Wau Wrinka! Stan má backhand z iného kozmu

08.06.2015 / Štefan Cebro
Backhand Stana Wawrinku. (photo: SITA/AP Photo/David Vincent)

Backhand Stana Wawrinku. / (photo: SITA/AP Photo/David Vincent)

Jednotlivé tenisové éry sú podľa toho silné, koľko velikánov majú. Respektíve koľko majú hráčov, ktorí dokážu posúvať náročnosť hry. Preto je úžasné, že žijeme práve v tomto období, kedy nám tenis ponúka neskutočné divadlo.

Kedysi stačil na úspech jeden fantastický úder. Dnes potrebujete až dokonalú komplexnosť. Začal to Roger Federer, ktorý posunul ofenzívu tenisu na iný level. Neskôr zas kraľoval Rafael Nadal, ktorý začal éru úžasnej obrany na hranici dokonalosti. Jeho rýchle nohy spojené s rotovanými údermi, ktoré ani tak nepotreboval dávať k zadnej čiare sa zdali nechytateľné, ale aj na to našli súperi protizbraň. Zdalo sa však, že ďalšie roky patria tenistom, ktorí preferujú obojručný backhand, s ktorým sa lepšie bráni. Andy Murray a najmä Novak Djokovič majú fantastický obojručný backhand po čiare, čím eliminovali Nadalove zbrane. Djokovič to predviedol už v minulých rokoch, keď s ním mal Španiel problémy aj na antuke a zdôraznil to tohtoročným štvrťfinálovým duelom na Roland Garros.

Znova všetko postavil na hlavu

Stan Wawrinka však znova všetko postavil trošku na hlavu a predviedol, že na pomalej antuke môžete uspieť aj so špičkovým jednoručným backhandom. Jeho fenomenálny úder vyzeral často ako z inej planéty. Nie technicky, kde jeho pohyb rukou nie je tak esteticky krásny ako u Federera či Richarda Gasqueta, ale tvrdosťou a umiestnenosťou úderou.

Wawrinkov jednoručný backhand je ako strela z dela. Keď ho raz vypustí, súper je pod tlakom. Taký tvrdý jednoručný backhand nemal nikto v histórii, momentálne má najtvrdšie údery na Tour. Podobné, ako keď Juan Martin del Potro vystrieľal súperov na US Open 2009. Obdivuhodné je, že svoj backhand dokáže hrať útočne aj z hlbokej defenzívy, keď nemusí loptičku len slajzovať ako to robí väčšina tenistov s jednoručným backhandom. Skvelá je aj správa, že Švajčiar vyhral druhý grandslam, na ktorom ukázal, že sa bez problémov môže rovnať s najväčšími súpermi.

Každý si myslel, že Australian Open 2014, keď unavil v päťsetovej bitke Djokoviča a vo finále nedal šancu Nadalovi, už nezopakuje. Wawrinka však v Paríži 2015 predviedol možno ešte lepší výkon. Vyhrať nad rozbehnutým Djokovičom, s ktorým prehrávate vo finále 0:1 na sety, je niečo, čo si zaslúži viac ako rešpekt. Najmä ak sa pozriete akým štýlom.

60 víťazných úderov!

Od polovice druhého setu nemal Djokovič šancu a je jedno, že vo štvrtom vyhrával 3:0. Stan ho skrátka nepustil k hre, ktorá ho zdobí od začiatku tejto sezóny. Pestrosť založená na celoplošnom tenise, pri ktorom Srb využíva aj rozumné nábehy na sieť, sa zrazu vytratila. Do popredia naopak vystúpili útočné bomby z oboch strán od tridsaťročného Švajčiara. Ten zahral 60 víťazných úderov! Málokto si vie predstaviť, čo to na antuke znamená. Skvele to vystihol Mats Wilander vo svojej relácii na Eurosporte, keď povedal, že on sám nezahral za tri finálové zápasy na French Open viac víťazných úderov.

Wawrinkovi presne sadla forma a trošku mu aj zahral do kariet žreb. Zatiaľ čo vlani vypadol v Paríži už v prvom kole s Garciom-Lopezom ako nasadená trojka, teraz sa ako osmička prebil až k titulu. Mal ťažký žreb, ale paradoxne ľahší ako jednotka Djokovič. Ten najprv musel zdolať vo štvrťfinále Nadala, potom sa dva dni vytrápil s Murraym a vo finále ho čakal nabudený a oddýchnutý Wawrinka. Dá sa povedať, že srbský tenista musel za vysnívaným titulom zdolať troch najvážnejších súperov súčasnosti.

Rodák z Lausanne mal najprv Federera, z ktorého bolo cítiť, že pochopil, že na antuke toho už veľa nevyhrá, ďalej Tsongu a vo finále Djokoviča.

Djokovič musí zlepšiť finále

Každopádne Wawrinkov titul nemôžeme ani trochu znevažovať. Tak ako pre rokom na Australian Open priniesol svieži vzduch do tour, tak ho teraz zdôraznil. Byť dvojnásobným grandslamovým víťazom v dnešnej ére, pri ktorej nepreženieme, že je asi najlepšou v histórii, je niečo obrovské. Obzvlásť vtedy, keď máte oba tituly z dvoch rôznych povrchov. Neuveriteľná je aj štatistika Švajčiara proti svetovým jednotkám. Celkovo to má slabučké 2:17, ale vo finále grandslamových turnajov to má 2:0.

Napriek tomu stále musíme uznať aj skvelého Novaka Djokoviča. O tom, že je momentálne najlepším a najkomplexnejším tenistom súčasnosti sa nemusíme ani baviť. Výsledky a skvelá hra na všetkých povrchoch to dokazuje. Ani on však nie je superčlovek, ktorý dokáže na každom turnaji len tak zdolať troch najvážnejších súperov. Nole si ešte musí počkať na to, aby sa vklienil do spoločnosti Federera, Nadala, Agassiho, Lavera, Emersona, Perryho a Budga, ktorí jediní vyhrali grandslamový titul na každom turnaji z veľkej štvorky.

Aj srbský tenista musí popracovať na konštantnosti výkonov vo finále grandslamov. Od roku 2011, kedy vyhral v jednom roku tri grandslamové tituly, sa dostal do finále desaťkrát (o štyri viac ako hociktorý jeho súper), titul však získal „len“ štyrikrát. 

Štefan Cebro

Štefan Cebro

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár