Na vlastné buľvy: Návrat k dozretej U21 (5:0 proti Turkovi)

04.04.2016 / Michal Mácsai
Takto sa päťkrát tešili, mladíci naši. (photo: SITA/Martin Medňanský)

Takto sa päťkrát tešili, mladíci naši. / (photo: SITA/Martin Medňanský)

Na vlastné buľvy je občasná rubrika, v ktorej vyslaný redaktor sprostredkuje ľubovoľný zápas, ktoré videli jeho vlastné zreničky priamo na štadióne. Telovýchovnému vedúcemu sa nepodarilo prihodiť report z Myjavy skôr, verme, že pár dní, čo ubehli od famóznej výhry Hapalovcov na radosti z čítania neuberú nikomu nič. 

Diel prvý

Prvý diel je môj zážitok na Kopaniciach, kde naša - čím ďalej, tým viac, ako Niva zrejúca - U21 privítala reprezentáciu horkokrvných a technicky celkom zdatných Turkov.  A uplakaných ako vždy.  O to zábavnejšie je, že tento článoček by ani nevznikol, keby sme sa polhodinu pred časovým deadlinom cesty do Myjavy nerozhodli, že predsa len ideme. 

Hor sa kúpiť 3 vstupenky. Otváram lístokportál a hľa, posledných 5 kusov. Očkom kontrolujem, že nie sú tri pri sebe, tak rozhodne los, kto bude čierna ovca. Zostáva mi posledný a tak kontrolujem číslo lístka. Úsmev dáva tušiť, že ja to nie som.

Vyrazili sme na cestu, vybavení Keltom a horalkou. Bagety neboli. Pred Myjavou nám cestu brzdí nadupané fáro s štvorkolieskovým znakom a žltou špz. Môj tip „to je ukrajinec“ nevyšiel, a keďže tam, kde obvykle sedí vodič, nesedel nikto, so smiechom nám došlo, že to je Brit. „Haha, to bude nejaký skaut“, žartujem... To, že to bol naozaj skaut, ktorý sa prišiel pozrieť z Watfordu na mladého Rusnáka som sa dozvedel až večer na sociálnych sieťach. #TuŠé

Pred zápasom

Bola to moja premíéra na štadióne v Myjave, a bol som veľmi milo prekvapený, aký útulný ten štadión je. Nečudujem sa, že naše mladé nádeje tu našli svoj domov. A veru, radšej zaplnený, takmer 3 tísícový štadión, ako poloprázdny kdekoľvek inde.  Nálada sa spočiatku rozbiehala na tribúnach pomalšie, zrejme v duchu dôležitosti tohto zápasu. Ale nie, to tak na Slovensku máme v úvode vždy, a na konci nás nie a nie zastaviť. Keď sa darí, samozrejme. 

Už pri čítaní tureckej zostavy mnohí neudržali smiech. Turci následne v zápase prejavovali svoj talent filmovania a tak sa neraz z tribúny ozvali narážky ako „vráť sa domov Gerkan“ alebo „Basacisacikoglu“.

Zápas s veľkým „Z“

Zápas našich nádejí nejdem rozoberať po minúte, to už ste buď videli naživo alebo sledovali v TV. Ale pocity zo zápasu zostali neuveriteľné. Od samého začiatku sme Turkov zaklincovali na ich vlastnú polovičku a bolo jasne vidieť, kto je líder skupiny, kto porazil dvakrát Holandsko, kto chce ísť na Euro z 1. miesta, a proti komu Turci v Myjave nemajú najmenšiu nádej. V 20. minúte 2:0 hovorilo jasnou rečou, k tomu ešte neuznaný gól. Takticky neuveriteľne vyspelý výkon iba s drobnými zaváhaniami, ktoré priniesli Turecku len dve pološance – jednu strelu a jedny nožničky. Takto si predstavujem hrať národné mužstvo našich nádejí, ktorí majú svoj futbalový osud vo vlastných rukách a chcú sa predať. A čo je najdôležitejšie, že každý z hráčov dosiahne osobný úspech v podobe prestupov vtedy, keď im v prvom rade bude záležať na tímovom výkone a postupe a nie na sebe samých. A toto som v utorok v Myjave videl.

Pravda, že druhý polčas sme sa zatiahli a nechali priestor aj Turecku, ale myslím, že to bol taktický ťah, aby sme to zbytočne neotvorili a neinkasovali kontaktný gól. Pretože Turci, síce technickí, sa dostali iba k centrom a žiadnu vyloženú okrem jedného závaru nemali. Keď naši prečkali 15 minút a opäť vystrelili do útoku, boli to krásne kombinácie ktoré sfúkli obranu ako domček z kariet. 5:0 v megadôležitom zápase je výsledkom skvelého, taktického výkonu podporeného tými hráčskymi na 110 % a vyslali do krajiny Tulipánov jasný signál, kto-že-to-má vyhrať skupinu. Európski skauti takisto odišli s plnými notesmi.

Ako povedal Milan Škriniar,  takáto súdržná partia s takým potenciálom a najmä výsledkami tu ešte nebola. De facto bezchybný výkon stopéra, podporený výkonom Ňiňaja, neuveriteľný progres kapitána Zreľáka a krídelníkov Bera s Rusnákom dáva nádej, že aktuálne úspešnú zostavu seniorskej repre bude mať kto doplniť. Je to náš malý veľký zázrak, táto generácia futbalovo dospela.

Po zápase

Veľmi príjemné bolo sledovať, ako sa tri minúty pred koncom postavil celý štadión na nohy a vytlieskavali našich bojovníkov.  Záverečné oslavné kolečko našich hráčov a podávanie rúk s fanúšikmi potvrdilo, aká skvelá partia chlapcov to je a že puto medzi fanúšikmi nielen z Myjavy a hráčmi je ešte silnejšie. Možno sa podarí zopakovať úspech našej U-17 v SAE či pre pamätníkov, osemfinále U20 opäť v SAE, kde sme v roku 2003 stroskotali až na Brazílii. 

Michal Mácsai

Michal Mácsai

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár