Unikáti

14.05.2015 / Michal Mácsai
Marek Viedenský v družnom objatí s americkým protihráčom. (photo: SITA/AP Photo/Sergei Grits)

Marek Viedenský v družnom objatí s americkým protihráčom. / (photo: SITA/AP Photo/Sergei Grits)

Emócie - pochvaly, nadávky, skandovanie, spievanie, pískanie do hymny... To všetko priniesol šampionát v „našej“ ostravskej skupine. A viac menej aj v poslednom zápase. Siedme vystúpenie Slovenska na MS bolo vlastne mikrokozmom celého účinkovania v Ostrave. 

Unikáti

Rozsiahle Hodnotenie šampionátu nechám na trénerov, veď ich máme na Slovensku momentálne niečo cez 5 miliónov. Stačí toľko, že sme boli unikátom týchto MS. Tak, ako sme výkonmi z úvodu mohli prehrať s každým, tými záverečnými sme mohli každého zdolať.

Pondelkové modlitby za úspešnú jazdu Fínov proti Bielorusku tak úplne nezabrali. Po zápase, ktorí Bielorusi takmer vyhrali (a takmer aj prehrali) bolo jasné, že ak by si Lukašenkovci nevybojovali štvrťfinále, boli by asi nominovaní na najhlúpejší mančaft sezóny. Nóri síce chceli, ale to už nedali. Urobili všetko úplne naopak. Mali prehrať s nami a vyhrať s Bielorusmi. Čo už. V poslednom zápase chceli Slováci bojovať o svoju česť a o česť lúčiaceho sa trénera Vujteka. Ukázali v 65 minútach dokonalý obraz svojho účinkovania na MS.

Mikrokozmos

Začali biedne, stav 0:2 a prevaha Ameriky v prvej tretine pripomínala zápasy, v ktorých sa nedarilo. Možno utorkové sklamanie z nepostupu, možno prispeli nabudení Američanmi, ktorí vedeli že len výhrou sa vyhnú Česku vo štvrťfinále. 

Gól na 0:3 bol tým, ktorý - znova nie nepodobne ako v niektorých zápasoch skraja turnaja - zobudil Ruženky spiace v tých krásnych slovenských dresoch. Ako proti Dánom, Bielorusom a Slovincom s otvorenými ústami sme sledovali úplne, ale úplne iný zápas v rámci jedného a toho istého. Na ľade korčuľoval ako keby iný tím a srdiečko.

Výkon v druhej tretine sa podobal tým v zápasoch s Fínskom a Ruskom. Rozdiel bol len v tom, že až (už?) v siedmom zápase zistili, ako sa strieľajú góly. Doslova uštvali hráčov spoza veľkej mláky a suverénne najlepšími minútami šampionátu otočili z 0:3 na 4:3. Údiv dokonale vystihol Milan Bartovič pri gólovom blafáku, po ktorom zakričal na spoluhráča „ČoTiJ**e?“. Všetci, ktorí sme Milana sledovali zakončovať nájazdy celú sezónu, sme automaticky kričali s ním. Na obrazovku.

Samozrejme, tak ako proti Fínom aj Rusom, pri dobrom nezostalo. Dostali sme gól, ktorý paradoxne na dlho zabil krásny hokej z druhej tretiny. Po ňom už Američania pomaly ale isto pretálčali slovenský výber, predsa len mali o máličko väčšiu motiváciu zápas vyhrať. A keď sme sa už tešili na nájazdy, preletel posledný puk v sezóne 2014/15 za Hudáčka. Game over. 

Dovi o rok

Pred šampionátom by sme fakt, že s Rusmi aj Amerikou získame aspoň po bode, brali. Po šampionáte si možno povieme, že sme remizovali s medailistami MS. Dnes vieme, že nám to je na nič. Výkony Slováci stupňovali ruka v ruke s čoraz menšou šancou postúpiť, čo je síce pekné, ale dosť nepochopiteľné. IIHF sa len ťažko rozhodne úvodné 3-4 zápasy v skupinách nepočítať do tabuľky. 

O rok v Rusku prídu do A-čka namiesto Kopitarovcov a Franzúcov Rakúšanov Boratovci a Uhorské feferónky. Bonjour o rok. Vlastne viszontlátásra ! 

Michal Mácsai

Michal Mácsai

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár