Ako si Košice eurohanbu nezrobili

25.07.2014 / Denis Bohumil Schvarcz
Futbalisti Liberca Košičanov z EL odstavili. (photo: SITA)

Futbalisti Liberca Košičanov z EL odstavili. / (photo: SITA)

Bežala osemdesiata prvá minúta odvetného zápasu druhého predkola Európskej ligy UEFA a v nej sa stalo pred sedemtisíc sto divákmi na libereckom štadióne U Nisy všetko podstatné, čo potrebujete vedieť o dvojzápase slovenského zástupcu MFK Košice a domáceho Slovana.

Krátky prológ

Predtým krátky zápasový prológ. Vždy, keď som do dvoch hodín jazdy autom od dejiska zápasu európskeho pohára, v ktorom hrá moje obľúbené mužstvo, snažím sa nevynechať. Dovolenku v Krkonošiach sa podarilo náhodne načasovať na týždeň, v ktorom si v Liberci zahrali Košice odvetu druhého predkola EL. Super.

Na štadión vytesaný do skaly som sa teda dostavil a dostavili sa aj košickí fans. Tí boli v mid-season forme, Sk****ný Slovan bol prvý pokrik, ktorý som od nich počul. Aj druhý, tretí bol ŠK Slovan, belasá Bratislava, akurát to "belasá" zaspievali tak, ako ho spievajú asi všetky nebratislavské fankluby. Čo na tom, že sme boli všetci v Liberci? Ostatným pokrikom zo sektora hostí, krížom cez celý štadión od môjho sedadla som nerozumel, ak im ale UEFA pošle podobnú účtenku, ako fanúšikom Spartaka, čudovať sa nebudem. Hanba im.

Domáci mali fanúšikovské kotle dva, jeden Unisono a druhý Chronix. Unisono v bielo-modrých klubových farbách, aj vďaka umiestneniu v rohu ihriska pod nízkou strechou robil atmosféru, o ktorej často čítame a počúvame ako o „futbalovej“. Chronix v čiernych odevoch, napríklad na motívy kapely Orlík, stáli v minisektore na opačnej strane ihriska a nebolo ich počuť. Hádajte, ktorých strážili ovestovaní usporiadatelia v šíku?

Rébus na hranici schopností

Tak, ako väčšinu dvojzápasu, aj osemdesiatu prvú minútu začali žlto-modrí (Košičania, pre prípadných neznalcov) sebavedomým držaním lobdy v blízkosti šestnástky súpera. Dokonca početne oslabení, po troch striedaniach totiž padol ktosi z hostí po jednom z viacerých zákrokov, ktorých vzorom bol ten na Neymara v Brazílii, ošetrovali ho mimo hracej plochy. Tak, ako väčšinu dvojzápasu predstavoval prienik do futbalovým žargónom nazývaného vápna rébus na hranici ich futbalových schopností.

Až na jeden malý detail. Prienik sa podaril. Východniari sa dopracovali k bránku ohrozujúcej strele. Na rozdiel od všetkých ostatných akcií, ktoré v odvetnom zápase vymysleli. V jeho prvom polčase, priamo pod mojimi očami ktoré som mal usadené v desiatom rade za bránkou na Východnej (rozumej nefajčiarskej) tribúne, sa totiž dvakrát dostali do výbornej príležitosti, no bránu netrafili. Najmä situácia, v ktorej za chrbtom brankára pred skoroprázdnou bránkou spracovával na päťke Kavka balon tak tragicky, že z toho strela nebola, prahla po góle. Stačilo schuti kopnúť a vyrovnanie dvojzápasu by bolo na svete. Späť do minúty číslo 81..

Niekto, neviem kto, lebo dej sa odohrával ako takmer celý druhý polčas na polovici Liberca pred Západnou tribúnou a Košičania mali čísla na dresoch napísané asi náročky tak, aby biele cifry na žltomodrých pruhoch boli čo najmenej rozoznateľné, sa postaral o to, že lopta trafila do ľavej žrde Hroššovej brány.

Zdvíhal som (pravdaže pomyselne, veď som sedel na štadióne Slovana) ruky nad hlavu, len aby mi spočinuli na vlasoch, v typickej póze nešťastného fanúšika. Tiež pomyselne. Kým som si stihol uvedomiť, čo sa práve vlastne stalo, teda že VSS (MFK pre prípadných neznalcov) boli taktoblízkoblizučko vyrovnaniu a šanci na obrat v záverečnom nápore, dej sa rýchlo premiestnil na opačnú stranu ihriska.

Konžský útočník Delarge, hrdo nosiaci po zvyšok zápasu pseudonym najslávnejšieho futbalového Fína – Kamsito Kopol – si loptu v brejku položil na vonkajší priehlavok a z celej svojej konžskej sily sa doň oprel. Marka Tofilovskiho vystrelilo doľava, s rukavicami nahor, no nemal nárok. Dva, nula, po zápase.

Prehra bolí, hanba nebola

To, že Slovan Sama Slováka pridal z ešte jedného brejku ešte jeden gól, je irelevantné. Tí, čo zápas – vlastne oba – videli vedia, že celkové skóre 4:0 nehovorí o hre, akú oba celky počas 180 euroligových minút ukázali, nič.

Košice boli aktívnejšie, futbalovo lepšie a všeobecne zohratejšie. Liberec, účastník playoff tej istej súťaže v minulom ročníku, skúsenejší a disponujúci kvalitnejšími hráčmi. To rozhodlo. Veľmi dobre zahral strelec prvého odvetného gólu Ďubek, Ján Novák na hetrik v predkole proti AS Rím asi už nikdy nenadviaže. Skôr určite, ako asi. Historické futbalové bitky Fleischmanna v obrane domácich a Basistu (hlásateľ ho prečítal bez mäkčeňa na prvom „s“ a my, čo jeho zákroky roky sledujeme vieme, že by si za nejeden tú basu aj zaslúžil) sú si na míle vzdialené. A tak ďalej, a tak podobne. 

Skúsenosti sa nedajú natrénovať. Príučka od Slovana Liberec Košičanov bolí, no eurohanbu si v žiadnom prípade neurobili.

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2014. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár