Kde spravil anglický futbal zásadnú chybu

09.04.2013 / Samo Marec
Joea Harta poznáte (photo: SITA/AP Photo/Nick Potts/PA Wire)

Joea Harta poznáte / (photo: SITA/AP Photo/Nick Potts/PA Wire)

Všetko dopadlo tak, ako malo a to dokonca až natoľko, že sa zhrnutie zmestí ešte do perexu: Barcelona dostala gól z posledného útoku a Real rozbil Galatasaray natoľko, že odvetu je už len formalitou. Mario Gőtze naozaj bol hlavnou postavou Dortmundu proti Malage, hoci skôr vďaka tomu, že ani jednu šancu nevyužil a Bayern, nuž Bayern ešte predtým, ako získal s rekordným náskokom titul, úplne jednoznačne rozobral Juventus.

Odvety sa teda zdajú byť formalitou – Barcelona uhrá to, čo potrebuje aj bez Messiho a Dortmund gól dá. Malage bude navyše zrejme pre úmrtie otca chýbať tréner Pellegrino. Odvety Bayernu a Realu sa odohrajú len preto, že sa odohrať musia. V semifinálne budú po dva nemecké a španielske kluby a ja by som sa tu o tom mohol rozpísať ešte na tri odstavce a spraviť z toho článok. Nie je to náročná vec, lenže omnoho prínosnejšie je povedať toto:

Anglický futbal to prepásol. (Azda s výnimkou Arsenalu) sa vydal na fundamentálne nesprávnu cestu, ktorá navyše stojí priveľa peňazí  a konečne prestáva prinášať výsledky na klubovej úrovni. Na medzinárodnej škodí už dávno. Keď sa onedlho v semifinále Ligy majstrov stretnú Bayern, Borussia, Real a Barcelona, bude to možno aj dielom náhody – predsa len, nedá sa očakávať, že by v ňom anglické kluby chýbali pravidelne – bude to však aj symbolické.

Oba nemecké aj oba španielske kluby tvoria kostry svojich národných mužstiev do takej miery, že sú v podstate ich synonymom. Pri víťazstve na MS 2010 bol jediným španielskym hráčom mimo  Realu a Barcelony Joan Capdevilla a pri víťazstve na ME 2012 David Silva zo City. Okrem nich bol pomer hráčov Barcelony a Realu 7-3 a 6-4 a v tomto prípade to znamená jediné: je jedno, ktorých je viac, podstatné je, že do reprezentácie prenášajú  súhru z klubov a navyše hrávajú v dvoch (možno áno a možno nie) najlepších európskych kluboch.

To isté platí aj pre hráčov Borussie a Bayernu – okrem Ozila a Khediru (obaja zhodou náhod v Reale) tvoria práve oni kostru tej nemeckej reperezentácie, ktorá konečne hrá futbal, na ktorý sa dá pozerať a vekové zloženie a perspektívu by jej mohol závidieť každý. Všetky štyri tieto kluby majú navyše domácich brankárov, pričom Neuer aj Casillas sú v repre jasnými jednotkami. Valdes je kategória sama o sebe. Na druhej strane Angličania, ktorí sa hrdia najkultúrnejšími štadiónmi (tiež s prehľadom najvyššími cenami), najväčšou TV revenue, sledovanosťou, najväčšími hviezdami a najvyššími platmi, končia s reprezentáciou pravidelne vo štvrťfinále. Baráž v ktorejkoľvek kvalifikácii berú ako samozrejmosť a o titule snívajú v rovnakej rovine, ako my v hokeji. Môže sa to stať, ale bude to skôr proti ako v duchu logiky.

Problém je totiž v tom, že (prakticky) žiadna z tých veľkých hviezd, o ktorých dnes hovoríme ako o svetových, nie je anglická. Iste, každý klub má svojho Gerrarda, Lamparda alebo Wilsherea a Rooneyho, to sú však dokopy štyria hráči, z ktorých minimálne dvaja smerujú za zenit. Sú výnimkou, lebo v Premier League musia hrať tí najlepší práve kvôli tej TV revenue a cenám, ktoré by bez nich nemali opodstatnenie. Niežeby mali takto, ale to je iný príbeh.

Skrátka a dobre, byť lepší ako Tevéz je ťažké. Je ťažké byť lepší aj ako, povedzme, Martin Škrteľ, ktorý zase až taký dobrý nie je, je však stále príliš dobrý (a príliš dobre platený) na to, aby jeho miesto zastal nádejný mládežnícky reprezentant. Ten mládežnícky reprezentant by prvé dve sézony možno robil chyby, ale potom by ich robiť prestal a ako hotový tovar by pomáhal aj tú reprezentáciu pretlačiť cez prah štvrťfinále. Kvôli Tevézovi a Škrteľovi sa to však nestane, hráč si absolvuje svoje hosťovania a potom, v 22 alebo 23 rokoch, keď jeho rast spoľahlivo zakrpatel, skončí v Aston Ville alebo Stoke. Nič proti nim, tak to proste chodí. Nemecký a španielsky futbal sa tomu anglickému na míle vzdialili, tu už totiž nehovoríme o nejakej zohratosti z klubov – hovoríme o tom, aby krajinu reprezentovali aspoň akí-takí futbalisti.

Z piatich najlepších anglických klubov je jediným domácim brankárom Joe Hart, jeho dvojkou v reprezentácii Ben Foster z West Bromwich Albion, čo je priemerný klub, ak má svoj deň. Trojkou potom Fraser Forster zo Celticu, pôvodom z Newcastlu, kde sa však nepresadil, lebo aj tam mali brankárov zo zahraničia. Žiaden z hráčov nie je skutočnou svetovou hviezdou, ba ešte horšie – hneď, ako čo i len o trochu nádejnejší hráč vyskočí, preženú ho vekovými kategóriami a niektoré vynechajú, len aby čo najskôr hral v reprezentácii, ktorá má pocit, že práve on ju zachráni. Keď to už nikto iný na seba zobrať nevie.

Často tak potom hrá v reprezentácii ešte skôr, ako vôbec niečo odohrá v klube. Walcott, Oxlade-Chamberlain, Shelvey, Sterling, Zaha, Kelly, Bertrand by vedeli rozprávať. Nie sú to zlí hráči, ja taký napríklad nebudem nikdy, len nie sú ani takí dobrí, ako by mohli byť, ak by na nich v devätnástich neboli kladené prehnané nároky. Nároky, na ktoré Španieli ani Nemci jednoducho odkázaní nie sú. Navyše, a toto mám tendenciu pripisovať britskej spoločnosti ako takej, mladí hráči, ktorí zrazu začnú zarábať povedzme 50.000 libier týždenne, majú potom problém spraviť si poriadok v hlave. Asi aj ja by som mal. A niektorí to ani nestihnú, viď Adam Johnson.

Podčiarknuté a zhrnuté: aj keby predpovede o nemecko-španielskom semifinále nevyšli (akože vyjdú), anglický futbal je na úpadku. Angličania možno majú najlepšiu ligu plnú najlepších hráčov, tí hráči však už nie sú ich, lebo k nim, ku klubu, ku krajine ani kultúre nemajú žiaden vzťah. Ani tie kluby už diváko nepatria, vzali im ich totiž bohatí (alebo ruskí) šejkovia, aby im vedeli poskytnúť tých najlepších hráčov. Pýtajú od nich za to peniaze, ktoré už tí diváci nechcú platiť a vo finále dostávajú reprezentáciu plnú prinajlepšom priemerných hráčov, ktorí ani nemôžu za to, že sú priemerní. Takže takto s peniazmi. Čím vôbec nechcem povedať, že Barcelona s Realom by sa nemohli správať racionálnejšie. Mohli.

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2013. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Samo Marec

Samo Marec

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2013. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár