Moje prvé majstrovstvá sveta: 1986

05.05.2015 / Vlado Kurek
Viktor Tichonov a jeho armáda, pri oslavách nejakého dôležitého hokejového výročia.  (photo: SITA/AP Photo/Ivan Sekretarev)

Viktor Tichonov a jeho armáda, pri oslavách nejakého dôležitého hokejového výročia. / (photo: SITA/AP Photo/Ivan Sekretarev)

Seriál spomienok na prvé majstrovstvá sveta našich redaktorov pokračuje. Vlado Kurek si pamätá polovicu osemdesiatych rokov.

Pravdupovediac, pamätám si aj finále z Prahy 1985 a radosť z titulu, ale ešte výraznejšie mi zostal v pamäti rok nasledujúci. Úradujúci majstri sveta z ČSSR prišli ukázať čo vedia do Moskvy. A ako sa hovorí, po hostine prichádza bolenie brucha. 

V tom čase hralo na šampionáte iba osem mužstiev a okrem svetového titulu sa získaval aj titul majstra Európy. Hral každý s každým a najlepší štyria potom ešte raz medzi sebou. Trochu zdĺhavé, ale v podstate dosť zaslúžené. Naši nastúpili s viacerými hrdinami z Prahy, ale zväčša v útoku. Obrana bola takmer úplne nová (s výnimkou aktuálneho trénera Nitry Stavjaňu a jeho dvojičky F. Musila) a legendárneho brankára Králika vystriedal neznámy Dominik Hašek.

Šok na úvod

Prvé dva zápasy s outsidermi (Poľsko a Nemecko) skončili našimi prekvapivými prehrami. Reči o ich výborných brankároch skončili hneď po ďalších zápasoch (Poliaci dostali od sovietov sedmičku, od Kanady osmičku a od Švédov dvanástku – vychladenú) a začalo sa hovoriť o slabom útoku. Následná remíza s Fínskom a výhra nad USA viedli k zápasu sezóny. Ak by sme porazili ZSSR, išli by sme ďalej.

Majstri domov

Súčasťou spomienok je aj vtedajšia prirodzená zmes českého a slovenského. Či už na lavičke, alebo medzi komentátormi. Dodnes si pamätám vetu „Mistři půjdou domů“, ktorá zaznela keď po Makarovej prihrávke zvýšil Fetisov na 3:0. A dodnes si pamätám ako som, sediac na koberci pred televízorom, kričal, že veru nie! To keď sme behom dvoch minút znížili na 3:2. Žiaľ, nakoniec to bolo z našej strany všetko a ani následná výhra nad Kanadou 3:1 už postup nezaručila.

Červená mašina

Napriek obrovskému sklamaniu sa nedalo neobdivovať možno najlepší útok všetkých čias. Fetisov a Kasatonov vzadu, Makarov, Larionov, Krutov vpredu. Až sa chvíľami zdalo nemožné ako si vedia naslepo nahrať. Hlavne vďaka nim vyhrali Sovieti celý turnaj bez straty jediného zápasu so skóre 50:15. Druhýkrát po sebe sa tak stali majstrami sveta domáci. To sa trochu čakalo. Isto sa však nečakalo, že na ďalšie zlato získané domácim tímom bude treba čakať neskutočných 27 rokov.

Vlado Kurek

Vlado Kurek

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár