Sezóna 1984: Keď o titule rozhodovalo pol bodu

25.10.2014 / Branislav Ježík
Osemdesiate roky minulého storočia, éra bielo-črevených McLarenov na čele pretekov F1. (photo: SITA/AP Photo/Tsugufumi Matsumoto)

Osemdesiate roky minulého storočia, éra bielo-črevených McLarenov na čele pretekov F1. / (photo: SITA/AP Photo/Tsugufumi Matsumoto)

Tento týždeň v utorok uplynulo tridsať rokov od chvíle, keď sa šampionát formuly 1 skončil najtesnejším výsledkom vo svojej histórii. V tohtoročnom kalendári si F1 pred záverečným šprintom dopriala trojtýždňovú prestávku a tak sa môžeme ohliadnuť späť.

Sezóna 1984 pritom bola nie nepodobná tej tohtoročnej. Bolo to prvýkrát v novodobej histórii, keď jej dominoval jeden tím s dvoma špičkovými jazdcami spôsobom, aký bol dovtedy nevídaný. McLaren mal pevne v rukách Ron Dennis a jeho trojročné úsilie vybudovať majstrovský tím sa malo práve zavŕšiť. K úspechu mu ešte chýbal turbomotor, ktorý sa v tom čase stával v F1 štandardom. O tom, ako si s pomocou peňazí od Mansoura Ojjeha objednal jeho vývoj u Porsche, sme už na stránkach takurčitee.sk písali.

Opatrný začiatok

Porsche sa pritom bálo o svoju reputáciu, ktorú si vytváralo od polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia účasťou vo vytrvalostných pretekoch. Dokonca ani nesúhlasilo s tým, aby sa jeho meno objavilo na bloku motora. Motor bol totiž postavený na zákazku podľa prísnych požiadaviek vtedajšieho konštruktéra McLarenu Johna Barnarda a v Stuttgarte neboli celkom presvedčení o jeho koncepte. Nemecká automobilka ho testovala v špeciálne upravenom cestnom aute Porsche 935 a plánovala ho nasadiť do F1 v roku 1984. Na nátlak Nikiho Laudu, ktorého v roku 1982 na návrat do F1 prehovoril práve Dennis, sa ale nový turbomotor objavil v červenobielych monopostoch už na konci sezóny 1983. Barnard upravil „vesmírne“ šasi MP4/1C s uhlíkovým monokokom, ktoré bolo pôvodne vyvinuté pre neprepĺňaný motor Cosworth DFV V8 a auto s označením MP4/1E sa stalo testovacím laboratóriom v posledných štyroch veľkých cenách. Vydláždilo tak cestu jednému z najúspešnejších monopostov v celej histórii formuly jeden. Keď sa však pozrieme čisto na výsledky jeho predchodcu, tak to vôbec nevyzeralo nádejne – zo siedmych štartov jazdci McLarenu ani raz nevideli šachovnicovú vlajku. V posledných pretekoch, ktoré sa konali v Juhoafrickej republike, však Lauda už dokázal držať krok so špičkou, ale pre poruchu elektroniky vypadol z druhého miesta len šesť kôl pred cieľom.

Rodí sa majstrovský tím

Práve v týchto pretekoch sa chystala automobilka Renault osláviť prvý titul francúzskeho jazdca na francúzskom aute obutom do francúzskych pneumatík v F1 (aj o tom ste sa už mohli na stránkach takurčitee.sk dočítať). Preteky nakoniec pre Francúzov dopadli fiaskom a vtedy pološtátna automobilka za vinníka všetkého označila Alaina Prosta, ktorý si ju dovolil kritizovať za nedostatočný vývoj počas roka. Len dva dni po pretekoch bol z tímu vyhodený a Ron Dennis, ktorý práve vtedy rokoval o novej zmluve s Johnom Watsonom nezaváhal ani na chvíľu: v novej sezóne už sedel Prost v červenej kombinéze v jeho aute.

Do kompletnej skladačky chýbal ešte monopost. Automobilke Porsche sa nakoniec podarilo splniť náročné požiadavky Johna Barnarda. Ten už vtedy nosil v hlave koncept postupne sa zužujúcej zadnej časti monopostu (neskôr dostala názov podľa hrdla fľaše Coca Coly), ktorá výrazne zlepšovala tok vzduchu okolo zadných kolies. Vtedy možno netušil, že spraví menšiu revolúciu v konštrukcii, keď sa jeho koncept využíva v F1 dodnes.

Škrt cez rozpočet spravili pravidlá

Konštruktérom motora bol Hans Metzger, ktorý musel čerpadlá a všetky ostatné súčasti umiestniť v prednej časti, aby v zadnej časti vznikol priestor pre výfukové potrubie. Aj tak to však bol trochu kompromis. Barnard totiž požadoval, aby valce motora zvierali uhol 60°, čím by mal viac miesta na tvarovanie podlahy s prísavnym efektom. Jeho plány však boli zhatené na konci roku 1982, keď bol prísavný efekt zakázaný. Nakoniec vznikol projekt pozdĺžne uloženého motora TAG Porsche TTE PO1, ktorý mal blok zo zliatin hliníka a horčíka so šiestimi valcami s objemom 1499 cm³, uloženými proti sebe do V v uhle 90° a bol prepĺňaný dvoma turbodúchadlami KKK. Výkon na zadné kolesá prenášala manuálna päťstupňová prevodovka Hewland FGB a pri 11200 otáčkach za minútu dokázala pohonná jednotka generovať výkon 559 kW (v kvalifikácii krátkodobo až 597 kW). Motor bol už vtedy riadený elektronickou jednotkou BOSCH Motronic MS3. K tomu všetkému Barnard ešte doplnil účinné uhlíkové brzdy, ktoré vtedy tiež ešte neboli v F1 štandardom a monopost MP4/2 bol na svete.

Červenobieli valcujú konkurenciu

Na štart úvodných pretekov sezóny v brazílskom Riu sa postavili už všetky autá s turbomotormi pod kapotou. Jedinou výnimkou boli monoposty Kena Tyrrella, ktorý na drahú pohonnú jednotku nemal dostatok prostriedkov. Alain Prost prešiel cieľom so štyridsaťsekundovým náskokom pred druhým Kekem Rosbergom, zatiaľ čo Niki Lauda odstúpil už v 38. kole s poruchou elektroniky. Chuť si ale napravil už v nasledujúcich pretekoch v juhoafrickom Kyalami. Francúz musel štartovať z boxovej uličky a Lauda bol v cieli o necelých 66 sekúnd skôr, ako Prost. Ostatní jazdci skončili so stratou jedného a viac kôl. Prvé zaváhanie prišlo až v tretích pretekoch v belgickom Spa, keď oba McLareny ostali stáť s poruchami. Jedinú slabšiu chvíľku si McLaren vybral na prelome júna a júla, keď sa konali počas štyroch týždňov tri veľké ceny, z ktorých dve vyhral Nelson Piquet na Brabhame a jednu Keke Rosberg na Williamse. Potom už Dennisov tím kraľoval a zostávajúcich sedem veľkých cien sa stalo jeho korisťou.

Dokončenie zajtra...

Branislav Ježík

Branislav Ježík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2014. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár