12 sekúnd

15.03.2015 / Denis Bohumil Schvarcz
Zľava Maroš, Tomáš, Kamil, Andrej, Damian, Ivan, Števo, Michal, Bohumil a Martin. (photo: Katarina Oresanska/prestige-league.eu/)

Zľava Maroš, Tomáš, Kamil, Andrej, Damian, Ivan, Števo, Michal, Bohumil a Martin. / (photo: Katarina Oresanska/prestige-league.eu/)

Čo vám chodí po rozume, keď dvanásť sekúnd pred koncom zápasu, ktorý musíte vyhrať, je stále vyrovnané, 1:1? Veríte ešte, že sa vám ešte podarí dotlačiť loptu za chrbát brankára, alebo si v strese hovoríte, že ste to celé dobabrali? 

Prestige League Cup 2015

V poradí štvrtým turnajom, na ktorý organizátori pozvali tím TakUrčitee bolo sobotňajšie vyvrcholenie futsalovej firemnej ligy, organizovanej v hlavnom meste.  Nehrali sme v nej, no po jej skončení usporiadali turnaj, robiaci symbolickú bodku za sezónou. Namiesto tímu Adidas sme dostali divokú kartu.

Turnaje sú najlepšou príležitosťou, ako z emailových adries a facebookových nickov urobiť skutočných ľudí. A z pisálkov futbalistov, v našom víkendovom prípade futsalového razenia. Zišli sme sa znova, ako to v prípade našej virtuálnej redakcie býva zvykom, z viacerých smerov. #MySmeTuDoma #VšadeKdeSme

Tomáš Kolár prišiel (aj vďaka squashu) z Košíc, Michal Mácsai z Púchova. Kamil (môj brat) žije v Prahe, kde dáva pozor, aby web fungoval po technickej stránke. Emigrovaní Košičania Števo Kolibár spolu so mnou a Ivan Kováč pôvodom z Trenčína, sme toho času žijúci v Bratislave. Lokálnych patriotov reprezentovali Andrej Fuksa, Martin Petro a Maroš, jediný legionár, Martinov spoluhráč z Čekanu, legendárneho futsalového klubu. Damian, inak brankárik v klube MŠK Kráľová pri Senci, je našim talizmanom, kľúčiarom a dôkazom, že myslíme aj na budúcnosť.

Škoda len, že Richard Hanzlík (Trnava) je po zranení z turnaja v Seredi, Cejo (Zvolen) má seknuté v krížoch a Stewa Biroša do Bratislavy z východu ani párom volov ťahajúcich super rýchly Regiojet nikto nedostane.

Pod tlakom

Nebudem vás trápiť detailami všetkých zápasov, ktoré sme odohrali. To dôležité sa stalo v našom poslednom zápase v zelenej skupine. Keďže sme úvodný duel proti Šošonom tímu Golden Pea, hrajúcom v žlto-zelených dresoch prehrali, mali sme v ňom pomyselný nôž na krku. Museli sme vyhrať, aby sme nemuseli posledné zápasy sledovať s kalkulačkami v rukách, polozbalení na predčasnú cestu domov. Po tom, čo sme premohli Slovan Grafobal, obliekajúci tričká nápadne pripomínajúce tie, čo bývaju prevetrávané na Pasienkoch (aj s logami sponzorov veľkého klubu) a Red Bull Salzburg Generali, ktorých úbor sa pre zmenu ponášal na ten od krídelníkov z Rakúska, zostával posledný súper. Holandsko Trexima, ktorí oranjes oranžovo-čiernou kombináciou akoby z očú vypadli. 

Naše zápasy mali všetky veľmi podobný priebeh. Začali sme platonickým tlakom, ktorý sme stupňovali. Škoda len, že chvíľu trvalo, kým sme sa dostali k strele na bránu. A ešte dlhšie k tomu, aby sme lobdu dostali tam, kam sme potrebovali. Súperi boli v tomto šikovnejší. Do jedného. Všetci nám dali gól ako prví, až sme začali Ivana v bránke podozrievať, že si tesne pred zápasom v online aplikácii staví na Prvý gól - Náš súper a následne na našu výhru. Otáčanie zápasov sme mali vo štvrtom zápase už priam zažité v krvi. 

Aj Treximáci nám dali - z ničoho, čo bol ďalší spoločný prvok gólov, ktoré sme dostali - vedúci gól a bolo zle. Hoci sme nemali na striedačke Lea Gudasa, signál na power play sme pochopili okamžite. Ako to už v o futsale chodí, jeden z nás, konkrétne Martin Petro, si na seba obliekol zelenú rozlišovačku a hralo sa vabank. Martin s Marošom, opory tímu, dríči, ktorých ice-time sa blížil k 100% a vo viacerých zápasoch ho aj na počesť jubilujúceho Chucka Norrisa prekročil, rozohrávali po perimetri, zvyšok sa snažil vírivými pohybmi miasť súperových obrancov. Väčšinou márne. 

Chvalabohu netrvalo dlho a vyrovnali sme. Po osi Martin - Maroš - Števo sa dostala lopta na pivota, odkiaľ ju kučeravý elegán posunul na kraj, kde naň čakal Michal Mácsai. Šikovný mladík, plný elánu zodpovedajúcemu veku zdvihol zrak a uvidel ma týčiť sa na zadnej tyčke, kde som pre nedostatok kondície a prebytok predvídavosti čakal na prihrávku takrečeno do prázdnej bránky. Doručil ju presne na moju zdvihnutú pravačku. Nezlyhal som, 1:1. 

Dvanásť sekúnd

Stále však bolo potrebné pridať ešte jeden gól. Búšili sme, búšili, no neúspešne. Obrancovia vyhadzovali na zakázané uvoľnenia, chceli rozhodnút strelou cez celé ihrisko do našej prázdnej bránky. Ani raz netrafili, hoci raz minuli len preto, že všetci borci na našej lavičke odtlačili letiacu loptu silou vôle. Dobrú šancu nepremenil Kolibár 24 sekúnd pred koncom, na päťke sa otočil, no netrafil ideálne a potom sa už len chytal za hlavu. Výdych, nádych. Zúfalstvo. 

Dvanásť sekúnd pred koncom sa čas náhle spomalil. Oranžoví kopli zbytočne do autu, bolo jasné, že sa blíži finále. Buď to ubránia, alebo sa stane malý, no zaslúžený futsalový zázrak. Čo vám chodí po rozume, keď dvanásť sekúnd pred koncom zápasu, ktorý musíte vyhrať, je stále vyrovnané, 1:1? Veríte ešte, že sa vám ešte podarí dotlačiť loptu za chrbát brankára, alebo si v strese hovoríte, že ste to celé dobabrali? 

Ja som ani na sekundu nezapochyboval, že máme dosť času na ešte jednu dobrú šancu. Je to tak totiž vždy. Zakaždým, a je jedno, či vaše družstvo vyhráva, alebo prehráva, pár sekúnd pred koncom vždy príde. Jedna posledná strela, jedna posledná skrumáž, jedna posledná možnosť zmeniť chod dejín.

Martin Petro si po aute loptu krokom posúval pred sebou, desať, deväť, osem. Vymenil si ju s Marošom, ako v sobotu asi tisíc krát. Sedem, šesť, päť. Náprah, strela.

A potom už len toto: 

Latku sme nepodliezli

Ak nám držíte prsty vedzte, že sme latku nepodliezli ani na štvrtom turnaji. Treximu sme už ubránili, posledné tri sekundy to ani nebol veľký problém. Emotívna vlna nás preniesla ponad Johnson Controls International (dresy ako Ajax, len modrá namiesto červenej) až do tretieho finále za sebou. Po Seredi (turnaj fanklubov) a Šport spája (turnaj proti rasizmu) aj na Prestige League Cupe sme do tretice stáli na ihrisku aj v poslednom zápase.

A aj po tretí krát sme ho prehral. Golden Pea boli asi nad naše sily, pretlačili nás aj po druhýkrát. Dokonca nám nadelili kanára, hoci podľa obrazu hry v prvej polovici by ste to nepovedali. Odpadli sme, na viac sme nemali. Druhé miesto je aj tak skvelé, stávame sa na ne odborníkmi. Víťazom blahoželáme. 

Ďakujeme za pozvanie, ďakujeme za zážitky. Dôležitejšie, ako výsledok, je ale to, čo je na fotografii o pár riadkov vyššie. Dvaja chalani, ktorí by sa bez webu TakUrčitee takmer určite nepoznali a spolu s nimi osem ďalších, ktorých spojil Prvý neobjektívny portál, zažili dvadsať minút po dramatickej výhre v šatni atmosféru, na akú verím tak skoro nezabudnú. Minimálne do ďalšieho úspešného turnaja. 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

Napíš komentár