Na slovíčko s kapitánom našej reprezentácie

10.07.2015 / Richard Hanzlik
Herná výbava nášho najlepšieho reprezentanta (photo: )

Herná výbava nášho najlepšieho reprezentanta

Naša futbalová reprezentácia dosiahla svoj vrchol, keď sa predriapala na 15. priečku v rebríčku FIFA.  Zlé jazyky tvrdia, že za to môže skartovacia horúčka v sídle tejto svetovo uznávanej organizácie, pri ktorej okrem rôznych dohôd o usporiadaní Majstrovstiev sveta v čo najblbších podmienkach skartovali aj výsledky zápasov niektorých futbalových mužstiev. Ale nejde o tó. Na rovnakej priečke sa umiestnilo Slovensko aj v kategórii, ktorú by sme mohli nazvať národný šport - pitie tvrdého alkoholu.

Naši reprezentanti sa systematickou prácou doťahujú na Rusov, avšak svetová špička nám stále máva z veľkej diaľky. Estónci ťažia z vhodnej klímy, tradične vysoko rúbu aj naši susedia a bývalí bratia Rusi Česi.

Na slovíčko a na jeden sme si sadli s kapitánom našej reprezentácie v ich tréningovom centre pred ťažkým zápasom proti víkendu na festivale.

 

TU: Ako ste sa dostali k tomuto, nazvime to, športu?

Jožo: “Mňa k tomu priviedol, ako to bolo u mnohých chalanov, dedko, keď som ho bol ťahať každú nedeľu zo šenku ešte ako mladý chalan. Na slová babky už nereagoval, tak som bol jediná šanca, ako ho odtrhnúť od partie a dostať k nedeľnému obedu. ”

 

TU: Takže už vtedy ste si začali uvedomovať, že toto je smer, ktorým sa budete uberať?

Jožo: “Takurčitééé. Prvé pokusy nedopadli príliš dobre, ale tvrdým tréningom som sa do toho dostal. Pomohlo mi najmä to, že som ako 12-ročný mohol trénovať s o 50 rokov staršími chalanmi a nebol som žiadny, ako sa hovorí, samorast. Vzor som mal navyše aj doma, veď som každý večer mohol odkukávaťod otca, ako sa má chlastať. Ten pil prvú ligu v časoch, keď nevedel už ani do dvoch narátať.”

 

TU: Športová verejnosť o vás vie, že pokračujete v rodinnej tradícii, keďže nasával váš otec, ale aj starý otec. Má to človek ľahšie, ak vyjde zo športovej rodiny?

Jožo: “Genetiku človek neoklame a považoval som za poctu kráčať v ich šľapajách. Často mi však spoluhráči vyčítali, že som protekčné dieťa a som v nároďáku iba preto, lebo mám otca alkoholika. Moje výkony však dokázali, že som si svoju cestu poctivo vyslopal ”

 

TU: Vie sa o vás, že ste odchovancom akadémie vo Veľkom Záluží, z ktorej už vyšli a naspäť sa aj vrátili také osobnosti, ako Piu Si, alebo nebohý Meliško.

Jožo: “Máte pravdu. Vidno, že sa v problematike vyznáte. Do akadémie ma prihlásila moja mama, keď videla môj veľký talent. Mal som tam všetko potrebné k rastu a cibreniu techniky. Môžem s hrdosťou povedať, že nebyť tejto akadémie, nebol by som teraz tam, kde som. Akoby to bolo dnes, keď sme trojfázovo trénovali techniku vypi-toto, založenú na rýchlych prihrávkach na jeden, maximálne dva dotyky.”

 

TU: Možno aj vďaka tomu sa teraz o vás zaujímajú české tímy. Médiami dokonca prebehla informácia, že o vás bojuje majster Estónska Drinkin Tallin. Láka vás odchod do zahraničia?

Jožo: “Momentálne som hráčom Zálužia a neriešim ponuky, pokiaľ niekto nedá na stôl aspoň 12 litrov. Už mám niečo za sebou a v tejto chvíli nechávam veci na môjho agenta. Ale zahraničie by som si vyskúšal a nebojím sa ani jazykovej bariéry. Veď všetci hovoríme spoločným jazykom.”



TU: Ako by ste charakterizoval svoj herný prejav?

Jožo: “ Každý z nás je iný, vzájomne sa dopĺňame. O mne sa vie, že mám agresívny herný štýl. Po piatich borovičkách by som napadol aj výherný automat. Navyše sa chladnokrvne snažím využiť každú šancu a viem, kde na ňu mám čakať. Napríklad o pol tretej ráno, keď si výčapný potrebuje odbehnúť, sú všetky nevyliate poldecáky v podniku moje. Toto si na mne tréneri cenili vždy najviac.”

 

TU: Dá sa teda povedať, že vás baví to, čo vás živí?

Jožo: “Mňa bohužiaľ živí moja Zuza, takže až tak by som s vami nesúhlasil. Mňa baví chlastanie. Vodka.”

 

TU: Každý športovec na niekoho vzhliada. Kto je vašim vzorom?

Jožo: “Ťažko povedať jednu-dve osoby. Ja si veľmi vážim Štúrovcov a ich generáciu pijanov, ktorí položili základy hromadného nasávania a popri tom narobili toľko hovadín, že sa o nich deti učia na školách.”

 

TU: V poslednom rebríčku alkoholovej federácie sa naša reprezentácia umiestnila na peknom 15. mieste. Avšak nad nami sú aj také krajiny, ako Rakúsko, alebo dokonca Luxembursko. Kde vidíte príčinu vy?

Jožo: “Svetová špička sa vyrovnáva a dnes už vie chlastať naozaj každý. U dnešnej mládeže vidím trend upadajúceho záujmu o tento krásny šport. Dnes sú k dispozícii aj iné formy zábavy, deti sa napríklad môžu ísť prejsť do obchodného centra, alebo robiť daňové podvody. Za mojich časov sme mali len alkohol. Ja keď som prišiel domov, tak som ani domov neprišiel a nemal som kedy hodiť pomyselný batoh do pomyselného rohu a utekať do šenku. Ja som v tom šenku bol nepretržite a domov som išiel len cez inventúru. To už dnes nevidíme.”

 

TU: Ako reagujete na trend rôznych kaviarní a čo hovoríte na bistrá z hľadiska vývoja potencionálnych reprezentantov?

Jožo: “ Toto je ďalší trend tejto bradatej doby, keď si človek má prísť vypiť do nejakého hybridu skladu z levanduľami a kaviarne z Londona. Veď tam sa mladý nadšenec nemôže ani poriadne pripraviť na súťaž a my sa potom na zväze čudujeme, prečo priemerný Slovák vypije ročne iba 10 litrov alkoholu. Veď popri tých pistáciových caffe latte a rôznych fazuľovo-orechových limonádach mu už na viac ani nezostane čas!”

 

TU: Obáťme na veselšiu tému. Aké plány má naša reprezentácia na leto a ako by ste charakterizovali náš herný prejav?

Jožo: “Je o nás známe, že hráme radšej vonku, aby sme neboli pod tlakom fanúšikov manželiek a detí. Reprezentácia trénovaná Jánom S. zo Žiliny ctí naše národné tradície. Hráme ofenzívne, avšak vždy sme k domácemu celku zhovievaví a pohostinní. To znamená, že napriek prvotnému ofenzívnemu pressingu na výčap sme ochotní zopárkrát inkasovať po dve-tri lacné “góly”, aby sa nepovedalo.



TU : Piť môže každý, ale len zopár vyvolených to dotiahne do špičky. Máte nejakú radu pre začínajúcich alkoholikov?

Jožo: “V prvom rade musí človek chcieť. Potom je to o každodennom odriekaní vstávania do práce. To mi robilo počas prvých rokov najväčšie problémy. Človek si musí prejsť aj výčitkami od rodiny a manželky, ale keď sa toto naučíte zo života vytesniť, máte vyhraté. Prídu aj ťažké chvíle, ale po každom daždi vyjde dúha. Vždy inej farby a konzistencie, ale v tom je tento šport krásny. Vyhrať môže každý s každým.”

 

TU: Ďakujem za rozhovor.
Jožo: “A ja za poldeci.”

Richard Hanzlik

Richard Hanzlik

Napíš komentár