2196 dní bez víťazstva. Osemnástka predĺžila rekordnú sériu na MIH

15.08.2015 / Peter Vretenička
Brankár Ján Kožiak zo Slovenska, Timmy Gettinger (vzadu) a William Knierim z USA a Dušan Kmec zo Slovenska na turnaji MIH v Bratislave.  (photo: SITA/Ján Slovák )

Brankár Ján Kožiak zo Slovenska, Timmy Gettinger (vzadu) a William Knierim z USA a Dušan Kmec zo Slovenska na turnaji MIH v Bratislave. / (photo: SITA/Ján Slovák )

Na tohtoročnom Memoriáli Ivana Hlinku naši hokejisti zachovali tradíciu a predĺžili svoju rekordnú sériu. Je to už neuveriteľných 27 zápasov, čo sme nenašli súpera. Súpera, ktorého by sme porazili. Poslednýkrát sme neskončili posledný v roku 2009. Samozrejme, tréner osemnástky vidí v našom vystúpení okrem množstva chýb, aj množstvo pozitív, ktoré sú podľa neho odrazový mostík do budúcnosti. Len tak medzi rečou, zaujímalo by ma, dokedy nás hokejové veľmoci na MIH budú trpieť.

Čo je to MIH?

Vraj hokejový národ! Stavím sa o susedov vypustený bazén, že minimálne polovica z vás, čo čítate tento článok, ani netušíte, čo je to vlastne MIH. Memoriál Ivana Hlinku je turnaj, ktorý sa koná každé leto, pričom v termíne jeho konania nemajú hráči žiadnej zo zúčastnených krajín klubové povinnosti, preto je niekedy označovaný ako neoficiálne MS 18-ročných, keďže oficiálnych MS U18 sa nezúčastní množstvo hráčov, ktorí ešte hrajú play-off v zámorských juniorských ligách. V minulosti sa MIH zúčastnili také mená ako Sidney Crosby, Jonathan Toews, Steven Stamkos, Aaron Ekblad či Nathan McKinnon. Tento turnaj je prehliadkou talentov svetového hokeja, preto je na ňom prítomných množstvo skautov klubov NHL.

Posledná výhra

Dnes je to presne 2196 dní, čo sme sa naposledy tešili z víťazného zápasu na MIH. Vtedy sme ešte netušili, že sa z toho časom stane historická udalosť. Písal sa 11. august 2009, keď si naši hráči skrížili hokejky s reprezentáciou Fínska. Naši nezachytili úvod a hráči Suomi viedli po troch minútach zápasu už 2:0. No v 13.minúte prišiel gól Lukáša Cingela, ktorý naštartoval náš veľký obrat. V polovici zápasu sme už jasne viedli, keď po nahrávke Martina Marinčina zvyšoval Tomáš Jurčo na 5:2. Neskôr zvýšili skóre ešte Matej Bene a Tomáš Matoušek. V bráne nás podržal Dominik Riečický. Ukoristili sme tak cenné víťazstvo 7:2. Celkovo sme obsadili šieste miesto. Bejvávalo.

Šesťkrát poslední

Odvtedy sme už šesťkrát obsadili posledné miesto, pričom sme zväčša boli len do počtu. V roku 2011 sme v boji o 7. miesto prehrali 0:6 so Švajčiarskom. O dva roky neskôr dokonca 0:11 so Švédskom. Tento rok to bola prehra 5:6 so Švajčiarskom, no až po nájazdoch. Asi preto tréner Bartánus videl množstvo pozitív. Kto by predsa čakal, že turnaj odohráme dôstojne, keď sme v príprave dostali 1:12 od Kanady? Asi je to výsledok toho, že spoločná príprava našich hráčov tentoraz po prvýkrát netrvala pred MIH len týždeň, ale rovno dva! Možnou variantou je aj silnejší ročník.

Negatíva nášho vystúpenia

Za najväčšie negatívum hodnotím okrem posledného miesta skutočnosť, že o toto podujatie je medzi hokejovými fanúšikmi nízky záujem. Ešte nedávno na internete takmer všetci ,,vyplakávali“ ako Nemeček ignoruje mládež, pritom oni teraz spravili to isté. A robia to už dlhodobo. Podobne sa zachovala aj televízia. Kým české zápasy ich verejnoprávna televízia vysielala, o tie naše RTVS nezakopla. Posunom je aspoň pár zápasov, ktoré odvysielala káblová DIGI telka. Navyše posledné roky to vyzerá, že na tento turnaj výkonnostne nepatríme. Ktovie, či by sme na ňom ešte hrali, kebyže ho neorganizujeme.

Pozitíva nášho vystúpenia

Už len čakám, kedy prezident zväzu prehlási, že sa jedná o zlatú generáciu slovenského hokeja. Veď také tesné prehry na MIH nezaznamenali svojho času ani terajší bronzoví dvadsiatkári. Sám tréner Bartánus povedal, že za tie štyri roky čo vedie osemnástku boli tohtoročné výkony najlepšie. Síce sme všetko prehrali, no nebolo to také jednoznačné, ako po iné roky. To je jeden z dôvodov, prečo bude posledný odsek ladený optimisticky.

Posledné 3 roky neprekonal nikto z našich hráčov hranicu 2 bodov, avšak tento rok sa to podarilo až šiestim. Zapamätajte si hlavne meno Miloš Roman. Podával vyrovnané výkony, hoci bol najmladším hráčom turnaja. Celkovo bodoval štyrikrát, čo je viac bodov ako nazbierali v minulosti Marko Daňo a Peter Cehlárik dokopy. Zaujal aj Samuel Buček, ktorý by si zaslúžil dostať priestor v áčku Nitry. Vypichol by som aj Mateja Galbavého, Samuela Solenského a Martina Bodáka. Všetkých v budúcnosti túžobne očakávam na drafte NHL. 

Peter Vretenička

Peter Vretenička

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár