Prečo ľudia nemajú radi Lionela Messiho?

28.11.2014 / Samo Marec
 (photo: )

Byť tým úplne najpriemernejším z priemerných svetových futbalistov čisto teoreticky nie je to najhoršie, čo sa vám v živote môže stať – stále ste mohli skončiť aj ako autistický argentínsky trpaslík. Problém je v tom, že keď príde na váš priamy súboj, krpec vyhráva. A keby len to. Nielen vyhráva, on vás poráža. Úplne, definitívne a konečne. Robí to s ľahkosťou gymnastu súperiaceho s hrochom na sedatívach, nakoniec ste mu ešte aj vďačný, že práve vy, vy a nikto iný, ste mali tú nesmiernu česť byť ním strápnený, ponížený a usvedčený z absolútnej neschopnosti. Aby toho nebolo dosť, o tom zápase, v ktorom ste na trávniku viac sedeli ako po ňom behali, o tom dni, po ktorom vás tréner preradil do upratovacej čaty, budete jedného dňa rozprávať svojim deťom, vnúčatám a vôbec každému, kto bude ochotný počúvať. Lebo ste to boli práve vy, na kom si Lionel Messi v ten večer zľahka ponaťahoval svaly. A to je niečo.

Najpriemernejší z priemerných 

Vráťme sa však pred ten osudový deň, keď ste namiesto kopačiek začali fasovať Savo, vráťme sa pred to, ako vám na Prednej Hore začali dávať vernostnú zľavu. Od malička čistý priemer, čo mohol, pokazil, čo nemohol, nechal tak, v slovnom spojení červený diplom rozumel len tomu prvému. Namiesto v bare vždy túžil hlavičkovať radšej na ihrisku, tak ho postavili do obrany. Od malička neexceloval, z piatich bol vždy tretí, dokonca aj z dvoch kdesi uprostred. Príliš dobrý na to, aby ho vyhodili, ale nikdy nie kapitán, že nebude legendou pochopil zároveň s prvým listovaním OKM. Úspešne sa prekopal kamsi do druhej ligy a tam dokonale zapadol medzi svojich – nie zlých, ale ani nie dosť dobrých hráčov, ktorí hneď po konci kariéry zisťujú, že nič iné nevedia a pred sebou ešte stále majú jeden nepríjemne dlhý ľudský život. Tam bol doma, tam bol spokojný, až do toho momentu, keď klub navzdory všetkým očakávaniam a stávkovým mafiám postúpil do prvej ligy, čo so sebou prinieslo aj nevyhnutnosť konfrontácie s ním: autistickým argentínskym trpaslíkom.

Hoci tušíte katastrofu, na ten deň sa tešíte mesiace vopred, vzhliadate k nemu ako srnka, ktorá si čeliac svetlám kamiónu myslí, že konečne dorazili cukríky. Teraz ten deň prišiel a vy sa naozaj idete postaviť tvárou v tvár tomu, s kým ste doteraz hrali len na Play Station. V autobuse vládne napätá atmosféra, ktorú občas preruší márny pokus o zlý vtip, na štadión hľadíte s väčším úžasom ako kedysi na to OKM. Šatňa je väčšia ako váš byt aj so spoločnými priestormi a vám už neostáva nič, len obliecť sa do svojho najlepšieho dresu a obuť si kopačky, ktoré vám žena pred cestou vyleštila. Konečne idete na trávnik a pri pokuse zrátať poschodia tribún vás sekne v krku. Vtedy si uvedomíte, že to všetko je naozaj, že teraz a potom už nikdy budete takmer dve tristné hodiny po ihrisku vodený tak, že aj Steve Wonder pri vás vyzerá ako jasnovidec. Zaradíte sa do stredu obrany, zopakujete si pokyny, ktoré nikdy nebudete mať príležitosť dodržať a lokalizujete toho spratka, vďaka ktorému váš život začne kopírovať akcie Enronu. Rozhodca zapíska.

Ste tam nesprávne

Že ste tam ale naozaj úplne nesprávne, si začnete byť istý v druhej minúte pri prvom márnom pokuse o faul, o päť minút neskôr začnete rozmýšľať, že ste sa radšej mali venovať akvaristike. Poctivo zdvojujete, stroj- aj štvorujete, ale nepomôžete si, pôsobíte len ako jeden z mnohých dórskych stĺpov podopierajúcich chrám JEHO geniality. V desiatej minúte pocítite pohyb v črevách a v duchu ďakujete, že váš klub má čierne trenírky, o dve minúty dostanete prvý gól. Leo sa okolo vás trikrát obtočí, dá vám jasličky, škôlku aj vysokú školu futbalu v jednom, prehodí brankára, príde sa vám ospravedlniť a na pamiatku vám daruje svoj vlas.

Rýchlo si odskočíte na záchod, v tuneli sa vyplačete, na ihrisko sa vrátite s novými trenírkami a sebavedomím. Chvíľu to dokážete – beháte, prihrávate, kričíte, organizujete, idete nie nadoraz, ale sto metrov zaň. Nepomôže vám to. Messi loptu opäť na polovici zoberie a kým ho stihnete dobehnúť, na chvíľu si sadne, napíše tri antické tragédie, z toho jednu o vás, odfotí sa, fotku pošle frajerke a zavolá do 02, čo, doprdele, je s tým internetom. V momente, keď sa už-už chytáte jeho dresu, dá ďalší gól a kým berie loptu do stredového kruhu, aby rýchlo mohol dať zas ďalší, kamery vás zachytia, ako sa so spoluhráčmi spolupatrične objímate a ponúkate im svoj dres, aby si doňho utreli slzy.

Messi vám rozumie

Po tridsiatich minútach si poviete, že ste navždy mali ostať v juniorskom futbale, kde tie polčasy boli predsa len kratšie a v duchu myslíte na posledný zápas, v ktorom Messi dal rovných osemnásť miliónov gólov. Uvedomíte si, že jeho zoznam hetrikov je dlhší ako zoznam splátok vašej hypotéky a že zatiaľ čo sa vy idete strhať, on si ešte stále myslí, že je na tréningu a vy ste v podstate jeho kamarát. Sám vás v tom utvrdí, keď sa vám ho konečne podarí sfaulovať. Hneď, ako rozhodca odpíska jedenástku, Leo k vám príde, chápavo povie úplne ti rozumiem a vy tento moment využijete na výmenu dresu a podpis fixou, ktorú máte od začiatku pripravenú v štulpniach. Hneď potom vám dá ďalší gól, ale už to neberiete osobne.

Rozumiete, že svet je nesmierne nespravodlivý, pretože zatiaľ čo vás si zapamätá akurát tak Wikipedia a aj to preto, že ste cez zápas museli odbehnúť do šatne, on je nefalšovaný génius. Síce by ste si priali, aby navždy ostal na tej pampe, ale uznávate, že svet by bol omnoho chudobnejším miestom, keby sa to stalo. Uvedomujete si, že vašou jedinou historickou úlohou v tento deň je utvoriť mu so spoluhráčmi špalier, ktorý ho dôstojne bude sprevádzať cestou k tomu, ako vám opäť, znova, znova a znova dá ďalší gól. Keď rozhodca konečne zapíska polčas, za toto milé gesto sa vám pekne poďakuje a sľúbi, že už nikdy, naozaj nikdy nebudete musieť proti nemu hrať. Vy sa mu poďakujete tiež a cestou do šatne sa trénera radšej sám spýtate, kde je vedro a mop.

Tento článok je výsledkom holej nemožnosti napísať o Lionelovi Messim tak, aby niečo nebolo opomenuté. Je výrazom autorovho presvedčenia, že napriek gólom Cristiana Ronalda má Lionel Messi to ťažko definovateľné čosi, čo ho posúva na inú planétu. Pre úplnosť je potrebné podotknúť, že kedysi dávno Rado Ondřejíček napísal veľmi podobný článok o Michaelovi Phelpsovi*. Podobnosť je spôsobená tou holou nemožnosťou napísať to inak.

* http://www.humno.sk/2008/08/18/qten-phelps-ma-tak-strane-sereq/

Samo Marec

Samo Marec

Napíš komentár