Formula 1 nie je o nič nudnejšia ako iné športy

29.07.2015 / Branislav Ježík
Minúta ticha za Bianchiho pred VC Maďarska. (photo: SITA/Zsolt Czegledi/MTI )

Minúta ticha za Bianchiho pred VC Maďarska. / (photo: SITA/Zsolt Czegledi/MTI )

Tohtoročné preteky neďaleko Budapešti sa stanú tými, ktoré zanechajú v hlave trvalú pamäťovú stopu. A to nielen dojímavou spomienkou na Julesa Bianchiho pred štartom pretekov, keď sa všetci jazdci pochytali za plecia a stojac v kruhu si minútou ticha uctili pamiatku svojho bývalého kolegu. V nedeľu zrazu došli argumenty aj všetkým kritikom, ktorí sa snažia ostatných presvedčiť, že formula 1 je nudná a ľahko predvídateľná. Neboli vari so svojimi víťazmi také predvídateľné aj tenisové turnaje vo Wimbledone, či na Roland Garros, alebo triumf FC Barcelona vo futbalovej Lige majstrov, poprípade zelené tričko Petra Sagana na Le Tour?

Nedeľa plná emócií

V Maďarsku bola prítomná aj rodina talentovaného Francúza, ktorá napriek tomu, že už druhý jej člen stratil svoj život pri automobilových pretekoch, vyjadrila presvedčenie, že Jules Bianchi by chcel, aby sa pretekalo ďalej. Spokojný mohol byť aj Bernie Ecclestone, ktorý si nemohol želať lepšiu oslavu motoristického športu, než aká sa odohrala v nedeľu. Zároveň veľká cena nemohla mať symbolickejšieho víťaza, ako niekoho v červenom monoposte Ferrari, ktorého jazdeckej akadémie bol Jules Bianchi členom. Vyrovnanie sa Sebastiana Vettela čo do počtu víťazstiev Ayrtonovi Sennovi, až do tretej júlovej soboty poslednému jazdcovi, ktorý zomrel na následky havárie počas pretekov, bolo už len čerešničkou na torte emóciami nabitého dňa. A aj keď Nemec svojim výkonom pripomenul skôr krajana Michaela Schumachera, nebol až taký dojatý ako on, keď sa na tlačovej konferencii po dosiahnutí 41. víťazstva rozplakal. Na druhej strane Vettel už po prejazde cieľom nezabudol cez vysielačku venovať svoje víťazstvo práve Julesovi Bianchimu.

Hamilton vs. Vettel

Tak isto ako vo vyššie spomínaných športoch aj vo formule 1 sme svedkami éry, ktorá bude neskôr pri spätnom pohľade pomenovaná buď menom aktuálneho majstra sveta, alebo jeho najväčšieho súpera v červenom monoposte a zároveň posledného víťaza veľkej ceny. V 50. rokoch minulého storočia to bola Fangiova éra, po ňom kraľovali Škóti Jim Clark a Jackie Stewart, ktorých nástupcom sa stal Niki Lauda. Osemdesiate roky patrili Alainovi Prostovi, ktorý odovzdal žezlo Ayrtonovi Sennovi. Zatiaľ posledným takýmto veľkým jazdcom bol Michael Schumacher. Ťažko teraz povedať, ktorý z dvojice Lewis Hamilton – Sebastian Vettel bude nástupcom týchto veľkých mien. Ak nerátame tituly majstra sveta, dnes sú ich štatistiky vzácne vyrovnané. Vyúčtovanie sa ale bude robiť až na konci ich kariéry, ktorá sa teraz zdá byť ešte v nedohľadne. Iste, záležať bude aj od toho, aké konkurencieschopné budú monoposty v druhej polovici ich kariéry. Pretože aj schopnosť predvídať technický vývoj a potenciál jednotlivých tímov patrila k všetkým tým menám, ktoré boli spomenuté vyššie. Z tohto pohľadu sa teraz javí prestup Lewisa Hamiltona z McLarenu do Mercedesu ako geniálny ťah. Na druhej strane, práve preto táto éra nebude nikdy pomenovaná po Fernandovi Alonsovi, o ktorého jazdeckých schopnostiach pochybuje málokto. Rovnako ako teraz, aj v minulosti tu boli jazdci, ktorí väčšinu svojej kariéry premárnili v strede štartového poľa. Keď však dostali do rúk ten správny monopost, dokázali s prehľadom porážať aj tých najlepších. Dnes však o nich vedia len skalní fanúšikovia, ktorí si ešte pamätajú doby, keď jazdili, alebo na nich narazili, keď sa prehrabávali v histórii formuly 1. Zopár z nich ste mohli spoznať aj na stránkach takurčitee.sk.

Premotivovaný Hamilton?

Azda nikoho nebude škrieť viac, že sa Vettel v nedeľu  v počte víťazstiev vyrovnal Sennovi viac, ako Lewisa Hamiltona. Možno v kútiku duše začal dúfať, že to bude práve on, kto prekoná túto métu, ktorou by sa vyrovnal svojmu veľkému idolu. Chýbali už len tri prvé miesta... Po sobote nezvykle rozdával všade naokolo úsmevy a rozprával o tom, aký je šťastný, ako mu vyhovuje trať na Hungaroringu, na ktorej by mu ani nevadilo, keby tu musel krúžiť nudné testovacie kolá. „Ani si nepamätám, kedy som bol naposledy na tom tak dobre, ako tento víkend“, boli jeho slová po sobotnej kvalifikácii. Všetkých súperov vrátane svojho tímového kolegu už mal naporcovaných, naložených v marináde, stačilo ich v nedeľu na necelé dve hodinky nechať posmažiť vo vlastnej šťave, zlíznuť sladkú smotanu a celé to zapiť šampanským na stupňoch víťazov. Každé jedlo však potrebuje svoj čas a Hamiltonovi po pokazenom štarte chýbali kľud a trpezlivosť, ktoré sú také typické pre Angličanov. Nuž, nikto nie je dokonalý, aj majster sveta tesár sa raz utne. „Dnes to bol jeden z mojich najhorších výkonov za dlhú dobu. Ani si nespomínam na to, kedy som naposledy jazdil takto zle“, sypal si po pretekoch popol na hlavu majster sveta. Tieto slová boli v úplnom kontraste od vyjadrení spred dvadsiatich štyroch hodín. Však si ho za to anglické média aj patrične podali, keď podľa nich Hamilton v nedeľu jazdil so svojim autom ako poľovník vedúci svojho psa z lovu na kačky po ôsmych pintách piva.

What the fuck on earth has happened?

Z pohľadu Strieborných šípov mi nedá nespomenúť jeho tímových stratégov, ktorí po Veľkej cene v Monaku opäť raz dali na pocity jedného zo svojich jazdcov. Ešte pred výjazdom bezpečnostného vozidla Nico Rosberg s nimi riešil, aké pneumatiky obuť do záverečnej fázy pretekov, pričom sa pýtal aké použije jeho tímový kolega, ktorý sa mu na mäkkých pneumatikách nebezpečne približoval. Situácia sa však neutralizovaním pretekov kvôli potrebe odpratať karbónové úlomky z trate, úplne zmenila a Mercedes mal reálnu šancu zabojovať o stratené víťazstvo. Stačilo jediné: prezuť jeho monopost na mäkšiu z oboch sád pneumatík. Zastávky v boxoch však kvôli výjazdu bezpečnostného vozidla prišli na rad o niečo skôr, ako boli pôvodne plánované. Nico dostal pneumatiky podľa svojho želania napriek tomu, že teraz nemal brániť svoju pozíciu pred Hamiltonom, ale mal sa pokúsiť zdolať aspoň Kimiho Räikkönena, o ktorom už vtedy v Mercedese vedeli, že jazdí s poruchou rekuperácie MGU-K. Opäť sa ukázalo, ako veľmi vo vysielačkách chýba rázny hlas Rossa Brawna. Ako to celé nakoniec mohlo vyzerať, sme mohli potom vidieť v podaní Daniela Ricciarda, ktorému nechýbalo veľa a bol by obhájil svoje minuloročné víťazstvo. Mercedes tak už nenatiahne šnúru 28 pódiových umiestnení v rade. Aj tak to stačí na druhú priečku v historických tabuľkách. Ak by chcel zdolať prvé Ferrari (53) potreboval by ich takmer raz taký počet. Končí aj séria siedmich víťazstiev v rade a rekord McLarenu z roku 1988 (11) tak bude musieť na svoje prekonanie ešte nejaký čas počkať.

Dva napínavé preteky za sebou pred letnou prestávkou, ktorú má pred sebou formula 1, ako aj nové tváre na pódiu, sú asi to najlepšie, čo sa mohlo prihodiť. Zabudne sa tak na reči o zlom smerovaní kráľovnej motoršportu, aj o tom, aké sú preteky nudné. A určite budeme čítať viac o tom, že Ferrari bude bojovať o titul. Žiaľ na to by potrebovalo viac takých slabších chvíľ, aké predviedli v nedeľu Strieborné šípy.

Branislav Ježík

Branislav Ježík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár