O politike sa radšej nerozprávajme

11.10.2014 / Branislav Ježík
Mercedes Lewisa Hamiltona na okruhu v Soči. (photo: SITA/AP Photo/Ivan Sekretarev)

Mercedes Lewisa Hamiltona na okruhu v Soči. / (photo: SITA/AP Photo/Ivan Sekretarev)

Bernie Ecclestone si plní ďalší sen. Na mapu destinácií, ktoré už navštívila kráľovná motoršportu, si môže zapichnúť ďalšiu vlajočku. A to rovno do dejiska poslednej zimnej olympiády v Soči. Tá sa tu konala ešte predtým, ako ruský prezident začal posielať svojich zelených mužíčkov k nášmu východnému susedovi. Olympijský oheň zhasol pred 231 dňami a pohľad na Rusko vo svete sa odvtedy dosť výrazne zmenil.

Ťažký pôrod ruskej Veľkej ceny

To však Bernieho vôbec netrápi. V Rusku chcel usporiadať preteky priamo na Červenom námestí už v polovici 80. rokov minulého storočia, keď bola Európa ešte stále rozdelená železnou oponou. Veľká cena Sovietskeho zväzu dokonca figurovala v predbežnom kalendári pre sezónu 1983, nikdy sa však nezačalo s výstavbou okruhu. Pokusy pokračovali aj po rozpade Sovietskeho zväzu. O usporiadanie súperili dve najväčšie ruské mestá – Moskva a Petrohrad. Stále sa však všetko viac odohrávalo na papieri, ako v skutočnosti. Veci sa rozhýbali až v roku 2008, keď sa konečne začalo s výstavbou okruhu s parametrami pre formulu 1. Trať v blízkosti dedinky Feďukino vzdialenej 97 kilometrov od centra Moskvy navrhol Bernieho dvorný architekt Hermann Tilke. Nemeckoruské konzorcium, ktoré zabezpečovalo stavbu malo dokonca s Berniem podpísaný kontrakt na usporiadanie veľkej ceny v roku 2010, rok predtým sa však práce na výstavbe zastavili. Po niekoľkomesačnom zdržaní sa v stavbe pokračovalo. Nový okruh zhltol približne 150 miliónov amerických peňazí a dokončený bol v júli 2012.

Soči nemá prvenstvo

Medzitým však Bernie stratil trpezlivosť a podpísal novú zmluvu s gubernátorom Krasnojarského kraja o usporiadaní veľkej ceny v čiernomorskom letovisku v Soči. Záštitu nad podujatím prevzal vtedajší ruský premiér Vladimír Vladimírovič Putin. Okruh bol nakoniec dokončený v dohodnutom termíne (opäť podľa projektov Hermanna Tilkeho) a tak sa Rusko stalo 31. krajinou, ktorá bude hostiť veľkú cenu formuly 1. Ak by sme sa ale pozreli do histórie ďalej pred vznik oficiálnych majstrovstiev sveta F1, tak by sme zistili, že Rusko nie je krajina nepoškvrnená motoristickým športom. Veľké ceny v uliciach vtedajšieho hlavného mesta Petrohradu sa tu uskutočnili v rokoch 1913 a 1914 a nebyť prvej svetovej vojny a revolúcie v Rusku, mohla sa z toho stať aj dlhodobejšia záležitosť.

Pod olympijskými kruhmi

Autodróm Soči, ako znie jeho oficiálny názov je v poradí 72. okruhom veľkých cien F1, ale len podujatie v kanadskom Montreale sa môže podobne ako to na pobreží Čierneho mora pýšiť tým, že prechádza priamo dejiskom olympijských hier. Okruhy v Barcelone a Melbourne sú totiž predsa len trochu vzdialenejšie od olympijských štadiónov. Myšlienka spojiť F1 a podujatie pod piatimi kruhmi však nie je úplne nová. Pokusy odjazdiť preteky v rámci olympiády v Barcelone v roku 1992 stroskotali na olympijskej charte (ale nielen na nej), ktorá okrem iného hovorí, že súťažiaci športovci musia svoje výkony dosiahnuť vlastnými silami. A predsa len v monopostoch sú jazdci viac závislí od výkonu motora, ako od svojich vlastných síl.

Peniaze až na prvom mieste

Keď sa v súčasnosti hovorí o Rusku, nemožno obísť politiku. Pre Bernieho to ale ako keby neplatilo. Tvrdohlavo odmieta všetky špekulácie o tom, či by sa v Rusku v rámci uvalených sankcií malo, alebo nemalo jazdiť. Pre neho je to všetko len tvrdý biznis a pokiaľ Rusi budú mať záujem aby sa veľká cena u nich uskutočnila (v preklade to znamená, že budú platiť usporiadateľský poplatok), bude sa u nich jazdiť. Zvrátiť by to mohli jedine sponzori, podobne ako v roku 1985, keď sa preteky v Juhoafrickej republike konali naposledy a to napriek sankciám uvalených na túto krajinu za dôsledné uplatňovanie apartheidu. Mecenáši však tento rok prikývli a tak nič nebráni tomu, aby sa v Rusku tento rok jazdilo. A ak by sa mala dodržať zmluva, tak sa tu monoposty budú preháňať minimálne do roku 2020.

Rušných sedem dní

Od posledných pretekov neubehol ani jeden celý týždeň, počas ktorého formula 1 zažila dosť turbulentné obdobie. Palácový prevrat vo Ferrari bol dokonaný odchodom Fernanda Alonsa (aj keď zatiaľ neoficiálnym) a v juniorke červených býčkov sa tak uvoľnilo miesto pre ďalšieho nádejného mladíka. Trh z jazdcami totiž nerozhýbal Španiel, ako sa všeobecne očakávalo, ale Sebastian Vettel. Ten má totiž podľa všetkého namierené na Alonsove dobre platené miestečko. To si už štebotajú aj vrabce na streche, ale v Maranelle sa stále tvária ako keby sa nič nedialo.

Iné starosti majú v tíme Marussia. Ich najväčšia hviezda Jules Bianchi, ktorý ostane navždy v histórii tímu zapísaný ako prvý, ktorý dokázal preň získať body, ostáva naďalej ležať v bezvedomí v japonskej nemocnici v Mie. Každým ďalším dňom sa znižuje šanca, že ho ešte niekedy uvidíme v kokpite monopostu. Márne čakanie na správy o zlepšení jeho stavu pripomínajú inú udalosť s podobnými následkami zo začiatku tohto roku – zranenie Michaela Schumachera pri lyžovačke vo francúzskych Alpách. Marussia sa z úcty k svojmu jazdcovi rozhodla, že do Julesovho auta tento víkend neposadí žiadneho jazdca a tak v nedeľu na štarte uvidíme len 23 áut.

Preteky sa teda budú niesť v smutnom duchu. Hlavnou otázkou víkendu však je to, či sa Nicovi Rosbergovi podarí zastaviť víťaznú sériu Lewisa Hamiltona. Pretože ten sa mu na prvej priečke začína nebezpečne vzďaľovať. A nechávať všetko na poslednú veľkú cenu s vidinou dvojnásobných bodov by sa Nemcovi nemuselo vyplatiť. V Pohári konštruktérov už na prvých dvoch priečkach nie je veľmi o čo bojovať. Do konca sezóny tak len ostáva sledovať, ako dopadnú súboje o doláre za tretiu a piatu priečku. Williams v Japonsku napriek nepresvedčivému výkonu navýšil svoj náskok pred Ferrari a McLaren sa dotiahol už len na rozdiel jedného bodu k Force India.

Ak teda nefandíte Strieborným šípom, či červeným býkom, stále je čo sledovať aj hĺbke štartového poľa. Štartujeme v skoro európskom čase – tentoraz o jednej popoludní.

Branislav Ježík

Branislav Ježík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2014. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár