Návrat do krajiny Aztékov

01.11.2015 / Branislav Ježík
Sergio Perez dnes hrá doma. (photo: SITA/AP Photo/Moises Castillo)

Sergio Perez dnes hrá doma. / (photo: SITA/AP Photo/Moises Castillo)

Do prvej adventnej nedele musíme stihnúť ešte tri preteky a tak sme tu s formulou 1 tento týždeň opäť. Cirkus F1 je na svojej púti naprieč americkým dvojkontinentom práve v polovici svojej cesty. Vitajte v krajine tequily, kde ľudia nosia sombrero a jedia včeliaké jedlá ochutené papričkami chili. Jazdci sa vracajú do jedného z najväčších a najvyššie položených miest na svete, kde sa prvé preteky uskutočnili už pred viac ako polstoročím.

Tragédia hneď na začiatku

Bolo to presne v roku 1962, keď v miestnom parku v mestskej štvrti Magdalena Mixhuca postavili okruh pre automobilové preteky. Postupne tu pribúdali ďalšie športoviská, ktoré boli potom využité pri Olympiáde v roku 1968. Už v októbri 1962 sa na novom okruhu uskutočnili preteky za účasti monopostov formuly 1 s najlepšími jazdcami svojej doby a to napriek tomu, že sa nejednalo o súčasť majstrovského šampionátu. Hneď prvé podujatie bolo poznačené smrťou mladej mexickej hviezdy Ricarda Rodrígueza jazdiacej v tom čase za Ferrari. To sa ale za oceán nechystalo a tak miestny hrdina podpísal zmluvu Robom Walkerom, aby mohol jazdiť s jeho súkromným Lotusom 24. Na veľké zdesenie prizerajúcich sa divákov však počas tréningov zlyhalo pravé zadné zavesenie Lotusu práve v jednej z najrýchlejších zákrut Peraltada. Nasledoval náraz do bariéry po ktorom bol dvadsaťročný Ricardo na mieste mŕtvy. Napriek tomu sa tu formula 1 vrátila aj o rok, už ako súčasť majstrovského šampionátu. Až do roku 1970 tieto preteky vždy v októbri uzatvárali sezónu.

Prvá éra

Hneď v prvom roku si tu zopakoval víťazstvo z nemajstrovských pretekov Jim Clark, ktorý zároveň prekonal vtedajší Fangiov rekord v počte prvých miest získaných v jednej sezóne (6 z 9). Po okruhu doslova lietal. Jeho čas v kvalifikácii bol o 1,7 sekundy rýchlejší od jeho prenasledovateľov a v pretekoch len prví traja odjazdili rovnaký počet kôl ako víťaz. O rok tu bol po kontroverznom závere korunovaný John Surtees za nového majstra sveta. V sezóne 1965 diváci práve tu mohli vidieť prvé víťazstvo japonského monopostu Honda v F1. Na svedomí ho mal Američan Richie Ginther. V roku 1967 opäť všetkým ušiel Jim Clark a Mexičania boli svedkami predposledného víťazstva v jeho kariére, ktorým sa vyrovnal vtedy zdanlivo nedostihnuteľnému Juanovi Manuelovi Fangiovi. Na treťom mieste skončil Novozélanďan Denny Hulme a zisk štyroch bodov mu stačil na to, aby získal svoj jediný titul majstra sveta. Šancu obhájiť ho mal aj o rok neskôr, ale z víťazstva a druhého titulu sa radoval Angličan Graham Hill. Denny Hulme sa nakoniec zapísal do listiny víťazov mexickej Veľkej ceny v roku 1969. Keď sem zavítala formula 1 v roku 1970, o majstrovi sveta už bolo tak ako tento rok rozhodnuté. Na okruh si napriek tomu našlo cestu dvesto tisíc fanúšikov, ktorí prišli podporiť novú mexickú hviezdu, Ricardovho brata, Pedra Rodrígueza. Tento dav bolo takmer nemožné udržať za bariérami a napriek výzvam Jackieho Stewarta a Pedra Rodrígueza sa niektorí dostali aj na samotný okruh. To malo za následok vypadnutie mexických pretekov z kalendára formuly 1.

Druhá éra

Veľká cena sa do krajiny opereného hada vrátila až po šestnástich rokoch. Okruh, ktorý už v roku 1970 pomenovali po oboch bratoch Rodríguezovcoch (Pedro zahynul pri pretekoch športových áut na Norrisringu v roku 1971), bol z pôvodnej dĺžky rovných päť kilometrov skrátený na 4,421 km, keď prvá pravotočivá zákruta po štarte bola zmenená na esíčko a upravená bola aj ďalšia sekcia nasledujúca po druhej najdlhšej rovinke. Pribudli aj nové budovy boxov. Trať ale začala doplácať na to, že rovnako ako celé hlavné mesto Mexika je postavená na vysušených močariskách a podložie sa tu neustále posúva. Jej povrch tak ostal zvlnený a hrboľatý. Svoje prvé víťazstvo v kariére tu v roku 1986 získal Gerhard Berger a bolo to aj prvé víťazstvo tímu Benetton (teraz jazdiaci ako tím Lotus z Enstone). Formula 1 sa tu zastavila ešte v ďalších šiestich rokoch, z ktorých si po dve víťazstvá odniesli Alain Prost a Nigel Mansell a Ayrton Senna tu dvakrát ťažko havaroval. Najpamätnejšie z druhej éry pretekov v Mexiku boli tie v roku 1990, keď Nigel Mansell na Ferrari odvážnym manévrom v zákrute Peraltada predbehol Gerharda Bergera na McLarene. Ferrari boli v ten deň na neudržanie. Všetkých nakoniec vyškolil profesor Prost štartujúci do pretekov zo zdanlivo beznádejného trinásteho miesta. Od svojho bývalého tímového kolegu Nikiho Laudu sa naučil starý trik, keď kvalifikáciu využil na vyladenie auta na preteky, v ktorých nedal nikomu šancu.

Znovuzrodenie

V roku 1992 sa jazdci začali sťažovať na stále viac zvlnený povrch okruhu a Mexiko, ktoré malo problémy aj s čoraz častejším smogom a rozrastajúcou sa populáciou, sa s pretekmi formuly 1 na dlhých viac ako dvadsať rokov rozlúčilo. Napriek tomu sa tu jazdili preteky iných súťaží (z tých najznámejších môžeme vymenovať A1 GP, Champ Car a NASCAR). V roku 2007 tu napríklad získal prvé víťazstvo v NASCAR bývalý jazdec F1 Juan Pablo Montoya. Okruh, ktorý je pôdorysne podobný s Monzou, má rovnako ako talianska trať tiež svoj ovál, ktorý je dlhý presne jednu míľu a používa sa dodnes.

Potom, ako sa vo formule 1  objavil ďalší Mexičan Sergio Perez, ohlásil v auguste 2011jeden z najbohatších mužov sveta, taktiež Mexičan Carlos Slim svoje plány prinavrátiť preteky na slávny okruh. Mexiko malo už v roku 2013 nahradiť preteky vo Valencii. Jeho sen sa ale stal skutočnosťou až tento rok. Okruh totiž musel byť upravený tak, aby vyhovoval súčasným štandardom formuly 1. Zmeny dostal na starosť náš starý známy Hermann Tilke. Žiaľ za obeť padla obávaná posledná zákruta Peraltada, pri ktorej nemohli byť kvôli hustej zástavbe mexického hlavného mesta vybudované dostatočné výbehové zóny. Autódromo Hermanos Rodríguez, ako znie oficiálny názov okruhu bol skrátený o 170 metrov. Cieľová rovinka bola predĺžená, boli postavené nové tribúny a boxy. Upravené boli aj esíčka a už spomínaná Peraltada, z ktorej jazdci odbočia na bejzbalový štadión Foro Sol, ktorý tu vyrástol v roku 1993.

Výzva pre jazdcov aj techniku

Na záver musíme spomenúť ešte jednu zaujímavosť spojenú s Autodrómom bratov Rodríguezovcov: nachádza sa 2285 metrov nad morom. To znamená, že je tu redší vzduch, ktorý obsahuje aj menej kyslíka. To má veľký vplyv na techniku. Jednak tým, že napriek tomu, že monoposty tu jazdia s krídlami nastavenými na maximálny prítlak, ako napríklad v Maďarsku a Singapure, reálne sa im dostáva len toľko prítlaku ako v Monze, kde sa jazdí s minimálnym prítlakom. To v kombinácii s ešte čerstvým a nevyzretým asfaltom môže spôsobiť množstvo jazdeckých chýb. Ale aby to nestačilo, riedky vzduch spôsobuje, že motory majú nižší výkon ako obvykle. Zároveň má takýto vzduch nižšie chladiace schopnosti (ktoré ešte znižuje aj vysoká vlhkosť vzduchu) a tak inžinieri musia riešiť rébus v podobe zväčšenia chladiacich otvorov na úkor aerodynamickej účinnosti. Zabrať dostane hlavne turbo, ktoré bude musieť zniesť vyššie otáčky a v pomalých zákrutách zase motorgenerátor kinetickej energie (MGU-K). Od štartovej čiary až po prvú zákrutu je to dlhých 800 metrov a tak jazdci, ktorí dobre odštartujú tu môžu získať k dobru hneď niekoľko pozícií. Počas pretekov tu dostane zabrať hlavne samotný motor – veď len počas tréningov tu jazdci s motormi Mercedes po pätnástich sekundách s plynovým pedálom na podlahe dosahovali rýchlosti väčšie ako 360 km/h.

Napriek tomu, že o oboch tituloch je už rozhodnuté, máme sa teda na čo tešiť. Nico Rosberg má štvrtý pokus v rade na to, aby sa mu konečne podarilo zvíťaziť z prvej pozície na štarte. Nič však nebude mať dopredu isté kvôli už spomínaným zákernostiam okruhu. O prekvapenia nemusí byť núdza. Ako to celé dopadne si môžete pozrieť opäť o ôsmej hodine večernej.

Branislav Ježík

Branislav Ježík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár