Rest In Power, Jules Bianchi (1989-2015)

19.07.2015 / Branislav Ježík
Jules Bianchi zdraví divákov pred svojou poslednou veľkou cenou v živote. (photo: SITA/AP Photo/Shizuo Kambayashi)

Jules Bianchi zdraví divákov pred svojou poslednou veľkou cenou v živote. / (photo: SITA/AP Photo/Shizuo Kambayashi)

Motorizmus je jedným z najnebezpečnejších športov. Od prvých pretekov v histórii jazdci žili na hrane medzi životom a smrťou. Napriek tomu, že za posledné štvrťstoročie formula 1 prešla cestou výrazného zvyšovania bezpečnosti, tá pravdepodobne nikdy nedosiahne stopercentnú hodnotu. Pani Zubatá sa po dlhom čase pripomenula opäť tento víkend. Dnešní jazdci sa s ňou na pretekárskych okruhoch nikdy nestretli. Pritom ešte v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia bolo veľmi pravdepodobné, že sa jazdec F1 počas svojej kariéry stane svedkom smrteľnej nehody svojho kolegu. O desať rokov skôr bola situácia ešte horšia – takmer každý rok sa niekto zranil, alebo prišiel o život.

Senna nebol posledným

Od smrti Ayrtona Sennu uplynulo tento rok v máji 21 rokov. Nie že by sa odvtedy smrť formule 1 vyhýbala, ale bol to posledný jazdec, ktorý zomrel počas niektorého z pretekov. Zoznam tých, čo odvtedy prišli v F1 o život na druhú stranu nie je taký dlhý: traťový maršal Mark Robinson zomrel na Veľkej cene Kanady v roku 2013, keď ho prešiel traktor odpratávajúci Sauber Estebana Gutiérreza; Graham Beveridge podľahol zraneniam po zásahu z uvoľneného kolesa monopostu BAR pri Veľkej cene Austrálie 2001 a rovnaká príčina spôsobila smrť požiarnika Paola Ghislimbertiho o rok skôr pri Veľkej cene Talianska. Aby bol zoznam úplný, musíme spomenúť aj španielsku pretekárku Maríu de Villotaovú. Tá zomrela 13. októbra 2013 v hotelovej izbe vo veku 33 rokov na následky zranení, ktoré utrpela pri testoch s monopostom Marussia na letisku Duxford 3.júla 2012. Vtedy narazila do zdvíhacej plošiny pristaveného kamióna a prišla o pravé oko.

Predohra

V samotných pretekoch sa ale jazdcom smrť vyhýbala. Až prišiel osudný lanský 5. október a 43. kolo Veľkej ceny Japonska. Všetko to začalo ešte o jeden okruh skôr, keď v siedmej zákrute Dunlop Nemec Adrian Sutil stratil kontrolu nad svojim Sauberom, dostal šmyk a narazil do bariéry z pneumatík. Bežná havária, aké môžeme pri mokrých pretekoch vidieť vždy. Maršali takmer okamžite vyvesili pred zákrutu dvojité žlté vlajky (pri malom nebezpečenstve sa ukazuje len jedna žltá vlajka, ak je nebezpečenstvo veľké, žltou vlajkou sa máva), ktoré znamenajú, že jazdec má spomaliť natoľko, aby bol pripravený zastaviť. So súhlasom riaditeľa pretekov Charlieho Whitinga bol na miesto poslaný traktorový žeriav, ktorý mal Sauber odpratať za zvodidlá. Je to automatická procedúra, ktorá má dostať auto mimo trať, aby doňho nevrazilo ďalšie auto. Keďže sa to odohrávalo dosť ďaleko od pretekárskej dráhy pri pneumatikovej bariére, nebolo povolané bezpečnostné vozidlo. Presne na takéto prípady sú určené vlajkové signály a na danom mieste majú jazdci spomaliť. Žltá farba znamená zákaz predbiehania a zníženie rýchlosti. A keď je dvojitá žltá, znamená to, že na trati sú ľudia a jazdec musí spomaliť. Výrazne spomaliť.

Spomalil dosť?

V čase Sutilovej nehody jazdil pred ním na osemnástom mieste Francúz Jules Bianchi. Ten prešiel ešte celý okruh, kým sa opäť dostal do siedmej zákruty, cez ktorú pretekala dažďová voda. Jeho tím Marussia mal viac ako 100 sekúnd (Bianchiho posledné merané kolo malo hodnotu 1:57,090) na to, aby svojho jazdca informoval o nebezpečenstve na okruhu. Podobne ako Adrian Sutil, aj jazdec Marussie stratil kontrolu nad zadnou časťou monopostu a dostal sa do hodín. V tom čase mal zaradený šiesty prevodový stupeň a rútil sa rýchlosťou 207 km/h (keď havaroval Sutil, prechádzal Francúz zákrutu rýchlosťou 212 km/h). Mnohí poukazovali na to, že to nebolo v podaní Bianchiho výrazné spomalenie... ten stihol ešte volantom korigovať a  pohyb auta vyrovnal. Potom už nekontrolovane pokračoval smerom do bariér. V ceste jeho 700 kg monopostu ale stál traktorový žeriav s hmotnosťou 6500 kg.

Podobná nehoda sa síce stala už v roku 2007 počas Veľkej ceny Európy na Nürburgringu. Vtedy v prvej zákrute vyletelo niekoľko monopostov a Vitantonio Liuzzi so svojim Toro Rosso dokonca zadnou časťou zľahka ťukol do traktora.

Rozdiel oproti minulosti bol však v tom, že  Bianchiho rýchlosť v čase nárazu do zadnej časti traktora bola 126 km/h. Tá na rozdiel od bariéry z pneumatík nedokáže absorbovať takmer žiadnu kinetickú energiu. A musíme dodať, že žiadne auto formuly 1 nie je konštruované na čelnú zrážku s takouto prekážkou a pri takejto rýchlosti.

Kokpit sa nepoškodil

Marussia sa zastavila v priebehu piatich metrov. Zadná časť traktora bola pri náraze vymrštená do vzduchu. Ľavá strana monopostu bola totálne zničená a ochranný oblúk nad hlavou pretekára bol doslova odrezaný. Ochrana krku, ktorá uzatvára kokpit okolo jazdcovej prilby, sa našla spolu so zbytkom ochranného oblúku až v oblasti motora. Na podvozku bola trhlina, ktorá sa tiahla od špice až ku kokpitu, ktorý ale ostal neporušený. Aj vďaka tomu bol Jules Bianchi z monopostu vytiahnutý bez viditeľných fyzických zranení. Už vtedy bol však v bezvedomí. Stalo sa totiž to, čo sa pri haváriách vo vysokých rýchlostiach deje bežne: pohyb lebky sa prudko zastaví a kinetická energia sa prenesie dovnútra, priamo do mozgu. Medzitým traťoví maršali nahlásili, že jazdec je zranený a bolo povolané bezpečnostné vozidlo, aby sa k nehode mohol dostať lekár. Preteky boli neskôr prerušené a predčasne ukončené. Jazdcov prevoz do lekárskeho centra Mie v neďalekom meste Jokaiči trval 32 minút. CT vyšetrenie ukázalo, že utrpel mnohé zranenia hlavy. Lekári mu ešte v ten večer operovali hlavu s cieľom odstrániť hematóm. Po operácii bol presunutý na jednotku intenzívnej starostlivosti kde bol monitorovaný.

Smrteľné preťaženie

To, čo sa nakoniec pretekárovi Marussie stalo osudným bolo, že následkom obrovského preťaženia pri náhlom spomalení kvôli nárazu, utrpel difúzne axonálne poranenie mozgu. Senzory umiestnené v štupľoch jeho uší namerali preťaženie 92 G. Lekári sa čudovali, že pri takejto hodnote vôbec ostal nažive. Následkom toho sa mozog v rámci lebky posunul najskôr dozadu a potom dopredu. Počas tohto pohybu prišlo k natiahnutiu a následne poškodeniu axónov v bielej hmote mozgu, ktoré sú súčasťou nervových buniek a napomáhajú neurónom vysielať medzi bunkami signály. Navyše šedá a biela mozgová hmota majú rozdielnu objemovú hmotnosť a pri úraze došlo k ich vzájomnému pohybu. Už vtedy bolo jasné, že ak by aj liečba dopadla úspešne, Bianchiho kariéra automobilového pretekára sa skončila. Menej závažné prípady sú totiž spojené so skrátením doby koncentrácie, stratou pamäti, poklesom IQ, bolesťami hlavy, záchvatmi, znížením rezistencie na stres či pomalšími reakciami, ale aj častými zmenami nálad.

Status Quo

Takmer sedem týždňov po nehode prestal byť Jules liekmi udržiavaný v umelom spánku, ale naďalej bol v kóme. V polovici novembra bol z Japonska prevezený  do univerzitnej nemocnice v Nice. Jeho rodina vcelku pravidelne informovala o zdravotnom stave pacienta. Žiaľ správy boli zakaždým rovnaké: „Julesov stav je naďalej stabilný. Nemá žiadne fyzické problémy. Všetky orgány pracujú normálne a bez podpory. Momentálne je však naďalej v bezvedomí v kóme“. Občas reagoval na podanie ruky zovretím dlane, ale nikto nevedel povedať, či to bola vedomá reakcia, alebo reflex. Pri diagnóze, akú mal Jules, je dôležité, aby pacient v prvých šiestich mesiacoch zaznamenal väčší pokrok. A keď minulý víkend, deväť mesiacov po nehode, jeho otec Philippe vyhlásil, že ohľadom svojho syna stráca nádej, málokto tomu už venoval pozornosť. Až nakoniec v noci z piatka na sobotu prišla smutná správa.

Kto za to môže?

Ukázať prstom na jediného vinníka by bolo veľmi jednoduché. V prvom rade si treba uvedomiť, že nehoda Julesa Bianchiho bola nešťastnou zhodou udalostí. Na to, aby sa dokázal niekto zraniť v súčasnom monoposte, musí dôjsť k súbehu viacerých nepriaznivých okolností. Samotné poveternostné podmienky za nehodu nemohli. Jazdci v čase nehody jazdili na prechodných pneumatikách, takže dážď skôr ustával. Odvodnenie trate v Suzuke ale nestíhalo odviesť všetky zrážky a tie pretekali cez trať práve v siedmej zákrute. Preteky sa skončili o 17:00 miestneho času, takže zlé svetelné podmienky možno vylúčiť. Navyše jazdci v takýchto prípadoch sami prostredníctvom vysielačiek žiadajú, aby boli preteky ukončené. V Japonsku nič také zaznamenané nebolo (len Felipe Massa oznámil svojmu inžinierovi, že podmienky sa zhoršujú). Usporiadateľom taktiež nie je čo vyčítať, postupovali presne podľa manuálov vypracovaných pre podobné prípady. Svoj podiel na nehode mal aj samotný jazdec, ktorý podľa všetkého dostatočne nespomalil.

Odborná komisia menovaná FIA vyšetrila nehodu a dva mesiace po nej vydala 396 stranovú správu, v ktorej okrem analýzy nehody spísala aj odporúčania, ktoré by mohli zvýšiť bezpečnosť motoršportu v budúcnosti. Niektoré z nich sa dostali do už pravidiel pre tento rok: rýchlosť monopostov počas signalizácie žltými vlajkami bola obmedzená, pribudlo virtuálne bezpečnostné vozidlo; malo by sa vykonať prehodnotenie odvodnenia okruhov, na ktorých sa konajú preteky; štart pretekov musí byť najneskôr štyri hodiny pred zotmením, pokiaľ na okruhu nie je umelé osvetlenie; preteky by sa mali konať v období, keď je menšia pravdepodobnosť dažďov; jazdci, ktorí získajú superlicenciu, by mali prejsť previerkou, ktorá zaručí, že poznajú procedúry využívané v F1 a jeden testovací deň v roku by mal byť špeciálne venovaný vývoju pneumatík do dažďa. Zároveň by mali kompetentní prehodnotiť bezpečnostné opatrenia tak, aby sa pri nečakaných kombináciách okolností minimalizovalo riziko vážnej nehody.

Kliatba rodu Bianchiovcov?

Pri pohľade do histórie si uvedomíme aká bolestná je smrť Julesa je pre jeho rodinu a najmä pre jeho starého otca, trojnásobného majstra sveta v ketegórii GT, Maura Bianchiho. Jeho prastrýko (brat Maura) Lucien Bianchi, účastník 19 pretekov formuly 1, dosiahol rovnako ako Jules svoj najväčší úspech v Monackej Veľkej cene, keď tu v roku 1968 s monopostom BRM skončil na treťom mieste. O rok neskôr však zomrel, keď so svojou Alfou Romeo narazil do telegrafného stĺpu počas testov na dvadsaťštyrihodinovku v Le Mans, kde mal obhajovať svoje víťazstvo z predchádzajúceho roka.

Štatistiky Julesa Bianchiho v F1 nie sú príliš oslnivé, bol to však jeden z najväčších talentov, aké sa v nej v posledných rokoch objavili. Treba však prihliadať na to, že jazdil za najmenší tím v štartovom poli a napriek tomu dokázal preň získať body, čo sa za  päť rokov, odkedy sa v štartovom poli objavili nové tímy, nikomu inému nepodarilo. Bol členom jazdeckej akadémie Ferrari a pre aktuálnu sezónu už mal podpísanú zmluvu s tímom Sauber. Nebyť jeho nešťastnej nehody, pravdepodobne by dnes neprebiehali diskusie o tom, kto na budúci rok v červenom monoposte nahradí Kimiho Räikkönena. Namiesto toho položil svoj život na oltár zvyšovania bezpečnosti. Je to nekonečný proces, ktorý bude pokračovať, dokedy sa budú jazdiť automobilové preteky. Odpočívaj v pokoji, Jules!

Jules Lucien André Bianchi

* 3. august 1989 - Nice (Alpes-Maritimes), Francúzsko

†17. júl 2015 - Nice (Alpes-Maritimes), Francúzsko

Formula 1

Počet účastí vo veľkej cene: 43

Počet štartov: 34

Počet víťazstiev: 0

Počet najrýchlejších kôl: 0

Počet víťazných kvalifikácií: 0

Počet získaných bodov: 2

Prvý štart v pretekoch: Veľká cena Austrálie 2013

Absolvoval 1752 kôl/8884 km

2009 (tím Ferrari, člen Ferrari Driver Academy)

bez účasti v pretekoch, test mladých jazdcov 1.-2. decembra, Jerez

2011 (tím Ferrari, člen Ferrari Driver Academy)

Testovací jazdec Ferrari, bez účasti v pretekoch, test Ferrari Driver Academy 13. septembra, Fiorano; test mladých jazdcov 16.-17. novembra, Abu Zabí

2012 (tím Force India, člen Ferrari Driver Academy)

Testovací jazdec Force India, debut v 1. piatkovom tréningu Veľkej ceny Číny, celkovo 9 účastí v piatkových tréningoch

2013 (tím Marussia, člen Ferrari Driver Academy)

celkovo 19 .miesto, (19 pretekov/0 víťazstiev v kvalifikácii/0 víťazstiev/0 najrýchlejších kôl), najlepšie umiestnenie: 13. miesto na Veľkej cene Malajzie

2014 (tím Marussia, člen Ferrari Driver Academy)

celkovo 17 .miesto, (15 pretekov/0 víťazstiev v kvalifikácii/0 víťazstiev/0 najrýchlejších kôl), najlepšie umiestnenie: 9. miesto na Veľkej cene Monaka

Formula Renault 2.0

2007 (tím SG Formula)

Francúzsky národný šampionát Formuly Renault 2.0, celkovo 1 .miesto, (13 pretekov/5 víťazstiev v kvalifikácii/5 víťazstiev/10 najrýchlejších kôl)

Eurocup Formuly Renault 2.0, celkovo 22 .miesto, (8 pretekov/1 víťazstvo v kvalifikácii/0 víťazstiev/1 najrýchlejšie kolo)

Formula 3

2008 (tím ART Grand Prix)

Formula 3 Euro Series, celkovo 3 .miesto, (20 pretekov/2 víťazstvá v kvalifikácii/2 víťazstvá/2 najrýchlejšie kolá, 7 pódiových umiestnení)

GP Masters of Formula 3, Zolder, 1 .miesto

Veľká cena Makaa Formuly 3: 9. miesto

2009 (tím ART Grand Prix)

Formula 3 Euro Series, celkovo 1 .miesto, (20 pretekov/6 víťazstiev v kvalifikácii/9 víťazstiev/7 najrýchlejších kôl, 12 pódiových umiestnení)

British Formula Three Championship, hosťujúci jazdec (neklasifikovaný v konečnom poradí, 4 preteky/2 víťazstvá v kvalifikácii/0 víťazstiev/2 najrýchlejšie kolá, 3 pódiové umiestnenia)

Veľká cena Makaa Formuly 3: nedokončil, klasifikovaný na 10. Mieste

Formula Renault 3.5

2009 (tím SG Formula)

Veľká cena Monaka, bez bodového umiestnenia

2012 (tím Tech 1 Racing)

Formula Renault 3.5 Series, celkovo 2 .miesto, (17 pretekov/3 víťazstvá v kvalifikácii/3 víťazstvá/7 najrýchlejších kôl, 8 pódiových umiestnení

GP2

2009 (tím ART Grand Prix)

GP2 Asia Series, celkovo 8 .miesto, (6 pretekov/1 víťazstvo v kvalifikácii/0 víťazstiev/2 najrýchlejšie kolá, 1 pódiové umiestnenie)

2010 (tím ART Grand Prix)

GP2 Series, celkovo 3 .miesto, (20 pretekov/3 víťazstvá v kvalifikácii/0 víťazstiev/1 najrýchlejšie kolo, 4 pódiové umiestnenia)

2011 (tím Lotus ART)

GP2 Asia Series, celkovo 2 .miesto, (4 preteky/0 víťazstiev v kvalifikácii/1 víťazstvo/1 najrýchlejšie kolo, 2 pódiové umiestnenia

GP2 Series, celkovo 3 .miesto, (18 pretekov/1 víťazstvo v kvalifikácii/1 víťazstvo/0 najrýchlejších kôl, 6 pódiových umiestnení)

Branislav Ježík

Branislav Ježík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár