Fotoreportáž: Michal Handzuš v Play-Off Extraligy

09.03.2015 / B.J. Texo
Zeus. (photo: B.J. Texo)

Zeus. / (photo: B.J. Texo)

Je to už dvadsať mesiacov a nejaké dva týždne odvtedy, keď Jonathan Toews, kapitán Chicaga Blackhawks, kričal na celú TD Garden Arénu v Bostone: „Where's my boy Zeus?!“. Hľadal totiž jedného hráča, ktorému chcel odovzdať slávny Stanley Cup. Tým hráčom nebol nikto iný, ako Michal Handzuš.

Doma, pri Hrone

Odvtedy už pretieklo veľa vody v Hrone a všeličo sa zmenilo. Michal dal radšej prednosť vyliečeniu rán z náročného Play-off, ktoré mu prinieslo vytúženú trofej. Len pomaly sa dostával do formy a po nie príliš vydarenej minulej sezóne, keď spadol až do štvrtého útoku Čiernych jastrabov, sa vrátil na rodný ľad. V jeseni odolal vábeniu Belasých orlov a v decembri začal hrávať za klub ktorý ho vychoval a s ktorým prvýkrát okúsil slovenskú najvyššiu súťaž. Z Iskry Banská Bystrica sa medzičasom stali barani a klub sa premenoval na HC ’05.

Odvtedy, ako sa Slovan porúčal zo slovenskej Extraligy (aby sme neurazili fanúšikov belasých, tak odkedy skončil kariéru Miroslav Šatan), nekorčuľoval po slovenských klziskách hráč podobných kvalít a s podobnými skúsenosťami. Zatiaľ len 290 hráčov v histórii sa môže pochváliť, že odohralo viac ako 1000 zápasov v NHL. A Michal, ktorý so svoju bradu boha Dia vyzerá, akoby práve dorazil z finálového zápasu v TD Garden, patrí medzi nich.

I vybrali sme sa pozrieť, ako sa darí, nášmu kanonierovi, majstrovi sveta, držiteľovi dvoch strieborných medailí z majstrovstiev sveta a účastníkovi troch olympiád v toľko zatracovanej lige, ktorá nie je hodná takých tímov, ako je Slovan.

Séria prvého kola playoff, ktorá mala byť spolu s tou medzi Zvolenom a Popradom najvyrovnanejšia, nakoniec takmer skončila v najkratšom možnom čase. Vyraďovacie súboje sú predsa len o niečom inom, ako základná časť. Trenčianski mladíci až naozaj v hodine dvanástej zabránili vypadnutiu v štyroch zápasoch. Prvýkrát sa v sérii dostali do vedenia až v prvej tretine štvrtého zápasu. Aj keď Dukla viedla v polovici zápasu už 3:1, chlapci z #Bystrici aj zásluhou dvoch Handzušových asistencií zápas otočili. Červenožltí na veľkú radosť domácich divákov vyrovnali na 4:4 až 65 sekúnd pred koncom. Potom už obaja brankári vybavili, že gól v predĺžení nerozhodol. Až ten na konci deviatej série samostatných nájazdov. Martin Dudáš odsunul koniec sezóny pre domácich minimálne do pondelka.

Vráťme sa ale späť k Handzušovi. Dopoludňajšieho rozkorčuľovania sa nezúčastnil. Namiesto toho si dal doma v Bystrici ľahký obed a pod hradom Matúša Čáka sa objavil až večer. Na ľade ho bolo cítiť. V bielom drese s číslom 26, červenými a čiernymi pruhmi, ktorý mohol vzdialene pripomínať dres Čiernych jastrabov, nastupoval takmer na každé druhé striedanie (škoda, že sa v našej lige nevedú štatistiky odohraných minút). Na buly je stále dobrý ako vždy. Inkasoval aj dva čisté hity, po ktorých sa musel zbierať z ľadu, ale aj tu ukázal, že nie je žiadna primadona. Jednoducho hráč, ktorý pokiaľ bude hrať, bude stále radosť sa naňho pozerať a ostane stále vzorom pre ostatných.

B.J. Texo

B.J. Texo

Napíš komentár