Klubové Slovenskoooooo

11.08.2014 / Vlado Kurek
Trenčania na Hull City nestačili, no koeficientu neublížili. (photo: SITA/AP Photo/PA, Anna Gowthorpe)

Trenčania na Hull City nestačili, no koeficientu neublížili. / (photo: SITA/AP Photo/PA, Anna Gowthorpe)

Každé dovolenkové leto v zahraničí má pre mňa svoje špecifikum. Stredy a štvrtky utekám z pláže, hľadám wifinu, alebo platím dátový roaming, aby som aspoň v podobe textového online spravodajstva na diaľku držal palce našim v pohárovej Európe. A hoci som fanúšik Spartaka Trnava, platím toto digitálne vstupné rovnako rád na zápasy Slovana, Trenčína, či trebárs Žiliny. Pretože hoci nie sú Andely, hrajú aj za nich.

Pre klubovú slávu a národný koeficient

Systém európskych pohárov prešiel výraznou zmenou na začiatku tohto tisícročia. Zanikla jediná súťaž, v ktorej sme kedy získali trofej (Pohár víťazov pohárov) a okrem reorganizácie Ligy majstrov a Ligy UEFA vznikol celkom sofistikovaný model bodovania jednotlivých európskych líg a od toho sa odvíjajúce počty klubov oprávnených bojovať v nich.  Zjednodušene povedané, čím lepšie kluby hrajú a čím viac bodov nahrajú, tým budú mať v pohároch lepšie postavenie. Viac mužstiev z ligy, ľahších súperov, či priame nasadenie do základnej časti.

Tento systém určite môžeme považovať za spravodlivý, aj keď je svojím spôsobom konzervatívny a umožňuje silnejším ligám udržať si svoje postavenie aj pri krátkodobom výpadku. Horizont 5 rokov, z ktorých sa vždy vypočítava výsledok, má totiž tendenciu zarovnávať  krátkodobé excesy. Či už ide o výbuch veľkého alebo o jednorázový senzačný úspech malého klubu.

Jedinou cestou ako sa vyškriabať hore je mať silnú ligu, ktorá dokáže pravidelne vyprodukovať aspoň tri mužstvá, ktoré dokážu vyhrávať a postupovať do základných častí súťaží. Každý klub tak bojuje za seba aj za ostatných. Chelsea za Arsenal, Sparta za Sláviu, Spartak za Slovan.

Najlepšia sezóna?

Slovensko sa od začiatku svojej existencie skôr mierne potácalo smerom dole v rebríčku bez výrazných úspechov. Vlastne sme si pokojne mohli v jeseni vylosovať kto bude majster a kto skončí druhý a tretí, z hľadiska európskych bojov to bolo úplne jedno.  Vypadli sme skôr ako tréneri anglických a nemeckých klubov zvolali svoje ovečky z dovoleniek. Postup Košíc, Petržalky a Žiliny do LM v približne päťročných odstupoch a jediný postup Slovana do EL, tak žiaľ nemohli priniesť veľa pozitívneho. A aj tie slušné kôpky peňazí sa vždy akosi rozkotúľali. Jedine v prípade Žiliny sa dá hovoriť o čomsi ako o postupnom budovaní (štadióna či klubu).

Aktuálne sa nachádzame na 28. mieste s 11,500 bodu. Za nami sú Slovnici s 11 bodmi a pred nami Srbi s 12,875 bodu. (Podľa inej tabuľky sme my a Slovinci prehodení). Priečky zaručujúce ďalšie miesto v Lige UEFA, či nebodaj v Lige Majstrov sú v tejto chvíli nedosiahnuteľne ďaleko. Pre nás je v prvom rade dôležité, zastaviť to neustále hojdanie sa na vlne slabých a menej slabých výsledkov.

Našou suverénne najlepšou sezónou  bola „Petržalská“, lemovaná víťazstvom 5:0 nad Celtikom, postupom cez Partizan Belehrad a víťazstvom v Porte v skupinovej fáze. Vtedy sme získali 4,333 boda. To bolo deväť rokov dozadu. Pre porovnanie, v sezóne 2010/11 sme získali so Šošónmi 3,000 boda. Posledné dva roky žiaľ iba slabučkých 1,500 a 1,625 boda. Pravda, aj to je niečo oproti naším „parádnym“ úlovkom:  1,333 (2004/5) a 0,666 (2002/3). Za sezónu 02/03 patrí večná vďaka vtedajšej MŠK Žiline, Matadoru Púchovu a KOBA Senec. A samozrejme ostatným klubom, ktoré dokázali byť v lige ešte horšie a pustili ich, neviniatka do sveta.

Nad Tatrou sa blýska?

Ukončime túto časť aspoň trochu optimisticky a tvárme sa, že sa blýska na lepšie časy. Už v tejto chvíli je jasné, že sme si oproti posledným dvom slabým rokom polepšili. Zatiaľ sme vďaka Trenčínu, Trnave a Bratislave získali 2,5 boda  a pred nami je ešte ďalšie účinkovanie Spartaka a Slovana. Ak by sa im podarilo uhrať kľúčové víťazstvá, koeficient porastie a „bude tu s nami“ ďalších 5 rokov. To by bolo mimoriadne dôležité, pretože 3,000 bodový žilinský vklad z roka 2010/11 práve expiruje a potrebujeme ho nahradiť aspoň tak dobrým číslom.

Vďaka čomu sme sa dostali k tohtoročným pre nás rozhodne nadpriemerným výsledkom si povieme v ďalšom článku. Tento ukončíme jednoduchou prosbou:  Ak už nechcete pri zápasoch Andelov a Belasých fandiť a kričať „Spartak do teho!“ a „Pome Slovan!“, pretože vám to vaše žlto-modré, zeleno-žlté, či, bielo-červené srdce nedovolí, tak kričte Slovenskoo! Pretože to potrebujeme a pretože na klubový luxus máme času dosť, až budú naše kluby niečo v Európe znamenať. 

Vlado Kurek

Vlado Kurek

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2014. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár