Obyčajný chlapec

22.08.2015 / Branislav Ježík
Pohár znova nad hlavou Trenčana.  (photo: Branislav Ježík)

Pohár znova nad hlavou Trenčana. / (photo: Branislav Ježík)

A bude nás to ešte baviť? Takúto otázku som dostal od kamaráta, s ktorým už roky v Trenčíne chodievame na tlačové konferencie s aktuálnym víťazom Stanley Cupu. Áno, je to možno na neuverenie, ale Stanley Cup nám v Trenčíne zovšednel.

Stretnutie prvé

Ale musím sa priznať, že svoju krízu som si odbyl už na začiatku tejto neuveriteľnej série návštev najstaršej trofeje, o ktorú súťažia profesionálni športovci v Severnej Amerike. K Svätému grálu ľadového hokeja sa mi podarilo dostať už pri jeho prvej návšteve Trenčína v roku 2004 pri príležitosti osláv 75. výročia organizovaného hokeja na Slovensku. Akosi som si to odfajkol zo zoznamu vecí, ktoré musím do smrti stihnúť a išlo sa ďalej. Keď v roku 2008 Tomáš Kopecký prišiel prvý krát so strieborným pohárom do Trenčína, ani ma to veľmi nevzrušilo. Navyše počasie nebolo veľmi vľúdne a tak som sa na námestie za Lordom Stanleyom ani neunúval.

Stretnutie druhé

Všetko sa to zmenilo o dva roky neskôr. Pohár získal opäť Tomáš Kopecký, ale tentokrát spolu s Mariánom Hossom. V Trenčíne nebol snáď nikto, kto by druhému menovanému nedoprial pocit zodvihnúť najcennejšiu trofej klubového hokeja nad hlavu. Po dvoch prehraných finálových sériách sa to do tretice konečne podarilo. Navyše Marián vyrastal na rovnakom sídlisku, ako ja. Hneď na vedľajšej ulici. Zhoda náhod chcela, že som sa neskôr dokonca presťahoval hneď do vedľajšieho vchodu, v ktorom Marián býval. Jeho rodičia práve vtedy odtiaľ odchádzali do nového domu. A keď si Marián vymyslel, že si na ihrisku priamo pod našimi oknami zahrá partičku hokejbalu o Stanley Cup, vykresal vo mne zase iskierku túžby opäť si pohladiť Lorda Stanleya. Počasie bolo v deň zápasu ešte horšie, ako v roku 2008. Lialo ako z krhly a na zápas sa prišlo pozrieť len zopár skalných fanúšikov.

Chalan zo susedstva

Na onom ihrisku som vo svojich mladých letách odohral pár zápasov aj ja. Keďže som o pár rokov starší, ako Marián, nehrávali sme ešte o Stanley Cup, ale o majstra sveta. A našimi hrdinami boli Rusnák, Liba, či Růžička. Moje domovské ihrisko bolo síce bližšie ku škole, ale dnes už neexistuje. Nahradil ho nový športový areál aj s hokejbalovým ihriskom o akom sa nám vtedy ani nesnívalo. Občas sme si vyšli zmerať sily s chalanmi aj na iné ihriská v okolí. A minimálne raz som hral aj proti Mariánovi. Vtedy to bol jeden z nás a nikto netušil, kam to až dotiahne. Ako si to teda môžem pamätať? To preto, že niekto povedal, že to je Ferov syn. Malý Fero, tak ho všetci volali. Jeho otec František Hossa, o ktorom je reč, bol totiž vtedy oporou zadných radov Dukly Trenčín.

Dobrý na asfalte, aj na ľade

Roky bežali a na Mariána som si spomenul až keď sa objavil v drese extraligovej Dukly. Predtým síce niekto spomínal, že stále hráva aj hokejbal. Dokonca postavil okolo seba pár šikovných chalanov s ktorými sa prihlásili do mestskej hokejbalovej ligy. A vraj bol dobrý. Bol neprehliadnuteľný aj na ľade, na jeho dynamit v nohách bola radosť sa pozerať. Pod vedením Jaroslava Waltera aj jeho zásluhou po troch rokoch do Trenčína opäť putoval titul majstra Slovenska. Po sezóne Marián odišiel hrať hokej za more do juniorskej WHL. Hneď v prvej sezóne s Portlandom Winterhawks, ktorý má nie nepodobné logo s Blackhawks, získal Memorial Trophy pre víťaza ligy a sám si prebral Jim Piggott Memorial Trophy pre najlepšieho nováčika. Potom už nasledovala NHL a túto kapitolu už iste všetci poznáte. Jedno sa ale od tých čias, keď sme spolu naháňali loptičku medzi panelákmi, nezmenilo: Marián stále ostal tým obyčajným skromným chalanom, ktorým bol aj vtedy.

Od toho pamätného zápasu som si už aj s trochou šťastia nenechal ujsť príležitosť pohladiť si Lorda Stanleya. Priťahuje ma podobne ako Sauronov prsteň v bájnej Stredozemi. Hráči, ktorí ho nezískali sa ho z poverčivosti nechcú dotknúť. Sám hokej už nehrávam a nemám ani ambície stať sa funkcionárom niektorého z klubov. Takže na povery kašlem. A stále ma to baví.

Branislav Ježík

Branislav Ježík

Napíš komentár