Letný tábor NHL: Zoznam odsúdených

03.07.2014 / Mišo Hudák
Olympiáda, alebo vydarené playoff s Bruins pomohli Andrejovi Meszárosovi k bohatej zmluve s Buffalom. (photo: SITA/AP Photo/Petr David Josek)

Olympiáda, alebo vydarené playoff s Bruins pomohli Andrejovi Meszárosovi k bohatej zmluve s Buffalom. / (photo: SITA/AP Photo/Petr David Josek)

NHL dravo pracuje na obraze svojej súťaže aj cez leto. Ocenenia pre najlepších hráčov uplynulej sezóny, vstupný draft, podpisy neobmedzene voľných hráčov pod zmluvami za nezmyselne veľa peňazí. Každému detailu sa dostane veľkej pozornosti. Čo už len zostáva najneviditeľnejšej profesionálnej lige zo štyroch najväčších severoamerických športov? Nechať sa vytlačiť sokerom? Oprava, fodbalom?

Smrť hokeja

Prvý trest by si mali odsedieť najvyššie šarže NHL za to, že minulý rok dovolili ponechať klub Coyotes v Phoenixe. Nedávna kozmetická zmena názvu na Arizona Coyotes nemá žiaden vplyv na klub z púšte, ktorý už desať rokov vo Phoenixe nepôsobí. Posledných päť sezón sa návštevnosť domácich zápasov nevie prehupnúť cez 14 tisíc divákov a Jobing.com Arena je pravidelne z minimálne jednej pätiny nenaplnená. Takéto škrtenie hokeja, zvlášť v prípade čerstvých a angažovaných miest nie je ekonomicky, marketingovo ani športovo zmysluplné.

Smrť fair play

Je úplne jedno, že draftovou jednotkou pre rok 2014 sa stal Aaron Ekblad. Je úplne jedno, že tohtoročný výber patril najmä českým hráčom, ktorých si v prvých dvoch kolách vybralo päť klubov (presnejšie štyri kluby, pretože Washington bral dvoch). Je úplne jedno, že švédska prvá, druhá a juniorská liga dodala do výberu 28 hráčov a nie všetci boli držitelia švédskeho pasu. Dôležité je tridsiate výročie draftu 1984, ktorého číslom jedna bol Mario Lemieux.

Novinár Michael Farber odhaľuje nepríjemné správanie organizácie Penguins. Zúfalý klub, odsúdený na relokáciu, zo zúfalého mesta, v ktorom sa zatvárali veľké ocielarenske fabriky, podľa Farberových zistení koordinovane zúfalo prehrával tak, aby v sezóne 1983/84 skončil na poslednom mieste v celej súťaži a v následnom drafte si mohol vyberať ako prvý. V tom čase ešte neexistovala lotéria, ktorá dávala malú šancu prvého výberu aj tímom na predposledných pozíciách.

Čo nasledovalo neskôr netreba dlho opisovať. Do desiatich rokov Lemieux doviedol Penguins ku dvom pohárom, neskôr u seba ubytoval Cindyho Crosbyho a ten do mesta priniesol ďalšiu misu na šalát. Veľa šťastia zdravia, veľa šťastia zdravia, veľa šťastia milý Pittsburgh, veľa šťastia zdravia.

Smrť Východnej konferencie

Pred draftom a pred otvorením trhu bolo podpísaných niekoľko triezvych kontraktov. Marián Gáborík alebo Jaroslav Halák ukázali, že všetky tie štrajky a vykúpenia zo zmlúv konečne prinútili rozmýšľať generálnych manažérov viac realisticky. Samozrejme, prvého júla o osemnástej hodine stredoeurópskeho času boli všetky naivné myšlienky zbúrané.

Kontrakty za pol miliardy dolárov častokrát s prvotriednym platom pre druhotriednych hráčov sa v budúcnosti nebudú dať vykupovať tak ľahko ako doteraz. Za všetkých si rozoberme Buffalo. Beznádejne posledný tím uplynulej sezóny bol taký slabý, že ani nebral číslo jedna v drafte. Andrej Meszáros a Brian Gionta za niečo vyše 4 milióny dolárov na rok, Matt Moulson za 5 miliónov. Títo hráči v doterajších kariérach preukázali, že nie sú jednoznačnými lídrami svojich tímov a práve takých by Sabres do budúcnosti potrebovalo. Z minuloročnej komplikovanej výmeny medzi Buffalom a Islanders (Thomas Vanek za Moulsona) nakoniec najviac vyťažila Minnesota, ktorá si v závere sezóny na playoff požičala Moulsona a hneď po otvorení trhu ulovila najväčšiu rybu Vaneka so stredne dlhou zmluvou.

Z ľudského hľadiska si polepšil aj spomínaný Pittsburgh Penguins. Ak by Jamesa Neala a Brooksa Orpika nasledoval aj Chris Kunitz, všetky antipatie by zostali len Cinderelle.

Najhoršie obstál asi Ryan Miller, ktorý bude bručať vo Vancouveri tri roky. V NHL stále existujú družstvá, ktoré sú za trest, bez ohľadu na počet cifier, ktoré prichádzajú hráčom na bankový účet každý druhý týždeň.

Zaujímavý posun hráčov je možné vysledovať medzi konferenciami. Od výluky vyhrali tímy zo Západu šesť pohárov, zatiaľ čo mestá z Východu len tri šálky. Dlhoroční hráči družstiev Východnej konferencie ako James Neal, Daniel Briere, Brad Richards, Thomas Vanek, Ryan Miller spolu s navrátilcom Jarome Iginlom mieria na západ, opačným smerom z väčších mien putujú len Dan Boyle, Martin Havlát či Jaroslav Halák. Už to nie je len matematicky nižšia pravdepodobnosť (14 tímov na Západe, 16 tímov na Východe), ale aj kvalitatívne vyššia šanca vyhrať Stanley Cup, ak budete hrať hokej niekde medzi Michiganom a Californiou.

Mišo Hudák

Mišo Hudák

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2014. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár