Ako sme vo Zvolene bronz vykopali

10.01.2016 / Michal Mácsai
Hore zľava: Jano, Števo, Cejo, Andrej, Bohumil. Dole zľava: Michal, Ivo, Damian, Maťo. (photo: TakUrčitee)

Hore zľava: Jano, Števo, Cejo, Andrej, Bohumil. Dole zľava: Michal, Ivo, Damian, Maťo. / (photo: TakUrčitee)

Ako už u nás býva zvykom, raz za čas sa aj my pisálkovia spojíme zo všetkých kútov Slovenska, aby sme si dokázali, že dokážeme futbal aj hrať, nielen o ňom písať. Tentokrát sme sa vydali do malebného prostredia niekde neďaleko Zvolena, na miesto, kam nezavítal ani signál mobilného operátora, nieto ešte cestári. 

Spojenie bratislavskej divízie košických exilantov Bohumila, Števa, Ivana a Damiána, a jediného zástupcu hlavnej dediny Andreja, či zvolenskej v podaní Ceja, Maťa a Jana spolu s tou mojou púchovskou značilo opäť vysokú kvalitu. Žartov a dobrej nálady. Či aj tú futbalovú, o tom sa malo rozhodnúť v najbližších hodinách.

IV. La Pena Madridista de Eslovaquia CUP

Turnaj fanklubov pod záštitou toho madridského priniesol veľmi zaujímavé rozlosovanie, pri ktorom sme odohrali z úvodných piatich zápasov turnajového rozpisu, ktorý obsahoval dvadsať zápasov v dvoch skupinách, až dva. Pred výkopom prvého sme nestihli nastaviť taktiku, dospeli sme len k povolíš – dotiahneš. Povolili sme súperovi prvý gól, pritiahli sme len na remízku. Bohumil sa hneď v úvode nominoval na cenu pre Najväčšiu zahodenú tutovku, meter pred prázdnou bránkou nastavil centru z rohu zlú nohu. Následne na kandidátku úspešne pridával v každom zápase lepšiu a lepšiu zahodenú šancu. Asi to naozaj chcel vyhrať. Neskôr sa ukázalo, že remíza z celkovým víťazom je dobrá vizitka.

Do druhého zápasu sme vkročili, ako to už býva zvykom, opäť inkasovaným gólom. Taktika však vyšla, povolíš – pritiahneš fungovalo, a my sme oslavovali prvé víťazstvo. Z nula-jedna na tri jedna, dá sa povedať, že sme to uhrali s prehľadom. Telovýchovný vedúci (Bohumil) hral, ako už viete, vlastnú súťaž.

Pauzička

Následovala krátka prestávočka. Žreb nám prisúdil 11- zápasovú pauzu. Čas sa zastavil, dali sme si kávičku, bagetky a obdivovali krásy okolitej zasneženej prírody. Prerozprávali sme snáď všetky aktuálne i neaktuálne témy zo športových, spoločenských či politických udalostí. Pochopiteľne, o taktike nepadlo ani slovo. Dopredu sme predsa vedeli, že každý zápas pobeží v štýle povolíš – pritiahneš. Necháme hrať súpera a nakoniec vyhráme. Aspoň sme si to mysleli...

Po asi 3 dňoch hodinách subjektívneho trávenia času sme sa dostali na palubovku do posledného zápasu v skupine, keďže štvrtý súper zo sveta hokejových portálov bol bez šance na postup tak pred nami ušiel domov. Napriek enormnému tlaku sme začali proti organizátorom z HalaMadrid, tak ako každý zápas predtým. Opäť sme inkasovali ako prví, až sme Andreja v bráne začali podozrievať, že má vsadené. Tikety som však pod chráničom nenašiel a skrinku mal zamknutú. #RazSaToAjTakDozvieme!

Prehru sme tentokrát neodvrátili, skrehnuté telá nechceli tak, ako chcela hlava. Navyše sme nevyriešili rébus 16-ročného brankárskeho supertalentu v bráne madridistov. Pár minút pred zápasom nám však stratég Ivo našepkával, že ak prehráme, postúpime do vyraďovačky z tretieho miesta, čo preniesie tlak na súpera a my môžeme pohodlne prekvapiť. Výhovorku sme hľadali vopred, ak by sme naozaj prehrali... #TakUrcitee P.S. Ani v tomto zápase Bohumil netrafil prázdnu bránku.

Vyraďovačka

Do štvrťfinále sme teda nastupovali ako papieroví outsideri, tlak bol na súperovi a už aj na mne a Bohumilovi, aby sme nejaký ten gólik konečne dali. Poznáte ten pocit, keď zahodíte aj sedemnástu čistú šancu a spoza čiary sa len ozve hlasný vzdych „Taatooo“? Bohumil áno. Povzbudzovali sme ho všetci, že si góly šetrí na dôležitejšie zápasy. #NejakáVýhovorkaByťMusí 

Štvrťfinále sme ale zvládli na jednotku, telovýchovný vedúci zmenil taktiku a šokujúco sa asi v záchveve krutej sebareflexie stiahol zo základnej zostavy. Sústredili sme sa na strelenie prvého gólu a ten Maťo aj s prehľadom zavesil. Za stavu 2:0 sa o gól konečne postaral - asi z najmenšej šance akú v ten deň mal - aj Bohumil. Niečo sa v ňom zlomilo, ukryl svoju tvár do dlaní tak, ako Juliano Belletti vo finále Ligy majstrov v 2006 proti Arsenalu, a ja som vedel, že ten deň si placku odvezieme! Gól som konečne pridal aj ja, a tak sme postúpili medzi štvorku najlepších. Štvorku, ktorá celá postúpila z našej základnej skupiny, aspoň vidíte, ako nám prial žreb.   

Semifinálový duel bol otvetou proti HalaMadrid, zviazanou taktikou ako rozhovor dvoch politikov. Celý zápas sa vyčkávalo, kto spraví chybu ako prvý. Súper mal v kádri podľa dresov zo štyroch Ronaldov rôznej veľkosti a strihu, jedného Balea, Ozila (ehm) a Varanea. Ani jeden z nich ani z nás chybu nespravil a tak na rad prišli nepopulárne pokutové kopy. Znova sme nenašli recept na nechutne mladého tínedžerisa v bránke bielych baletných pusiniek. Hovorí sa, že penalty sú hazard. A keďže mi gamblermi nie sme, pochopiteľne nás domáci poslali....... do boja o tretie miesto. #MrzíMaMôjPokus #BránkaBolaMalá

O placku

V rámci pozitivizmu sme však rozvíjali myšlienku, že radšej vyhráme zápas o bronz a turnaj zakončíme s úsmevom na tvári, ako (znova) prehráme ten finálový. Idylku narušil Cejo, ktorý určite nechtiac pripomenul, žeby radšej prehral finále ako duel o bronz. Z jeho nového uhla pohľadu sme začali byť trochu nervózni, s takým variantom sme nerátali.

Do boja o bronzovú placku sme však vybehli ako znovuzrodení, s pocitom, že hráme aj za Ceja. Autor kedysi populárnych (dnes nemá čas) Cejovín sa v semifinále nepríjemne zranil, členok si pri jednom súboji ohol nesprávnym smerom. Bolelo to aj na pohľad, cez ponožku. Súper, inak víťaz našej základnej skupiny, nemal nárok po skvelom výkone v poli, druhým čistým kontom Andreja v rade, Janovým exportným sólom a Bohumilovým vypracovaným kúskom po osi IvovaBomba-tyčka-BohumilovaPíšťala-brankár-gól sme oslavovali zaslúžené tretie miesto.

Turnaj sme teda nakoniec predsa zakončili s úsmevom. Poniektorí osprchovaní v ľadovej vode, s diplomom, šampanským a medailami na krku. Vydarený deň sme zavŕšili spoločnou večerou, niektorí hneď doplnili odčerpané kalórie výberom pivko, vyprážaný syr, hranolky. Ja som jelení guláš odmietol v domnieke, že cestou domov cez horský prechod aj tak nejakú srnu určite stretnem a spravím si doma. #StretolSomNezrazilSom 

Tak sme sa už len pobrali v šíru diaľ do domácich končín. Okrem Ceja, ten sa mohol z koliby pri Zvolene aj skotúľať a bol by doma.

Teambuilding sa podaril, nikto Cejo sa zranil, víziu sme prebrali, medailu vyhrali.

Waka waka hééj.

Michal Mácsai

Michal Mácsai

Napíš komentár