Letný tábor NHL: Nové mapy

10.08.2015 / Mišo Hudák
Bývalí hráči Nordiques, medzi nimi bratia Šťastní. (photo: SITA/AP Photo/The Canadian Press, Jacques Boissinot)

Bývalí hráči Nordiques, medzi nimi bratia Šťastní. / (photo: SITA/AP Photo/The Canadian Press, Jacques Boissinot)

Téma rozširovania NHL v posledných týždňoch prinášala nové a nové podnety a informácie natoľko rýchlo, že zhrnúť ich do širšieho kontextu, bez straty aktuálnosti, bolo neľahké. Pripraviť chvíľu nedeľnej športovej prózy nebolo jednoduché nielen kvôli záplave správ, ale najmä kvôli dávno deklarovanému odchodu Jona Stewarta z The Daily Show, ktorý sa lúčil celé leto a šiesteho augusta svoj dlhoročný rozhovor s publikom prerušil svojim momentom zenu na neurčito. Neskorým nedeľným podvečerom môže byť aj pondelok.

Čo má najlepší televízny komik nultých rokov dvadsiateho prvého storočia, leto a zen spoločné s najlepšou organizovanou súťažou ľadového hokeja na severnej pologuli? Aj južnej? Je to John Oliver, veľmi pravdepodobne najlepší televízny komik desiatych rokov dvadsiateho prvého storočia, ktorý v najlepšom zmysle slova rozširuje dedičstvo Monty Pythons, keď veľmi komplexným analýzam podrobuje vypuklé sociálne, ekonomické a politické prostredia amerického sveta.

V polovici júla HBO odvysielalo ďalšiu z častí jeho Last Week Tonight, ktorá sa venovala výstavbe športových štadiónov a najmä ich spolufinancovaní samosprávami, mestami a štátnymi inštitúciami, ktoré spravujú verejné peniaze.

Ak ste si doteraz mysleli, že zapojenie starostov, primátorov, županov, ministerstiev alebo vládnych predstaviteľov do výstavby športovej infraštruktúry v Slovenskej republike je netransparentné a prebujnelé plýtvanie zdrojmi obyvateľov krajiny, vedzte, že aj v tejto disciplíne ste, podobne ako v úrovni seniorského aj mládežníckého hokeja, okresnou ligou žiadneho významu.

Šport, peniaze, dane

Ihneď po opakovaných zhliadnutiach štadiónového špeciálu relácie Johna Olivera som sa vrátil k svojim obľúbených športovým knihám Public Dollars, Private Stadiums - The Battle Over Buildings Sports Stadiums a Sports, Jobs & Taxes - The Economic Impact of Sports Teams and Stadiums. Úhrnne 754 strán ekonomických textov zhrniem pre potreby štandardného športového čitateľa s veľkou prevahou vizuálneho vnímania a čítania informácií do niekoľkých málo viet.

  • Organizácia, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním zábavy v podobe sledovania profesionálneho športu v akejkoľvek súťaži a akomkoľvek odvetví, má na mesto, v ktorom sídli, ekonomický efekt asi ako stredne veľký supermarket.
     
  • Efekt nového štadióna, ktorý láka zákazníkov na nové pohodlie, občerstvenie, technológie a zážitok sa vytráca prevažne medzi siedmym a jedenástym rokom existencie budovy. Športový úspech klubu má na návštevnosť vplyv, ale väčšina organizácií, ktoré nezískavajú poháre niekoľko rokov alebo desaťročí, by po jednej dekáde mali začať uvažovať o zbúraní a postavení ďalšieho, modernejšieho stánku. Okrem Toronta Maple Leafs samozrejme.
     
  • Stavba štadióna generuje pracovné miesta. Krátkodobé. Navyše väčšina stavieb vzniká s podporou verejných peňazí, ktoré mesto skrze rôzne dotačné plány a daňové úľavy natlačí do športovej organizácie. Robotníci dostávajú mzdy, ale verejný rozpočet je častokrát odľahčený o ich dane.
     
  • Športové organizácie získavajú exkluzívne práva na profit z parkovacích miest, garáží, lóží, predaja suvenírov, občerstvenia a dôležitého kontraktu na názov budovy na deväť, pätnásť, osemnásť rokov. Aj napriek tomu, že verejné peniaze nezriedka tvoria 25 až 50 percent rozpočtu na výstavbu.
     
  • Stredne veľká univerzita generuje väčší zisk ako športový klub. Pridaná hodnota investovaných peňazí do štúdia v prepočte na jedného človeka a jeho spätného prínosu spoločnosti prostredníctvom jeho budúcich daní v týchto knihách nie je spočítaná.

Prečo to tie mestá, samosprávy, starostovia a primátori robia? Pretože častokrát čelia hrozbám a vyhrážkam. "Ak nás nepodporíte, tak sa odsťahujeme do Los Angeles!"

Od päťdesiatych rokov, keď sa Los Angeles stalo mestom v Kalifornii začalo bývať veľa ľudí, sa na západné pobrežie začali sťahovať kluby všetkých športov a všetkých líg z celých Spojených štátov. Šport - juniorský, univerzitný, profesionálny - je neoddeliteľnou súčasťou integrity občanov tamojších miest a existencia alebo neexistencia veľkej súťaže v meste alebo úspech, či neúspech lokálneho tímu je dnes jedným z mnohých atribútov veľkých rankingov najlepších miest pre život, či ich robí Time, Forbes, alebo Monocle. Ľudia potrebujú vo svojom meste širokú ponuku zábavy a rozptýlenia. A tú prináša aj pobočka NHL.

500 miliónov

Ak by boli predstavitelia NHL lakomí len mierne, bolo by možné nazvať ich chamtivcami, ale chamťáctvo je ďalšia úroveň tohto prístupu. Očakávania po skončení poslednej sezóny boli veľké, prihlásiť sa mali možno až dve skupiny investorov zo Seattlu, širšia oblasť Toronta, možno Kansas City. Nakoniec zálohu zložili a prihlášku poslali len dvaja záujemcovia z favorizovaného Las Vegas a pred dvoma dekádami odmietnutého Quebecu.

V deväťdesiatych rokoch, keď prebehli posledné dramatické zmeny na mape NHL miest, do ligy postupne vstúpilo deväť nových klubov a štyri sa presťahovali. Postupne pribúdali San Jose v roku 1991, Ottawa a Tampa Bay v roku 1992, Florida a Anaheim v roku 1993. Majitelia týchto organizácii zaplatili 50 miliónov dolárov ako poplatok za rozšírenie. Hodnota týchto peňazí je dnes vyčíslená na 82 až 88 miliónov dolárov. V roku 1998 začal v lige Nashville, v roku 1999 Atlanta, v roku 2000 Minnesota a Columbus, aby ustálili počet tímov na dnešných tridsať. Každá organizácia zložila poplatok za rozšírenie v hodnote 80 miliónov dolárov, ktoré majú dnes hodnotu medzi 111 až 116 miliónmi dolárov.

Drobné deatily. Mesto Nashville prispelo na tento poplatok 31.5 percentami celej sumy a mesto St.Paul, v ktorom sídlia Wild, prispelo na výstavbu stotridsať miliónového štadióna rovnou polovicou.

O patnäsť rokov neskôr potenciálni záujemcovia musia disponovať minimálne pol miliardou dolárov a to ešte nemajú zamestnancov v korčuliach a zamestnancov, ktorí sa o zamestnancov v korčuliach starajú.

Posledné hodnotenie magazínu Forbes hodnoty klubov NHL ukazuje, že za 500 miliońov dolárov si kúpite Floridu (hodnota 190 miliónov), Columbus (hodnota 200 miliónov) a polovicu Caroliny (hodnota 220 miliónov) dohromady. Ak tieto značky nie sú lákavé, nevadí, do polmiliardovej čiastky sa zmestí dvadsať z tridsiatich klubov.

Pri zarátaní hodnoty všetkých klubov sa ich priemerné číslo vyjadrené v miliónoch dolárov zastaví na 490 a to je dôvod takej vysokej ceny vstupenky do NHL. Vrchných desať tímov sú však kluby Original Six, tímy z prvej vlny rozšírenia ligy v roku 1967 a Vancouver, ktorý do NHL vstúpil v roku 1970. Najmladší klub má teda 45 rokov a každý z nich mal dostatok času a omnoho menšie konkurenčné porstredie, aby nadobudol svoju dnešnú hodnotu. Kluby, ktoré vstúpili do ligy po roku 1990 majú priemernú hodnotu 310 miliónov dolárov, s najdrahšími San Jose Sharks (425 miliónov dolárov. Spolu s relokovanými klubmi po roku 1990 je to trinásť organizácií, ich hodnota je ešte trochu menšia (308 miliónov dolárov) a tvoria šesť zo so siedmych najmenej hodnotných klubov v celej lige.

32

Tridsať dva je číslo deliteľné dvomi, štyrmi, ôsmymi, šestnástimi aj tridsiatimi dvomi a jednotkou. Pre športovú súťaž ideálne číslo pre delenie skupín, divízií, konferencií a nasadzovanie do play off. Tridsať dva však nie je vhodné číslo pre NHL. Liga ako celok pôsobí lesklo, bohato a zdravo, ale minimálne bez klubov ako Florida Panthers alebo Arizona Coytoes by vyzerala lesklejšia, bohatšia a zdravšia. Petr Adler z nhl.cz sleduje súboj Coyotes s miestnou radnicou, prepad kanadského dolára aj úsvit obrovského prípadu v ktorom liga môže čeliť hromadnej žalobe od bývalých hráčov. Vo chvíli neporiadku na mnohých úrovniach je lákanie ďalších zúfalcov do spoločného obchodu skôr odvracaním pozornosti ako nevyhnutným rastom. Možno liga zbiera peniaze na mimosúdne vyrovanie?

Las Vegas je na západe Spojených štátov, blízko bohatej Kalifornie. Quebec je zatiaľ v Kanade, geograficky patriaci do dnešnej Východnej konferencie. Čo sa podarilo reorganizáciou divízí a presťahovaním Detroitu a Columbusu na východ, by prijatím budúcej autonómie Quebec mohlo byť opäť narušené.

Quebec prináša mnoho spomienok.

Do Quebecu nechcel ísť Eric Lindros, Philadelphia ho vykúpila za hráčov Stevea Duchesneho, Rona Hextalla, Kerryho Huffmana, Mikea Ricciho, práva na Petra Forsberga, prvokolové výbery v draftoch v rokoch 1992 a 1993 a 15 milliónov dolárov. Okamžite po presťahovaní do Denveru vyhrali Avalanche pohár, možno ho úmyselne nechceli získať tam na severe. Do Quebecu naopak chceli ísť bratia Štastní.

Les Stastny. Le coup de génie

Dramatické príbehy uväzneného Boba Proberta, zneužitého Thea Fleeryho, veľkohubého Jeremyho Roenicka či predčasne mŕtveho Pelle Lindbergha sú brilantne napísané, chytajú za srdce, ale blednú ako detská knižnica proti svetovej beletrii, keď musi byť konfrontované s tým, čím na ceste za možnosťou hrať profesionálny hokej, prešli bratia Štastní.

Theo Fleury si síce založil kapelu Theo Fleury & The Death Valley Rebels, ale aj tak.

Len málo životov slovenských športovcov bolo zapísaných zámorskými autormi. V prostredí, v ktorom má športová literatúra bohatú históriu, sú biografie hlbokými osobnými a často nepríjmenými analýzami, nie narýchlo pozliepanými novinovými článkami, oblepenými fotkami a  vybavených primitívnou grafikou. Storytelling je rozdielové slovo. A príbeh troch bratislavských chlapcov zrhnutý v Les Stastny. Le coup de génie (Robert Laflamme a Gilles Léger, 2012, Éditions Hurtubise Inc.), alebo preklade Bratia Šťastní - pravda o legendárnom úteku za železnú oponu (Robert Laflamme a Gilles Léger, 2014, vydavateľstvo Slovart a TIMY Partners), je omračujúci.

Quebec Nordiques na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov nebola len športová organizácia, ktorá spolu s ďalšími troma klubmi (Edmonton Oilers, Winnipeg Jets a New England Whalers) vstúpila do NHL zo zaniknutej WHA, ale aj detektívna a špionážna kancelária so širokou paletou kontaktov. Aby Quebec mohol okamžite konkurovať osvedčeným družstvám veľkej ligy, nemohol sa spoliehať len draftovanie domácich mladých nádejí. Najmä keď v pravej polovici Európy ležalo bohatstvo v podobe československých a sovietskych hráčov špičkovej úrovne. Totalitné systémy nedovoľovali športovcom profesionálny štatút, aj keď pod formálnym označením amatér sa skrývala priviliegovaná vrstva ľudí. Marián Štastný v knihe vypočítava svoje bežné príjmy z klubového a reprezentačného družstva, odmeny za víťazstvá v zápasoch, v lige a na turnajoch.

Rodina Štastných je v knihe opísaná ako skromná, veriaca, tvrdo pracujúca, spoliehajúca sa viac na vzdelanie potomkov ako na šport. Starší bratia Vladimír a Marián svojimi pokrokmi zlomili odpor rodičov a otvorili cestu pre mladších Petra a Antona. Cez bratislavské mužstvo viedla pre bratov rýchla cesta do reprezentácie a do zápisníkov skautov, ktorí prichádzali do Európy v čoraz vyšších počtoch. Kluby NHL preventívne draftovali v záverečných kolách československých aj sovietskych hráčov, aby si na nich poistili práva, v prípade ich nečakaného príchodu do zámoria.

Niektoré kluby však išli ďalej a nadväzovali s hráčmi priame kontakty počas zahraničných turnajov. Tak sa stalo, že Marián Šťastný dokonca podpísal predbežný kontrakt s Philadelphiou Flyers, ale neodišiel, pretože si bol vedomý brutálnych postihov, ktoré by čakali jeho bratov.

21.augusta 1980 kontaktoval Peter podľa skorších inštrukcí zástupcov Quebecu Nordiques počas turnaja v Innsbrucku, na ktorom sa zúčastnilo bratislavské družstvo. Veľmi symbolický dátum. Marcel Aubut, Maurice Filion a najmä Gilles Legér, zástupcovia quebeckej organizácie od tohto momentu začali pracovať mimo svojich športových kompetencií. Zorganizovali a do úspešného konca dotiahli útek Antona, Petra a Petrovej tehotnej manželky za surreálnych okolností. Tie si samozrejme musíte prečítať v knihe.

Dôležitým motívom knihy je zlom, ktorý nastal medzi súdržnými bratmi. Najstarší Marián sa o plánovanom úteku mladších bratov dozvedel, až keď boli preč. O rok neskôr ich nasledoval ešte menej pravdepodobným spôsobom spolu s celou svojou rodinou, ale trest, ktorý musel stráviť v ponížení v československej Bratislave medzi dvoma útekmi nevyliečil ani čas. Autori Les Stastny nijak nezjemňujú napätie medzi bratmi, rôzne verzie ich príbehov alebo Mariánove mlčanie. Úspešný útok sa v Quebecu rozpadol po niekoľkých sezónach a len Peter mohol zažiariť naplno. Často je označovaný za druhého najlepšieho hráča ôsmej dekády, hneď za Waynom Gretzkym. The Great One však nemusel kvôli svojej vášni pre ľadový hokej opustiť domov a rodinu, začať v cudzom prostredí od úplného začiatku.

Bratov Štastných nasledovali ďalší emigranti, Ihnačák, Klíma, Nedvěd, až koncom osemdesiatych rokov mohli legendy ako Liba či Pašek, v pomerne vysokom športovom veku, slobodne odísť do zámoria. Les Stastny. Le coup de génie ponúka silné charaktery, žiadnu glorifikáciu, len realistickú históriu troch dramatických športových kariér a brilantný imigrantský príbeh. Imigranti, kľúčové slovo tohto leta.

Mišo Hudák

Mišo Hudák

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár