Stanley Cup náš každoročný, daj nám dnes

19.08.2015 / Branislav Ježík
Medzi menami na Stanley Cupe budú navždy aj slovenské. (photo: B.J. Texo)

Medzi menami na Stanley Cupe budú navždy aj slovenské. / (photo: B.J. Texo)

Čože by to bolo za leto, keby sa v Trenčíne neobjavil pohár Lorda Stanleyho? Pomaly tradícia desiatych rokov 21. storočia. Medzi nezainteresovanými považovaná takmer za samozrejmosť. Šesťkrát za posledných osem rokov. Presne toľko návštev nášho najmenšieho krajského mesta absolvovala legendárna trofej. Číslo, ktorým sa za toto obdobie nemôže pochváliť žiadne iné mesto na svete. Aký to paradox, keď pred onými ôsmymi rokmi sa zdalo, že strieborný pohár sa pod hradom Matúša Čáka snáď nikdy neobjaví.

Najstarší v Severnej Amerike

A to sme na Slovensku naňho museli čakať dlhých osem rokov. Tradícia, že každý hráč, tréner, člen personálu, či člen manažmentu víťazného tímu si môže užiť svojich 24 hodín s pohárom, je vzhľadom na jeho vek relatívne mladá. A rovnako ako kopa iných vecí spojených so Stanleyovým pohárom, ani ona nemá vo svete športových trofejí obdobu. Toto leto načalo ešte len tretiu desiatku rokov, kedy Lord Stanley zažíva rôzne príhody nielen na americkom kontinente, ale prakticky po celej severnej pologuli. Do dnešného dňa navštívil už 24 rôznych štátov a v zozname nájdeme aj také hokejovo exotické krajiny, ako sú Afganistan a Japonsko. A aby neboli ukrátení aj predchádzajúci víťazi, tak sa počas leta roku 2005 Stanley Cup vydal na vzrušujúci výlet a navštívil mnoho legiend z minulosti, ktoré nikdy nemali príležitosť stráviť čas s najviac cenenou hokejovou trofejou. Medzi navštívenými boli napríklad Ted Lindsay, Bobby Orr a víťaz z roku 1961, brankár Black Hawks - Glenn Hall. Ten nikdy nedostal šancu zdvihnúť Stanleyho pohár nad hlavu. A tak si to mohol vynahradiť o 44 rokov neskôr vo svojom dome v Stoney Plain v kanadskej Alberte spolu so svojou rodinou a priateľmi. Ale vlastne veď nič nebolo pri tejto najstaršej trofeji, o ktorú súťažia profesionálni športovci v Severnej Amerike, dané hneď od začiatku. Poďme sa teda pozrieť, ako to s tým pohárom počas jeho viac ako storočnej histórie naprieč troma storočiami a dvoma tisícročiami vlastne bolo.

Guvernér s láskou k športu

To, že trofej je pomenovaná po Sirovi Frederickovi Arthurovi Stanleyovi, ktorý bol synom grófa z Derby, a od roku 1886 bol titulovaný ako Lord Stanley z Prestonu, ste už určite vedeli. Sir Stanley, ako sa v tých časoch na správneho šľachtica patrilo, bol dosť aktívny v politike. Ako člen Konzervatívnej strany pracoval na rôznych pozíciách v troch britských vládach. V roku 1888 to dotiahol až na generálneho guvernéra Kanady. Do funkcie bol kráľovnou Viktóriou menovaný 1. mája a počas svojho funkčného obdobia často cestoval po celej krajine. Nadchli ho najmä prírodné krásy, prepadol rybolovu a ako veľkému športovému nadšencovi mu učarovala aj lokálna špecialita – ľadový hokej. Jeho synovia Arthur a Algernon začali hrávať v miestnych amatérskych mužstvách v Ottawe a Lord Stanley so svojou manželkou Lady Constance sa stali ich veľkými fanúšikmi. Na konci svojho funkčného obdobia v roku 1892 sa na popud svojich synov rozhodol, že daruje putovný pohár pre najlepšie kanadské amatérske hokejové mužstvo. Sám určil päť zásad, podľa ktorých sa malo v budúcnosti nakladať s pohárom. Trofej však už osobne nestihol odovzdať, pretože kvôli smrti svojho brata, grófa z Derby, musel predčasne odcestovať na druhú stranu Atlantiku.

Od amatérskej trofeje k profesionálom

Odvtedy si strieborný pohár pomenovaný po svojom donorovi žije svojim vlastným životom. Pôvodne osemnásť a pol centimetra vysoký pohár na punč s kruhovým priemerom 29 centimetrov bol vyrobený v Sheffielde. Lord Stanley ho kúpil v Londýne u obchodníka so striebrom G. R. Collisa za 10 guinejí, čo bola pri vtedajších cenách zlata hodnota takmer 50 amerických dolárov (to je zase ekvivalent necelých 1300 dnešných amerických peňazí). Podľa jedného z pravidiel Lorda Stanleya mohol ktorýkoľvek tím vyzvať aktuálneho držiteľa pohára. Nie vždy to bolo ale také jednoduché, ako na začiatku. V roku 1910 sa pohár stal majetkom novovzniknutej Národnej hokejovej asociácie (National Hockey Association), predchodcu súčasnej NHL. To už oň mohli bojovať len mužstvá s profesionálnym štatútom. V tom čase totiž amatéri v Kanade dva roky bojovali o novú trofej - Allan Cup. Od roku 1914 je Stanley Cup oficiálne určený pre najlepší hokejový tím sveta. Dôvodom bol vstup amerického tímu Portland Rosebuds do jednej z kanadských profesionálnych líg na západnom pobreží. Ďalšia zmena prišla o rok neskôr, keď sa najlepšie amatérske mužstvo stretlo v súboji o Stanley Cup s najlepším tímom profesionálov. Posledným zlomovým letopočtom je ten s číslom 1926. Odvtedy majú právo bojovať o túto trofej len najlepšie mužstvá NHL, aj keď oficiálne toto pravidlo komisári schválili až v roku 1947.

Nie je jediný

Po incidente v roku 1962, keď pri oslavách skončil pohár v ohni a klub Toronto Maple Leafs musel zaplatiť jeho opravu, bol umiestnený do vitríny vo Vault Room v Hokejovej sieni slávy v Toronte. V januári 1970 zo Siene niekto ukradol pôvodný podstavec pohára s menami víťazov a polícia ho našla až o sedem rokov neskôr na základe anonymného telefonátu, zabalený ako vianočný darček v jednom z miestnych skladov. V tom istom roku bol pohár takmer znova ukradnutý, ale pozorný zamestnanec Siene slávy si všimol podozrivých mužov s veľkou športovou taškou. Polícia ich zadržala potom, keď v ich aute našli podrobné plány Hokejovej siene slávy, fotografie pohára a aj nástroje, ktoré im mali umožniť zrealizovať lúpež.

Po nehode v roku 1963 vtedajší prezident NHL Clarence Campbell usúdil, že trofej je príliš krehká a tak v tajnosti nechal u montrealského striebrotepca Carla Petersena zhotoviť repliku pohára. Táto bola oficiálne predstavená o tri roky neskôr a dostala názov Presentation Cup. Od roku 1971 je odovzdávaná víťazom a posledných dvadsať rokov putuje s hráčmi po celom svete. Druhá kópia s názvom Replica Cup pribudla v roku 1993 a jej autorom je opäť Montrealčan Louise St. Jacques. Replica Cup býva vystavený v Hokejovej sieni slávy práve vtedy, keď Presentation Cup nie je k dispozícii, alebo inak povedané, je na potulkách svetom.

Kto na to mal, zvečnil sa

Vôbec prvým víťazom Stanley Cupu sa stali v roku 1893 hráči tímu Montreal AAA (Amateur Athletic Association). Ich mená na trofeji ale budete hľadať márne. Pohár mal dlho vyryté len dva nápisy: na jednej strane Dominion Hockey Challenge Cup a na druhej From Stanley of Preston. Síce už Lord Stanley umožnil, aby mohli byť víťazi na vlastné náklady zvečnení na podstavci pohára, ale zvykol sa uvádzať len názov klubu a letopočet. Podstavec sa menami zaplnil už v roku 1902 a tak názvy ďalších víťazných tímov boli vygravírované priamo na vonkajšiu stranu pohára. Prvých, ktorých napadlo zvečniť svoje mená, boli až v roku 1907 hráči Montreal Wanderers. Súpisku tohto tímu nájdete priamo na dne pohára, pretože na vonkajšej strane už nebolo miesto. V roku 1909 Ottawa Senators zaplatili zhotovenie druhého prstenca podstavca, ale ďalšie mená hráčov pridal na pohár až tím Vancouver Millionaires v roku 1915. Tradíciou sa tento milý zvyk stal až v roku 1924, keď iné mužstvo z Montrealu – Canadiens zakúpili tretí prstenec a celý ho zaplnil menami hráčov, trénerov manažmentu a personálu. Mimochodom oba montrealské tímy po zisku pohára ho aj stratili. Nielen o týchto príhodách ste sa však na stránkach takurčitee mohli dočítať už minulý rok.

Kam s menami?

Takýmto spôsobom prstence pribúdali každý rok a trofej začala nadobúdať bizarný tvar. Veď sa jej aj začalo hovoriť Stovepipe Cup, teda komínová rúra. V roku 1948 ho teda komisári nechali prerobiť. Pohár bol posadený na podstavec cigarového tvaru a boli dopísané aj mená víťazných tímov, ktoré na ňom chýbali. Zároveň bolo zakázané gravírovať mená priamo na pohár. Súčasnú podobu získal Stanley Cup napokon v roku 1958, keď bol pôvodný podstavec nahradený novým, širším s piatimi prstencami. Do dnešného dňa je na pohári 2 424 rôznych mien vrátane dvanástich žien, ku ktorým v septembri pribudnú ďalšie. Najviac – až 55 – ich pripojili v sezóne 1997/98 Detroit Red Wings. Právo mať svoje meno zvečnené na pohári má ten hráč, ktorý v základnej časti sezóny odohral aspoň 41 zápasov a neprestúpil do konca sezóny z víťazného tímu, alebo odohral aspoň jeden finálový zápas o Stanley Cup. Ich mená už viac ako dvadsať rokov gravíruje na pohár autor Replica Cupu Montrealčan Louise St. Jacques.

Všetky zaujímavosti o Stanleyovom pohári, nazývanom v angličtine tiež The Cup, Lord Stanley's Cup, The Holy Grail, či Lord Stanley's Mug, by vydali na celkom hrubú knihu. Nechajme si teda niečo aj nabudúce, keď k nám táto starožitnosť (dúfajme) dorazí opäť na návštevu.

Spracované na základe údajov The Hockey Hall of Fame and Museum.

Branislav Ježík

Branislav Ježík

Napíš komentár