Trikrát a dosť!

08.05.2015 / Patrik Tatranský
Výraz Milana Jurčinu po zápase s Nórskom je na nezaplatenie. (photo: SITA/Ján Viazanička)

Výraz Milana Jurčinu po zápase s Nórskom je na nezaplatenie. / (photo: SITA/Ján Viazanička)

Upozornenie: kto si myslí, že hokejisti nemajú byť kritizovaní, nech tento článok nečíta!

Ani jeden dobrý zápas

Naši chlapci neodohrali na tomto šampionáte doposiaľ ani jeden dobrý zápas. Napriek tomu prvé tri vyhrali. Proti Nórom však predviedli ešte mizernejší výkon a zaslúžene prehrali. Budem kritický. Tak ako sa to po zlých výkonoch robí všade vo svete. Prečítajte si napríklad aktuálne články českých médií na adresu svojich brankárov.

Krátko k Nórom

Stupídne fauly odštartoval asistent Bartovič detinsky zdvihnutým lakťom a dielo dokonal top obranca Meszároš. Vytiahol z repertoáru blbých faulov jeden z najblbších – pichnutie hokejkou. Z trojgólového hrdinu sa razom stal blbec.

Nulová kondícia sa prejavila v ešte bezkontaktnejšom hokeji a v ešte horšom korčuľovaní, než na aké sme v prípade našich borcov zvyknutí. Môžeme si za to sami, keďže sme v predošlých zápasoch súperov trápili našou nemohúcnosťou najdlhšie, ako sa dalo.

Žiadni lídri s dvojkrížom na ľade neboli. Kapitán Kopecký sedel na tribúne, snajper Gáborík sa vrátil do kŕču, detroitská „akože hviezda“  Tatar vynikala len v zbytočnom miešaní puku. Ďalší hráči sa, ako obvykle, len prizerali, ktože zápas otočí tento krát.

Realizačný tím evidentne mužstvo opäť nepripravil tak ako by bolo treba, najmä nie na dvojgólové vedenie. Neboli schopní začať hrať žiadnu umnú taktiku, práve naopak, zosypali sa ako domček z karát.

Nasadenie nás - ževraj - zdobí po celý turnaj, ja však nevidím hráčov vrhajúcich sa do striel, nevidím hity, ani „strkanice“ pred bránkami. Záverečný náznak bitky bol len tragikomickým vyústením absolútnej frustrácie z vlastnej neschopnosti.

A dosť!

Pozerám sa na naše zápasy a vravím si: A dosť! Väčšia nemohúcnosť bola v slovenskom tíme hádam len za čias Hanlona. V štyroch súbojoch s papierovo slabšími súpermi sme nepresvedčili v ani jednom. V riadnom hracom čase sme porazili len Slovincov, za ktorých na ľad naskakovalo asi 8 hráčov, a aj to s odretými ušami a výdatnou pomocou rozhodcov.

Napriek všetkému som v slovenských printových a onlajnových médiách nenatrafil na vyslovene kritický článok. Naši novinári chodia okolo hráčov po špičkách a večne usmiaty Lintner vo farebných ponožkách obdivuje silu našich súperov. Pomóc!

Uvedomili ste si vôbec ako málo nám chýbalo k tomu, aby sme mali po prvých štyroch zápasoch na konte 1, 2 body, a v takom prípade takmer istotne vypadli z A skupiny? Uvedomili ste si, že sme dosť pravdepodobne prišli o priamy postup na olympiádu? Viete o tom, že z 13-ich útočníkov, ktorých máme v tíme, dali za 248 minút gól traja? Neviete rátať a nevidíte, že na postup budeme potrebovať možno až 6 bodov zo zápasov proti Fínom, Rusom a Amerike? To naozaj nikto nevidí, že zase raz hráme popri mantineloch, otáčame sa chrbtom k bráne, nestrieľame na ňu, nehráme do tela a v oslabení sme ako ementál? Naozaj budeme akceptovať „drísty“ o psychickom nezvládnutí podpory z tribún?

Pokiaľ sme naozaj klesli tak nízko, že tieto výsledky sú akceptovateľné, ba priam očakávané, nuž tak v tom prípade sú asi všetci bookmakeri blázni. Inak by nás nepasovali do role jasných favoritov v každom zápase, ktorý sme doposiaľ hrali.

Naša reprezentácia hrá dlhodobo otrasný hokej, papierovo určite pod svoje možnosti. Nie som žiadny hokejový expert, len obyčajný fanúšik, no očakával by som, že po takomto „priesere“ sa spustí vlna odbornej kritiky, ktorá, pokiaľ bude konštruktívna, môže tímu napokon aj pomôcť. Pamätáte si ešte na českých majstrov sveta, ktorí LTT (len tak tak) postúpili zo skupiny? Alebo na strieborných Fínov z minulého roka, ktorí na úvod turnaja prehrali s Lotyšmi? V tamojších médiách to vtedy vyzeralo celkom inak a vytvoril sa tlak, aj vďaka ktorému sa tímy napokon zomkli.

Dosť bolo akceptovania zlých výsledkov a zlej hry. Ak už aj nezachránime tieto majstrovstvá, buďme konštruktívne kritickí a začnime pracovať, aby sme sa raz naozaj neocitli v tom „Béčku“. Nehľadajme výhovorky, nebuďme spokojní, povedzme si: A dosť, stačilo! Možno si to potom povedia aj naši hráči a cez víkend sa konečne postarajú aj o pozitívne prekvapenie!

Patrik Tatranský

Patrik Tatranský

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár