Titul pre Čiša

20.05.2015 / Michal Mácsai
Marián Čišovský a David Lafata v priateľskom zápase Česka a Slovenska na jeseň roku 2012.  (photo: SITA/Jozef Jakubčo)

Marián Čišovský a David Lafata v priateľskom zápase Česka a Slovenska na jeseň roku 2012. / (photo: SITA/Jozef Jakubčo)

Ešte pár dní dozadu sa v českej futbalovej lige viedli ostré súboje o titul, tak ako na ihrisku, ako na sociálnych sieťach a na verejnosti. Nechýbali urážky, posmešky a ďalšie prejavy neutíchajúcej rivality, ktorá je bežná v Česku rovnako ako u nás, či inej krajine sveta. Je to predsa šport.

Skutočný boj, o život

No popri tom všetkom sa v úzadí odohráva ďalší boj, tentokrát však o život. Pred mesiacmi sa objavila správa, že defenzívny klenot plzeňskej Viktórie Marián Čišovský sa zrejme na dlhšie obdobie nezapojí do ligových zápasov svojho klubu. Možno nebude už môcť hrať vôbec. Otázok viac, ako odpovedí, kopili sa dokonca aj neúctivé špekulácie, napríklad o gamblingu. V januári tohto roka sa na svet (čiže do bulvárnych médií) dostala zdrvujúca správa: Čišo trpí chorobou, ktorá sa nedá vyliečiť. Hráč sa snažil o zachovanie súkromia, bulváru to nevysvetlil zatiaľ nikto. Odvtedy je Čišovského diagnóza verejne známa.

Zaiste si ešte pamätáte, ako sa minulý rok tisíce ľudí oblievali vedrom s ľadovou vodou - Ice bucket challenge. Niektorí len kvôli tomu aby boli cool, pričom pointa im absolútne ušla. Iní veľmi dobre vedeli, o čom virálny projekt je. Bol na podporu pacientov trpiacich nevyliečiteľnou chorobou ALS, ktorá spôsobuje ochorenie, pri ktorom strata mozgových buniek ovládajúcich svalové pohyby človeka úplne paralyzuje. Žiaľ, na svete neexistuje liek. Zatiaľ.

Rodák z Humenného, 35-ročný slovenský reprezentant Marián Čišovský trpí tou istou chorobou, ktorej nedávno podľahol len o desať rokov starší český ex-premiér Stanislav Gross. Naopak, jedným z mála pacientov, ktorí s ňou zvádzajú dlhý boj je svetoznámy vedec Stephen Hawking. Šanca, aj keď malá, teda existuje.

Titul pre ČIŠA

V pondelok večer Plzeň oslavovala majstrovský titul, porazila Jihlavu 2:0 a na štadióne boli pripravené bujaré oslavy. No vo vzduchu bolo akési napätie, neistota. Ako sa usmievať, keď ste smutní, alebo keď máte šťastie v nešťastí? Hráči a vedenie vedeli, čo sa chystá...

Vždy, keď sa športový klub rozhodne zorganizovať akciu na podporu chorých, urobí zbierku či pacientov navštívi priamo v nemocnici, je to krásne gesto zdravých. Hráčmi lomcujú zmiešané pocity, keď hoci na krátko vidia aj iné, ako veselé osudy a príbehy so šťastným koncom. Ak sa niečo podobné stane človeku, ktorý je súčasťou športového kolektívu, kamarátom s ktorým denno-denne žijete svoj sen, zasiahnuť to každého musí samozrejme oveľa, oveľa viac...

Na majstrovskom pódiu, pod ktorým svietil transparent „TITUL PRO ČIŠU“, stáli hráči v dresoch s označením „#28“, číslom Mariána Čišovského. Keď na pódium hlásateľ po všetkých hráčoch Plzne zavolal aj jeho, akoby sa zastavil čas...

Hráč, ktorý sa vždy usmieval bol zrazu úplne iný, z pohľadu zamrazilo. Čas choroby sa na ňom podpísal, na pódium mu museli pomôcť Pavel Horváth a generálny manažér klubu. Fanúšikovia skandovali jeho meno, hráči sa s ním objímali a keď sa Marián nadýchol a zakričal si spolu s niekoľkotisícovou kulisou a päsťou sa búchal do srdca, padali slzy nielen priamo na pódiu, ale aj pri televíznych, či internetových obrazovkách. Viac sa písať ani nedá, ak ste to video videli aj vy, viete prečo. 

Všetci, úplne všetci spoluhráči, tréneri a funkcionári Plzne od pondelka vyjadrujú svoju účasť a podporu. Žiaľ, nič viac sa urobiť nedá. Obrázky, ktoré obleteli Česko a Slovensko vyvolali vlnu podporných správ doslova odvšadiaľ. Na rivalitu už nikto ani nepomyslel. Či fandíš Sparte, Plzni, či si Slovák, alebo Čech, nič športové nie je také dôležité, ako zdravie a život. Klišé, ale ak je myslené úprimne, je mi to fuk. 

Čišo, bojuj! #28

Michal Mácsai

Michal Mácsai

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár