Sezóna 1984: Keď o titule rozhodovalo pol bodu, II.

26.10.2014 / Branislav Ježík
Niki Lauda má dodnes pri spomienkach na sezónu 1984 dôvod na úsmev. (photo: SITA/AP Photo/Lai Seng Sin)

Niki Lauda má dodnes pri spomienkach na sezónu 1984 dôvod na úsmev. / (photo: SITA/AP Photo/Lai Seng Sin)

Včera sme si začali čítať o sezóne 1984, ktorá sa vo Formule 1 ponášala na tú aktuálnu. Šampionát skončil najtesnejším výsledkom vo svojej histórii. McLaren mal pevne v rukách Ron Dennis a jeho trojročné úsilie vybudovať majstrovský tím sa malo práve zavŕšiť.

O majstrovi rozhodoval nový okruh

Veľké finále sa konalo 21. októbra 1984 na novom okruhu v portugalskom Estorile. Formula 1 sa vrátila do jedného z najchudobnejších štátov v Európe po dvadsiatich štyroch rokoch. Na infraštruktúre okruhu ešte stále prebiehali dokončovacie práce. Ľudia, ktorí sa prišli pozrieť v nedeľu na preteky sa museli dostať na tribúny cez blato, ktoré nestihlo ešte uschnúť po výdatnom daždi, ktorý zmyl prach zo všetkého naokolo v týždni pred pretekmi.

Lepšiu východiskovú pozíciu mal Niki Lauda, ktorý v priebežnom poradí viedol s náskokom tri a pol bodu. Na víťazstvá síce prehrával v pomere 5:6, ale Prostovi boli za monacké prvé miesto pripísané len polovičné body, pretože preteky boli kvôli dažďu ukončené v 32. kole ešte pred odjazdením troch štvrtín. Malý Francúz mal počas roka na svojom konte aj viac mechanických porúch, pretože nedokázal ešte auto tak šetriť, ako vypočítavý Lauda, ktorý dávno vedel, že sa nerátajú len víťazstvá, ale aj body. Bodovaných bolo vtedy prvých šesť priečok (9-6-4-3-2-1), takže Rakúšanovi stačilo skončiť druhý a nemusel brať ohľady na Francúzove umiestnenie, aby si zaistil svoj tretí titul majstra sveta. Na druhej strane Prost, ak chcel pomýšľať na titul, si nemohol dovoliť skončiť horšie, ako na pódiu.

Prostove nádeje po sobote vzrástli

Na papieri to vyzerá jednoducho, ale ťažšie to bolo uskutočniť. Kvalifikáciu vyhral Nelson Piquet, ktorého v prvom rade doplnil Alain Prost. Laudovi sa v kvalifikácii podarilo dosiahnuť až jedenásty najrýchlejší čas. Na jeho obhajobu však treba doplniť, že Mansour Ojjeh už odmietol naliať ďalšie peniaze do vývoja špeciálneho motora pre kvalifikáciu. Len pre porovnanie motor BMW v Piquetovom Brabhame dokázal v kvalifikácii vyprodukovať 671 kW, čo bolo o viac ako sedem desiatok kilowattov (alebo ak chcete o 99 koní) viac ako McLaren. Nečudo, že si Brazílčan počas sezóny dokázal s týmto autom vyjazdiť deväť prvých pozícii na štarte.

Prost stál na štarte v obkľúčení francúzskych novinárov, ktorí prišli v očakávaní prvého titulu majstra sveta pre jazdca z krajiny galského kohúta. To bolo v ostrom kontraste s Laudom, ktorý stál na jedenástej pozícií sám uzavretý do seba. Napriek tomu z oboch bolo cítiť pohodu. Počas sezóny nedošlo medzi nimi k žiadnemu sporu, nevytvorilo sa medzi nimi žiadne napätie. Francúz ešte vtedy nebol jazdcom, s profesorským štýlom. Tomu sa práve učil od Rakúšana, ktorý nikdy nešiel do zbytočného rizika a radšej sa venoval nastaveniu auta pre preteky, aj keď to malo znamenať horšiu štartovú pozíciu na štarte. Prost bol ešte len tým mladým dravým lovcom, ktorý naháňal starého lišiaka Laudu.

Lauda sa nevzdáva

Karty boli rozdané a všetci čakali na štart. Viac ako pätnásťtisíc neskrotných koní pod kapotami dvadsiatich šiestich monopostov čakalo na zelené svetlo, ktoré znamenalo začiatok poslednej bitky o najlepšieho jazdca roka. Nasledujúcich sto minút malo rozhodnúť o tom, či vyhrá mladá krv, alebo starecká rozvážnosť.

Štart sa vôbec nepodaril Piquetovi, ktorému sa pretočili kolesá a Prost sa pred neho pohodlne dostal. Ešte rýchlejší však bol Keke Rosberg s Nigelom Mansellom, ktorí predbehli obidvoch. Francúz si s Angličanom poradil ešte v prvom kole a v deviatom sa predral na čelo aj cez otca tohtoročného kandidáta na titul. Lauda sa naopak trpezlivo predieral stredom štartového poľa, ale zasekol sa za siedmym Tolemanom Stefana Johanssona. Jeho strata na rivala v boji o titul narastala každým kolom. Márne sa snažil dostať Švéda na brzdy, svoju snahu dokonca okorenil hodinami. Nestratil však trpezlivosť a nakoniec sa cez neho dostal. V tej chvíli však strácal na svojho tímového kolegu už 42 sekúnd. V 28.kole sa Lauda dostal na poslednú bodovanú pozíciu, keď zdolal Alboreta na červenom Ferrari a o chvíľu si poradil aj s čiernozlatým de Angelisovým Lotusom. Ďalšou prekážkou v ceste za titulom bol bielozelenožltý Williams Keke Rosberga. Jazdci odjazdili ďalších päť kôl, keď Lauda predbehol Ayrtona Sennu na Tolemane a prepracoval sa už na tretiu priečku. Na to, aby sa stal tretíkrát majstrom sveta potreboval zdolať ešte Nigela Mansella na Lotuse, ktorý bol ale 27 sekúnd  pred ním.

Buď alebo

Blížila sa polovica pretekov, ktoré boli vypísané na 70 kôl. Počítač v Laudovej hlave opäť raz začal kalkulovať. Ak by sa unáhlil vo svojom rozhodovaní, mohol ľahko spraviť chybu a stratiť tak celý šampionát. K dispozícii mal niekoľko riešení, ako tomu zabrániť. Prvým bolo spoľahnúť sa na to, že Mansell zdolá Prosta. V tom prípade by mu stačilo skončiť na tretej pozícii, ktorá mu práve neohrozene patrila. Nebol to však Angličanov deň. Navyše ten na svoje prvé víťazstvo stále čakal. Ďalšou možnosťou bolo vyčkať na to, či jeho Lotus vydrží až do cieľa. Pravdepodobnosť že sa tak nestane bola dva ku jednej, veď v predchádzajúcich pätnástich pretekoch sa tak stalo desať krát. K dispozícii mal Rakúšan ešte jednu voľbu: začať stíhaciu jazdu. Tu však hrozilo, že mu buď nevydrží palivo, alebo pri maximálnej záťaži niečo zlyhá na jeho McLarene. Všetko mal vo svojich rukách. Teraz mohol svetu dokázať, že ešte nepatrí do starého železa a že je stále taký dobrý, ako keď v polovici sedemdesiatych rokov vo Ferrari zľahka porážal konkurenciu.

Zaúradoval osud

Rozhodnutie nakoniec prišlo v 51. kole. Mansell spravil hodiny, ale na trať sa ešte stihol vrátiť tesne pred Laudom. V nasledujúcom kole sa ale všetko opakovalo a jazdec na McLarene si už nenechal ujsť príležitosť dostať sa na druhé miesto. Mansellovi totiž vyskočil zo strmeňa piest na jednej z predných bŕzd. Ešte v tom istom kole zamieril do boxov a preteky sa tak pre neho skončili.

Na čele sa už do konca pretekov nič nezmenilo. Prost mal ešte desať kôl pred koncom štyridsaťsekundový náskok pred Laudom. Nakoniec zvoľnil a v cieli oboch delilo trinásť a pol sekundy. Francúz vyhral preteky a Rakúšan šampionát. Mladý bažant vyhral bitku a starý mazák vojnu. Po roku tak opäť ostal Prostovi len titul vicemajstra. V celkovom poradí šampionátu delilo jazdcov britského tímu pol bodu! Tretí Elio de Angelis nedokázal získať ani polovicu bodov hociktorého z jazdcov McLarenu.

Lauda odovzdáva štafetu

Napriek tesnej prehre Alain Prost nepôsobil na stupňoch víťazov zatrpknuto. S úsmevom spolu s Laudom striekali na seba šampanské jeden cez druhého. Všetko to sledoval spokojný Ron Dennis, ktorý mal v tom čase na svojej hlave ešte o dosť viac vlasov, ako dnes. Spokojný bol s tým, čo jeho mladý tím dokázal. Nikdy dovtedy sa nestalo, aby jeden tím vyhral viac ako osem veľkých cien. McLarenu sa to vtedy podarilo dvanásť krát. Jeho jazdcov na pódiu doplnil mladý Ayrton Senna, ktorý práve dokončil svoju úvodnú sezónu v F1. Dennis vtedy istotne netušil, že títo dvaja mladíci, ktorí tam v ten deň stáli spolu s ním a Nikim Laudom, mu v nasledujúcich siedmich rokov prinesú šesť jazdeckých titulov majstra sveta.

Legenda pokračuje

Alainovi Prostovi sa nakoniec na tretí pokus podarilo získať premiérový titul hneď v nasledujúcej sezóne. Dokázal to na upravenej verzii monopostu MP4/2B, ktorá mala zmenené zadné krídlo (kvôli zmenám v predpisoch) a zavesenie kolies, pretože Michelin sa po sezóne 1984 stiahol z F1. V roku 1986 dokázal dokonca s verziou C titul obhájiť, napriek tomu, že McLaren už vtedy nepatril medzi najrýchlejšie monoposty a jeho motor už dosť výrazne strácal na Hondu.

Celkovo dokázali monposty MP4/2 počas troch sezón získať v 48 pretekoch 22 víťazstiev, 16 najrýchlejších kôl v pretekoch a 7 víťazstiev v kvalifikácii. Jazdcom dopomohli k trom titulom majstra sveta a tímu k dvom víťazstvám v Pohári konštruktérov. Stali sa tak legendou a právom sa radia k najlepším v celej histórii formuly 1.

Branislav Ježík

Branislav Ježík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2014. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár