikonu tejto hry, ktorá nech je už teraz vzorom pre kohokoľvek, kto by sa chcel vydať podobným smerom. Neexistuje lepšia rada mladému tenistovi, než osvojiť si Australanov prístup k športu a nasledovať ho s hrdosťou. Neexistuje lepšia rada, než povedať: „Bojuj, buď ako Lleyton Hewitt.“

Martin Petro

Martin Petro

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2014. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár