Slovakia Cup: Na dobré sa čakať oplatí

12.02.2016 / Peter Vretenička
Obranca Michal Čajkovský bol trvalou hrozbou pre bieloruského gólmana. (photo: SITA/Milo Fabian)

Obranca Michal Čajkovský bol trvalou hrozbou pre bieloruského gólmana. / (photo: SITA/Milo Fabian)

Vo štvrtok som sa stal prvým redaktorom Takurčitee.sk, ktorý bol akreditovaný pre turnaj slovenskej hokejovej reprezentácie. Moja misia bola jasná: zachytiť pre vás najmä to, čo ste v televíznom prenose nemohli vidieť. Ako teda bolo v Žiline?

SLOVENSKÝ POHÁR V ČAKANÍ

Kvôli akreditácii a nasávaniu atmosféry som na miesto činu dorazil už o 15:00, čiže na úvodné buly som musel počkať dve hodiny. Avšak ani vo sne by mi nenapadlo, že tým rozpútam reťazovú reakciu, ktorá sa postupne rozrástla do takých rozmerov, že to chvíľami v Žiline vyzeralo na majstrovstvá Slovenska v čakaní. Čakal totiž naozaj každý:

  • Štadión čakal do druhej tretiny na zaplnenie
     
  • Fanúšikovia čakali pred ním 15 až 50 minút na vstup
     
  • Tribúny čakali 44 minút na prvú mexickú vlnu
     
  • Slovenskí hokejisti čakali 47 minút na víťazný gól
     
  • Žilina čakala do roku 2016, kým mohla usporiadať Slovakia Cup
     
  • Ja som čakal celý zápas, že Ivan Švarný vystrelí z prvej, prípadne aspoň bez toho, aby strelu signalizoval. Beznádejne...
     
  • Kto čakal v rade na pivo, zrejme tam čaká doteraz

Jedno je isté. Kto vo štvrtok nečakal, asi nebol na zápase v Žiline. Ako porazení z neho neodchádzali iba bieloruskí hráči, ale tak trochu aj tamojší organizátori. Po vhodení úvodného buly som bol prekvapený, že štadión je v lepšom prípade poloprázdny. Nakoniec vysvitlo, že ľudia na piatu na zimák prišli, avšak väčšina z nich sa dostala dnu pred koncom prvej tretiny. Akoby nikto nečakal, že príde 4 763 divákov, na Facebooku boli fotografie tlačenice tisícok fanúšikov po začiatku zápasu pred bránami.

Pri vstupe boli vykonávané kontroly, zo začiatku kontrolovali každého, no údajne po začatí zápasu ľudia vonku zabučali, takže to začali púšťať rad radom. Zaujímavá situácia nastala v polovici prvej tretiny, keď k novinárskej časti na tribúne prišli fanúšikovia s lístkami na naše miesta. Ako je možné, že boli v predaji lístky na špeciálne vyhradené miesta pre médiá? Pritom priestor za bránou bol zaplnený zhruba z jednej tretiny, čiže voľné miesta ešte boli.

Vyššie opísané čakanie zjavne zanechalo na fanúšikoch vedľajšie účinky. Hoci bolo na zápase takmer päťtisíc ľudí, atmosféra nebola dlho nijako strhujúca. Bubnovanie bolo prítomné, no publikum bolo nemé. Zhruba dvadsať ľudí stojacich v sektore za bránou sa to snažilo zmeniť počas druhej tretiny, keď začali skandovať ,,Kto neskáče nie je Slovák“, no aj tak sa k nim nikto nepridal. Trochu sa to zlepšilo v tretej tretine, keď počas našej presilovky 5 na 3 začali prúdiť hľadiskom mexické vlny. Všimol si aj Bohumil, správca našej Facebookovej stránky.

 

Až posledná pol minúta stretnutia sa niesla v znamení ,,standing ovation“ pre našich hráčov.

ČAKANIE SA OPLATILO

Ako nadpis článku predpovedá, aj ten, kto si na vstup na štadión počkal, musel byť s dianím na ľade spokojný. Prvá polovica zápasu sa hrala vo vysokom tempe. Obidva tímy hrali s veľkým nasadením a nebáli sa pritvrdiť. Celý duel bol prevažne v našej réžii, o čom svedčí aj pomer striel – 42:24. Myslím si, že duel s Bieloruskom bol výbornou pozvánkou na sobotný proti Švajčiarsku. Zápas som si vychutnal, aj napriek organizačným neduhom, ktoré sa dúfam už v ďalšom stretnutí nevyskytnú.

Z hráčov zaujal Tomáš Marcinko, ktorý sa na začiatku predzápasového rozkorčuľovania len tak potuloval, pričom točil hokejkou ako mažoretka. Po rozkorčuľovaní, keď odišli hráči do kabín, zostal na ľade spolu s Draveckým, aby sa pred náročným duelom dobre rozcvičil. Očividne mu to pomohlo, keďže sa v 14. minúte dočkal gólu. Je výborné, že máme hráča, ktorý sa nebojí chodiť pred bránu. Do miest, kde to najviac bolí.

Zápas mal špeciálny náboj pre 20-ročného Petra Cehlárika, keďže nastúpil vo svojom rodnom meste. Na začiatku síce vsietil vlastný gól, keď nešťastne tečoval strelu Ustinenka, no celkovo zanechal pozitívny dojem. S Viedenským kombinoval takmer naslepo, navyše nešetril energiou. Takýto typ hráčov budeme na MS potrebovať. Svoj prvý gól v reprezentácii strelil na štadióne, na ktorom hokejovo vyrástol. Dokonca to nebol obyčajný gól, ale hneď víťazný!

Najviac potešil 23-ročný bek Michal Čajkovský, z ktorého nám vyrastá možno budúci defenzívny pilier reprezentácie. Za posledné obdobie urobil značný progres. Cítiť ho nebolo iba v obrane, ale aj útoku. Strieľal, vnikal, vynikal nielen postavou. 

FRAJER NA ZÁVER

Našou oporou v bráne bol Julo Hudáček, vyhlásený za najlepšieho hráča zápasu. A potom to prišlo! Počas ďakovačky sa dočkali aj tí, ktorí čakali na Huda Show. Samozrejme, že som ju pre vás natočil:

Peter Vretenička

Peter Vretenička

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár