Prečo Adrián Guľa (opäť) nezískal titul?

23.05.2015 / Tomáš Nečas
Adrian Gula. (photo: SITA/Milo Fabian)

Adrian Gula. / (photo: SITA/Milo Fabian)

Veľa sa v poslednom čase hovorilo o tom, aký veľký vplyv mal Adrián Guľa na úspech Trenčína a že postavil základ úspechu cesty Trenčanov k ich prvému titulu. Z pohľadu fanúšika Žiliny si tomuto názoru dovolím oponovať. Nechcem teraz za každú cenu kydať na Guľovu hlavu, progres mladého žilinského mužstva je očividný a je aj jeho zásluhou. Je však takým trénerským mágom, akým ho niektoré slovenské média vykreslujú (alebo ako sa on sám prezentuje)?

Začnem postupne, teda od Trenčína..

Adrián Guľa viedol Trenčína v sezóne, kedy mužstvo skončilo tretie v lige, čím nesporne zapôsobilo na slovenskej futbalovej scéne a prinieslo výrazné (najmä herné) oživenie vtedajšej Corgoň ligy. Pokladám si ale otázku: nie je smerovanie AS Trenčín primárne zásluhou holandského majiteľa a až sekundárne zásluhou trénera? Som presvedčený, že herná filozofia bola vlastná aj samotnému Guľovi, z minulej sezóny ale aj z tej aktuálnej je však celkom očividné, že Martin Ševela v spolupráci so svojim realizačným tímom (a podľa odborníkov podstatne oslabeným mužstvom) dokázal vyťažiť oveľa viac a vyhrať vytúžený titul.

Ja len dodám, že Guľa mal k dispozícii Volešáka, Maleca, Van Kessela (ten sa na jar Ševelcom vrátil), vtedy ešte skórujúceho Williama, Godála, Hajradinoviča, Kubíka, Peltiera, Hlohovského, Depetrisa, Štefánika, Adiho, Baéza... Všetci vyššie menovaní už v tomto ročníku v Trenčíne nepôsobili, napriek tomu Ševela dokázal s prebudovaným mužstvom vlastne zázrak. Už len na základe vyššie uvedených skutočností by som Guľovu zásluhu na trenčianskom titule spochybnil, nový realizačný tím hral takmer kompletne zmenenú základnú zostavu. Vďaka skvelému trenčianskemu scoutingu sa v mužstve objavili Moses Simon, Ramón či Jairo. Neprajníci občas mužstvu vyčítajú príliš veľa legionárov, faktom je, že v základe AS tento rok nastupovali pravidelne Šemrinec, Kleščík, Lobotka, Bero, Csogley, Mondek či Holubek a tí všetci sú buď odchovancami AS alebo sú v mužstve už veľmi dlhý čas.

Vydržia viac

Druhým faktorom, kvoli ktorému si myslím, že odchod Guľu AS pomohol, je fakt, že jeho súčasné mužstvo vydrží na rozdiel od Ševelovho v plnom nasadení zhruba 60 minút. Áno, na hru Žiliny sa pozerá veľmi dobre, Guľa dokázal svojim mladým zverencom opäť vštiepiť útočný herný prejav, lenže v plnom tempe nevydržia celý zápas. Je iné hrať proti Zlatým Moravciam alebo Banskej Bystrici, proti ktorým, pri všetkej úcte, naozaj stačí hrať 60 minút a zápas je vybavený, ako hrať 90 minút vyrovnanú partiu so Slovanom, Trnavou alebo už spomenutým Trenčínom.

Varovným prstom bol už domáci zápas s Trenčínom, v ktorom hostia v závere síce vyrovnali z pokutového kopu ale približne od 60. minúty s nimi domáci držať tempo vôbec nestíhali. Zápas proti Slovanu ukázal túto žilinskú slabinu v plnej nahote. V druhom polčase existovalo na ihrisku takmer výhradne jedno mužstvo, Žilinčania tempo nestíhali a nakoniec nestratili len bod, ale celý zápas a tým aj teoretickú šancu na titul.

Odpovede, prečo tomu tak je, sa síce hľadajú ťažko, jedna vec ma ale na Guľovej filozofii zaráža. Jeho hráči pôsobia v dôležitých fázach unavene, akoby si futbal vôbec neužívali a sám kouč žlto-zelených v pozápasovom rozhovore povedal, že hráčov pripravovali veľmi ostro a tvrdo. Nepotrebuje mužstvo, zložené na 90% z hráčov, ktorí by mohli hrať ešte dorasteneckú súťaž, v zlomových okamihoch skôr a najmä obrovskú motiváciu, namiesto 4 dvojfázových tréningových dni za týždeň? Týždenný mikrocyklus má hráča motivovať a najmä pripraviť na zápas a nie vyšťaviť tak, aby v 70. minúte zápasu mal jazyk na kopačkách a nestíhal šprint s krajným bekom súpera na vlastnej polovici.

Guľa skladateľ

Plynule tým prechádzame k bodu, kde Guľovi podľa mňa chýba súdnosť a to je skladba mužstva. Síce sám uznávam smer, ktorým sa Pod Dubňom vydali, ale vyhrať titul s v podstate ešte futbalovými deťmi je nemožné. Áno, je to nemožné aj na Slovensku. V Žiline boli tento rok traja hráči, ktorí sa objektívne dali nazvať skúsenými. Miloš Volešák, Jozef Piaček a Viktor Pečovský. Najmä Pečovského vplyv na hru mužstva je nespochybniteľný, preto si neviem ani predstaviť, kto z dorastencov by alternoval na jeho poste.

Cez zimu som si v debate kládol otázku, čo by sa stalo so žilinskou hrou, keby sa nedajbože zranili Pečovský, Jelič a povedzme Paur a Káčer naraz. Čo čert nechcel, Žilinčania boli nútení hrať bez Jeliča a Paura dlhý čas a kým Paura dokázali nahradiť Káčer, Lupčo či Škvarka, Jelič sa ukázal pre MŠK ako nenahraditeľná strata. Na jeho mieste nastupoval William, ktorý bol len tieňom Williama, ktorý pravidelne skóroval za Trenčín. Žilinčanom jednoducho chýbali alternatívy.

Cez zimu síce do mužstva prišli Špalek a Benes ale celkom nerozumiem tomu, prečo v mužstve, ktoré (chtiac-nechtiac) bojuje o titul je cca osem ofenzívnych stredových hráčov (Mihalík, Škvarka, Čmelík, Benes, Špalek, Lupčo, Paur, Káčer) Viem, že väčšina z nich je schopná alternovať na viacerých postoch a najmä Čmelík s Mihalíkom sú krídelníci, ale predsa len, nehodil by sa mužstvu viac skúsený hrotový hráč? Alebo lepšia alternatíva za Letiča ako Hučko, ktorý nenaplnil svoj potenciál?

Kto sa zmýlil?

A presne pri tejto otázke sa dostávame k ďalšiemu faktoru, ktorý Guľovi chýba a ktorý v Trenčíne očividne majú zvládnutý nehľadiac na meno trénera: Výber posíl. Ak si tréner dovedie troch hráčov, menovite Hučka, Williama a Volešáka, pričom prví dvaja, jemne povedané nepresvedčili, niekto sa zrejme musel zmýliť. Rád by som sa zvlášť pristavil aj pri výbere brankára. Výber Miloša Volešáka sa síce zdal logickým, keďže bol jedným z najkvalitnejších gólmanov v lige, ale aj pri jeho mene sa v tejto sezóne vyskytlo pár otáznikov. Ako sám povedal, prišiel do Žiliny preto, lebo cítil väčšiu šancu vyhrať titul.

Ako však vnímať charakter hlavného trénera, ktorý zmení brankársku jednotku zo dňa na deň, bez vedomia realizačného tímu? Bolo by krátkozraké dávať Volešákovi vinu na tom, že Žilina nezískala titul, ale jeho tri obrovské chyby (v Trnave, v Ružomberku a v Trenčíne) stáli žlto-zelených sedem bodov. Za celú sezónu mu vyšli tri zápasy a keď porovnám jeho výkony s výkonmi jeho predchodcov Kuciaka, Dúbravku, či Krnáča, javí sa mi jeho angažovanie takisto ako krok vedľa.

Zvlášť keď prihliadam na skutočnosť, že Guľa mal k dispozícii ďalších dvoch mládežníckych reprezentantov, ktorí sú produktom vyhlásenej žilinskej brankárskej školy a nedostali takmer žiadnu šancu. Bohužiaľ sa však nebavíme len o schopnosti vybrať si posily, ale aj o verejných reakciách bez pokory (viď tlačovka po zápase s Trnavou) a napríklad aj o práci s hráčskou šatňou, kde sa systematicky Guľa zbavuje akýchkoľvek iných vodcov (Dúbravka, Pich, mojim skromným odhadom bude ďalším Piaček) ako on sám a tých, ktorých si necháva, zásadne označuje za tichých.

Možno preto, že neznesie väčšie ego ako to vlastné? Summa summarum, Guľove reálne vysvedčenie vôbec nevyzerá tak dobre, ako to trenčianske. Samozrejme, v Žiline dostal priestor na koncepčnú robotu a progres je celkom zjavný, stále však niečo chýba. Adrián Guľa má okolo seba fluidum veľkého trénera, reálne však zatiaľ nič veľké nedokázal a päť rokov, ktoré dostal v Žiline sa niektorým už teraz môže zdať ako príliš benevolentná doba na úspech.

Obzvlášť, keď dávate okoliu pocit, že máte na konte rovnaký počet trofejí, ako Pep Guardiola.

Tomáš Nečas

Tomáš Nečas

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár