Brazílska kliatba pokračuje

09.07.2014 / Samo Marec
Oscar stelesnil. (photo: SITA/AP Photo/Francois Xavier Marit)

Oscar stelesnil. / (photo: SITA/AP Photo/Francois Xavier Marit)

Keby na tej prehre bolo aspoň niečo normálne, mala by nejaké svoje keby. Sklamaný brazílsky fanúšik by mohol teoretizovať, čo by sa stalo inak, keby henten využil hentú obrovskú šancu, keby tamten v predĺžení namiesto brvna dal gól alebo keby ten oný premenil rozhodujúcu penaltu. V keby sa vždy skrýva isté utešenie, nádej, že rozdiel medzi výhrou a prehrou sa skrýva v detailoch.

Najväčší zápas v dejinách futbalu

Neexistuje však také keby, na ktoré by sa dalo vyhovoriť v Brazílii, teda azda okrem toho jediného, že keby hrali úplne iné mužstvá na úplne inom mieste a v úplne inom čase, tak by aj výsledok bol úplne iný. Neexistuje žiaden drobný detail, ktorý inak výborne rozohraný zápas zmenil na národnú tragédiu. Naopak. Dôvod, pre ktorý nikto – futbalisti, fanúšikovia ani komentátori – nedokázal nájsť slová na pomenovanie toho, čoho bol práve svedkom, sa ukrýval v tej rýchlosti, efektivite a chirurgickej presnosti, s ktorou Nemci najprv identifikovali a následne využili brazílske slabiny. Držanie lopty bolo vyrovnané, strely na bránu rovnako, len skóre bolo 1:7. Zápas sa začal o piatej miestneho času a o pol šiestej už nebolo o čo hrať. Toto, úprimne, bol až strašidelne efektívny výkon, človek ešte ani nenapísal status o druhom góle a už tam bol štvrtý.

Môžeme si rad radom vymenovávať rekordy a konštatovať, že padli všetky, môžeme si povedať, kto bol najlepším hráčom a kto zase bol Fred, môžeme sa domnievať, či už Dante dosiahol svoje peklo alebo len očistec, ale všetko sa to vlastne dá zhrnúť do jedinej vety: semifinále medzi Nemeckom a Brazíliou bolo najväčším šokom v dejinách futbalu. Brazília chcela zabudnúť na tragédiu z roku 1950 a už to urobiť môže. Zažila totiž ešte väčšiu.

Neexistuje žiaden slovenský kontext, do ktorého by sme ten zápas mohli zasadiť, aby sme to nejako lepšie vedeli precítiť. Toto nie je vypadnutie na domácich hokejových majstrovstvách, toto nie je len iný šport ale úplne iný vesmír. Brazília totiž neorganizovala majstrovstvá preto, aby sa bavil celý svet ale preto, aby ich vyhrala, jedno ako a proti komu. Miliardy boli minuté pre ten jeden moment, kedy bude definitívne zrušená kliatba z Maracany 1950, teraz však plán, ku ktorému neexistoval žiaden záložný, zlyhal zhruba tisíckrát horším ako najhorším možným spôsobom. Keď Brazílčania prestanú mlčať a neveriacky pozerať pred seba, zistia, čo všetko obetovali preto, aby si splnili sen. Futbal, priatelia, je zvláštna hra, kvôli ktorej ľudia robia absolútne iracionálne veci, ale nikto to nedokáže tak, ako oni. Prehra s Nemeckom môže a bude mať obrovský dosah nielen na hráčov, ale na celú spoločnosť. Generácie si o nej budú rozprávať. Dôvod, pre ktorý Brazília neuspeje na ďalších majstrovstvách, keď ich zhruba o 60 rokov bude zase organizovať, sa zrodil včera. Tlak bude totiž rovnaký, len ešte väčší.

Smrteľný koktejl

O desať rokov možno nastane čas, kedy sa v Brazílii o tom, čo sa stalo, začne rozmýšľat racionálne a vtedy možno prídu na to, že si sami namiešali smrteľný koktejl. Hrať otvorený zápas s mužstvom Nemecka v jeho súčasnej kvalite a forme by nemohol nikto a už vôbec nie Brazília bez kvality, na ktorú sme u nej zvyknutí. Počas majstrovstiev nebola, pri všetkej úcte ku Kolumbii a Čile, konfrontovaná so špičkovým a už vôbec nie špičkovým európskym mužstvom a tak, keď sa to stalo, zhorela ako Jan Hus.

Nie je nič nesprávne na tom, ak veríte, že niečo dokážete a ak za vami stojí celý národ, je priam vašou povinnosťou tomu uveriť. Nesprávne však je, ak vaša viera zatieni reálne schopnosti a, čo je horšie, nadobudnete vďaka nej dojem, že ste neporaziteľní. Presne to sa však stalo Brazílčanom – tlačení dopredu celou krajinou, presvedčení, že plnia akési vyššie historické poslanie, si jednoducho nevedeli predstaviť, že to môže nevyjsť.

Tak vyzeral aj ich vstup do zápasu. Hrali rýchlo a neefektívne dopredu, zároveň však bezstarostne a absolútne nezodpovedne vzadu. Výsledok bol teda nulový celkom logicky, presne rovnako, ako bolo logické, že Nemci prišli, pozreli a presne vedeli, čo majú robiť. Brazílčanom v rozhodujúcej chvíli chýbal pokoj. Ich hráči pravidelne hrajú vypäté európske finále a v každom z nich by si uvedomili, že po rýchlom góle treba hru upokojiť, vyrovnať a až potom sa pokúsiť o  zvrat. Napriek všetkému sú to predsa špičkoví hráči. Pod tlakom okolností však spravili presný opak a kým si to uvedomili, bolo neskoro. Premotivovaná Brazília zabila samu seba.

Svetový šampionát nemožno vyhrať bez toho, aby mužstvo rozhodujúcu chvíľu zlomilo vo svoj prospech a práve to Brazília nedokázala, chýbalo jej toho totiž priveľa. Chýbala skutočná kvalita, ale o tom sme všetci predsa vedeli, vpredu sa potácal zúfalý Fred, najmä však chýbali dvaja kľúčoví hráči: pilier obrany Thiago Silva a jediný skutočne nebezpečný útočník Neymar. Aj tí, ktorí Brazíliu dostali až sem, pri tom skrátka v semifinálne neboli a tak chýbali záchrancovia. 

Magický realizmus

Posadnutosť symbolmi (Neymarov dres pred zápasom) vypovedá mnohé. Celý plán brazílskeho víťazstva sa nakoniec posunul do akejsi transcendentálnej úrovne a tam aj ostal. Vyzeral ako úryvok z Marqúezovej knihy, o ktorom viete, že tak, ako to autor píše, to reálne nie je, ale necháte sa presvedčiť silou jeho sugescie. Brazílčania uverili a potom nevyhnutne narazili. Moment zázračného vykúpenia celého národa a vstup do krajšej budúcnosti cez Slnečnú bránu neprišiel. Pred troma týždňami som napísal toto: "Brazílii teda úplne zásadne chýba ten útočník, ktorý by aj dal aspoň tri góly, najmä jej však chýba skutočná vodcovská osobnosť. Chorvátsko aj Mexiko ju preverili dosť a keď príde niekto o triedu lepší stane sa toto: šikovnejší súperov krídelník využije ten priestor, ktorý Dani Alvés a Marcelo za sebou nechávajú a prihrá tomu útočníkovi, akého Brazília nemá. Útočník dá gól, Brazília bude potrebovať vyrovnať a práve vtedy sa ukáže, že tam nie je nikto, kto by jej hre vtisol nejakú pečať, priniesol pokoj a myšlienku zároveň. Skrátka, otočil zápas. V tejto modelovej situácii, ktorá sa môže odohrať presne takto alebo aj nejako trochu inak, budú obnažené všetky kritické nedostatky Brazílie. Tá potom nevyhnutne vypadne." Včera som mal pravdu, hoci nájsť v tom nejaké potešenie nie je ľahké.

Vlastne to bol jeden z najzvláštnejších zápasov, aké som kedy videl. Zdrvujúci útok v prvom polčase vystriedal tréningový zápas v druhom, rovnako ako 7-1 sa to mohlo skončiť 9-4. Aj vykúpenie na jeho konci bolo akési zvláštne, na tvárach nemeckých hráčov boli čitateľné tie zmiešané pocity. Vedeli, že dosiahli obrovský úspech, ba priam zázrak, ale zároveň to prehnali, niekomu inému takmer neprípustne ublížili.  Slovami klasika, 7-1 je zázrakom, ale je to zázrak iný. Je to tragédia. Brazília sa s ňou bude vyrovnávať desaťročia.

Samo Marec

Samo Marec

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2014. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár