Anglickú Premier league zrejme čaká osud NHL

07.01.2016 / Števo Kolibár
Čo priniesol bohatý Rus do EPL a kam súťaž smeruje? (photo: SITA/AP Photo/Matt Dunham)

Čo priniesol bohatý Rus do EPL a kam súťaž smeruje? / (photo: SITA/AP Photo/Matt Dunham)

Ak je po polčase Premier League niečo jasné, tak je to jej dlhodobé smerovanie.

Či už vyhrá titul underdog z Leicesteru, alebo sa budú konečne tešiť na Highbury Emirates ukáže až druhá polovica sezóny. Tá prvá však jasne potvrdila trend, akým sa najbohatšia liga sveta už dlhšie uberá.

TITUL AKOBY NIK NECHCEL

Zdanie však klame. Titul chce čoraz viac mužstiev a v tom je problém. Na big four si dnes už nik nespomenie, vlajku gigantov držia vysoko len Arsenal a Man City. Man Utd či Liverpool, o majstrovskej (!) Chelsea nehovoriac, bojujú skôr sami so sebou a už teraz hľadia na sezónu 2016/17, prípadne až za jej horizont.

Namiesto usual suspects tu máme Leicester, Crystal Palace, Watford či Stoke, nie tak dávno len komparzisti anglickej top flight. Je dôvodom neúspechu veľkých len ich dočasná strata formy? Nemyslím si a ukážem aj prečo.

BODOVÉ ROZDIELY SA ZMENŠUJÚ

Najprv dáta. Medziročne majú lídri tabuľky po 20 kolách o 4, resp. 6 bodov menej ako dnes.

Omnoho výstižnejšie však vyrovnávanie EPL ilustruje nasledujúca štatistika, keďže hovorí o vzrastajúcej sile menších klubov. Pri porovnaní posledných troch sezón, vrátane tejto, sa mužstvá na 5. až 10. mieste krčia dnes v 4 bodoch, zatiaľ čo vlani to bolo v siedmich a rok predtým v 15 (!).

Isteže, na ich úkor niekto body stratiť musel a tak je dnes rozdiel medzi 10. až 17. mužstvom zhruba 10-bodový, zatiaľ čo 2 roky dozadu bol len 5-bodový. Je to však iba potvrdenie toho, že v prvej polovici tabuľky začína byť tesnejšie, čo sa časom, podľa mňa, prevalí aj do jej druhej polovice a to ešte tesnejšou top four/top ten ako dnes.

Veď posúďte sami. Rozdiel medzi 1. a 10. mužstvom po 20 kolách je dnes iba 13 bodov, v 2014/15 bol 19-bodový, rok predtým až 22-bodový.

DȎVOD PRVÝ: INVESTORI

Keď do Anglicka začali prichádzať prví futbaloví „investori“ na čele s Abramovičom, v lige sa vytvorila silná štvorka klubov, ktorá dominovala vrchným priečkam tabuľky a druhý sled mužstiev vedených Tottenhamom či Evertonom si mohol brúsiť zuby len na miesta mimo Ligy majstrov.

Ešte desať rokov dozadu (a čiastočne stále aj dnes) tak boli najvyššie poschodia iba pre vyvolených. A hoci príchod tejto prvej vlny investorov vyvolal veľkú kritiku nielen v anglickom futbale a na chvíľu spravil z diania v EPL obohratú platňu, malo to minimálne jeden pozitívny efekt – ako liga finančne silnela, tak rástla aj jej atraktivita. Najprv pre fanúšikov a vzápätí, celkom prirodzene, aj pre televízne spoločnosti.

DȎVOD DRUHÝ: TV PRÁVA

Kľúčovým determinantom ovplyvňujúcim vyrovnanosť a nevyspytateľnosť EPL je však systém prerozdeľovania výnosov z TV práv. Zatiaľ čo v Španielsku rastie Barcelona a Real na úkor menších klubov a finančné rozdiely sa dramaticky prehlbujú, v Anglicku je to presne naopak. Solidárna politika TV práv totiž hovorí, že na konci sezóny 2015/16, získa aj posledný klub EPL zrejme vysoko cez 60 miliónov libier (na konci sezóny 2014/15 to bolo takmer 65 mil. pre posledné QPR).

Pre porovnanie – v La Lige 2013/14 inkasovala Barca s Realom okolo 140 mil. EUR, majstrovské (!) Atlético len 42 mil. EUR – menej ako posledný klub v EPL – a posledná Alméria iba 18 mil.! V Španielsku však už tiež pochopili, že centralizovaný predaj TV práv a solidárnejšia distribúcia ich výnosov – tak ako v EPL – je liekom na zvýšenie atraktivity a príjmov ligy a od sezóny 2016/17 už budú nabiehať na anglickú cestu.

V praxi tento systém znamená asi toľko, že menšie kluby, čo z ligy nevypadnú sa vedia každé leto slušne posilniť a postupne tak stierať manko na gigantov z Manchesteru či Londýna. Niežeby tí nenakupovali, no platia daň za svoje meno a spravidla aj omnoho vyššiu sumu ako by za toho istého hráča vycáloval menší klub. Veľké kluby navyše potrebujú širšie kádre, pretože inak nevládzu konkurovať v európskych súťažiach.

EŠTE TO NIE JE NHL, ALE..

Na to, aby EPL dorovnala NHL a majstrovskú trofej mohlo reálne získať, tak ako za morom, 5 až 10 mužstiev (pričom o 16 play-off miesteniek bojuje aj 25 tímov) je ešte ďaleko. V prvom rade, vo futbale neexistuje draft ani systém výmen hráčov – čiže futbalový klub, čo má k dispozícii reálne viac peňazí si ešte stále môže dovoliť kvalitnejších hráčov (zároveň hrá aj európske poháre a skrátka má atraktívnejšie meno či prostredie).

Najmä však neexistuje platový strop, ktorý je hlavným dôvodom extrémnej vyrovnanosti NHL. Avšak, zatiaľ čo draft vo futbale aspoň nateraz nehrozí, nákup hráčov už istým, hoci nedôsledným spôsobom reguluje Financial Fair Play od UEFY a časom môže a zrejme aj bude silnieť tlak na zavedenie platových stropov (každá bublina raz spľasne, podobne ako tá v NHL pred sezónou 2004/05).

Malé kluby si totiž stále nemôžu dovoliť dať svojmu najlepšiemu hráčovi 300 tácov s librami týždenne, keďže TV práva predsa len nie sú jediným príjmom futbalových klubov – pre celkový obraz musíme do úvahy brať aj peniaze priamo od majiteľov, zo sponzoringu, merchandisingu či za predaj hráčov. Ako vravím, tlak bude silnieť a výhodou menších klubov bude ich početnosť. Väčšina prevalcuje menšinovú smotánku.

NIELEN POZITÍVA

Či a kedy dôjde k ďalšej regulácii a posilneniu menších na úkor väčších nevedno. No isté je, že už súčasné pravidlá EPL dávajú menším klubom solídnu šancu konkurovať slávnejším menám.

Tak ako všetko, aj toto má však svoje úskalia. Odvrátenou stránkou je napríklad ústup anglických hráčov z lídrov EPL na hráčov, prepytujem, 2. triedy, no som presvedčený, že časom, podobne ako Kanaďania či Američania v NHL, tým nakoniec iba získajú (väčšia konkurencia ich motivuje makať viac, prílev nových futbalových štýlov ich futbalovo obohatí a pod.).

Tvrdším orieškom sa zdajú byť neúspechy anglických veľkoklubov v európskych pohároch (také čosi nemusia riešiť ani v NHL). Hrať totiž každoročne o štyri trofeje, bez vianočnej prestávky a s ďalšími piatimi klubmi, čo vám v lige dýchajú na chrbát bude čoraz ťažšie. Tu sa zatiaľ na dobré časy neblýska, no ak sa v tejto veci niečo zmení, tak ako prvé poletí ligový pohár.

Števo Kolibár

Števo Kolibár

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár