Prečo je skvelé, že na Slovensku budú MS2019

13.01.2015 / Denis Bohumil Schvarcz
Slovenskí hráči po poslednom zápase na domácich MS v roku 2011. (photo: SITA/AP Photo/Ronald Zak)

Slovenskí hráči po poslednom zápase na domácich MS v roku 2011. / (photo: SITA/AP Photo/Ronald Zak)

Médiami včera preletela vynikajúca správa. Švajčiarsko pustilo do gatí, Slovenská #hokejovarepublika zostala jediným kandidátom na usporiadanie MS v roku 2019. Keďže hokejové majstrovstvá nie sú olympijske hry, ktoré tiež nikto nechce a navyše ho môže zastaviť obyčajné referendum, je vymaľované. Chystajte vuvuzely, rapkáče, šály a ponožky na spätné zrkadlá vašich automobilov. Ešte 1570 krát sa vyspíme (plus-mínus deň, či tri) a prvé buly na štadióne Ondreja Nepelu môže padnúť.

Prečo je to výborné?

V prvom rade, Slovensko má istotu, že sa v roku 2019 zúčastní MS skupiny A. Pri vyrovnávajúcom sa štartovom poli, keď čoraz viac krajín dokáže postaviť reprezentáciu, s ktorou sa slovenský výber natrápi, to nemusí byť úplná samozrejmosť. Na posledných siedmich majstrovstvách sveta sa Slovensko dostalo do štvrťfinále dvakrát. Čítate dobre, aj mňa to tak trochu prekvapilo. V roku 2012 slávna strieborná medaila, o rok na to ôsme miesto. Inak ništ. Len 13., 10., 12., 10. a 9. miesto. Okrem toho spackaná olympiáda v Soči a vytriezvenie z opojenia bronzom Bokrošovej dvadsiatky dostáva reálnejšie kontúry. Slovensko nie je hokejovou veľmocou. Je jednou z tucta krajín, ktorá hrá hokej na úrovni A kategórie.

To samozrejme neznamená, že úspechy v budúcnosti sú vylúčené. Presne tak, ako medaila z Toronta, prihodiť sa môže čokoľvek. Hoci aj o tri a pol mesiaca v Prahe a Ostrave. Keďže Česi sa s nami na spoločnom usporiadaní MS2015 nedohodli, najbližšiu možnú kandidatúru podalo Slovensko samostatne. Keďže po organizačnej a diváckej stránke boli MS2011 sukces nečudujem sa, že to ani dlho netrvalo, a turnaj sa k nám vráti. MS kategórie A sa zvyknú do hostiteľskej krajiny vrátiť približne každých desať rokov. Gooly si môže brúsiť zuby na repete.

Opravný pokus

V druhom rade, nádej na reparát pokazených prvých domácich MS, len s lepším koncom je naplánovaná na rok 2019. MS2011 samozrejme dopadli ako čistá katastrofa. Mužstvo nabité hokejovými velikánmi nepostúpilo do štvrťfinále, konečné desiate miesto bolo na prinajmenšom rovnaké slzy, ako tie ronené počas rozlúčky kapitána Demitru. Okrem neho v Bratislave hrali v slovenskom drese Halák, Višňovský, Gáborík, Hossa, Handzuš, Šatan, Zedník aj Nagy. Súpiska na úrovni súpisky pre ZOH s účasťou všetkých hráčov NHL.

Čo sa mohlo, sa aj pokazilo a teraz nemyslím iba na úroveň odspievania štátnej hymny pred prvým zápasom. Nezabudnuteľná Sisa Sklovská nechtiac predznamenala falošný tón, ktorý ako kŕč zvieral tím vedený kanadským trénerom Hanlonom. Vinníka hokejový národ identifikoval a deportoval krátko po turnaji.

Glen H. bude navždy na Slovensku tak trochu Persona non grata. Spackal historickú šancu Slovenska uspieť pred domácim davom. Po MS v Prahe a Ostrave bude potrebné vybrať nového reprezentačného trénera, ktorý bude pripravovať tím s výhľadom k domácim majstrovstvám. Môj odhad je, že sa to prvému vyvolenému post-Vujtekovi nepodarí a v roku 2017 ho nahradí Ernest Bokroš. Hlavne, nech repríza dopadne lepšie, ako domáca premiéra.

Konečne v Košiciach

V treťom rade je vynikajúci aj fakt, že sa po nečakanom opomenutí Steel Arény ako dejiska zápasov Slovenska v základnej skupine turnaja reprezentácia na najvyššom fóre predstaví aj na východnom Slovensku. Košice - a v širšom zmysle slova kluby na východ od Trenčína - roky vychovávajú pre reprezentáciu veľké množstvo talentov. Dokázala to aj mapka bronzových odchovancov v repre drese počas MSJ v Kanade v denníku Šport, zjavne inšpirovaná našimi mapkami v minulého roka. Najviac mladých medailistov dodali práve Košice. 

VSŽ majú bohatú históriu a stále širokú základňu (hoci momentálne spiacich) fanúšikov. Základnú skupinu, v ktorej bude hrať Slovensko, si počas MS2019 Košice viac, než zaslúžia. Steel Aréna bude aj o štyri roky dôstojným dejiskom zápasov najlepších hokejistov, ktorí nebudú v tom čase hrať playoff NHL. Nie je predsa predstaviteľné, aby hokejový zväz ochudobnil kľúčový hokejový región o možnosť povzbudzovať národný tím na MS aj po druhý krát.

Ale vlastne čo to píšem. Samozrejme, že to možné je. Navyše sa obávam, či úspešná kandidatúra nezburcuje bývalých a súčasných hráčov z Trenčína, ktorí s ich primátorom na tlačovke koncom mája ohlásia stavbu nového štadióna pre Duklu. Samozrejme s ambíciou byť alternatívou pre MS2019, ak by sa náááhodou niečo nečakané prihodilo na východe krajiny. Snáď sa nestane a snáď umiestnia skupinu, v ktorej bude hrať Slovensko do Košíc, kam patrí. 

Aby sme mohli tých tisícpäťsto nocí spávať ozaj pokojne, stačí málo. Vydržať do májového kongesu IIHF a na ňom si nechať potvrdiť výhru v boji, z ktorého sa stiahli všetci súperi. Poraziť Slovensko už nemôže zrejme nik, no radšej oslavujme až keď to bude čierne na bielom. Tešiť sa na MS v krajine Slovenskoooooo ale môžme začať aj dnes. 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár