Dosť bolo S4GANOV!

15.04.2016 / Andrej Fuksa
Peter Sagan je na pódiu rád. (photo: SITA/AP Photo/Luca Zennaro/ANSA)

Peter Sagan je na pódiu rád. / (photo: SITA/AP Photo/Luca Zennaro/ANSA)

Zdá sa, že dni, keď si slovenský cyklistický fanúšik držal hlavu v dlaniach sú definitívne preč. Tohtoročná jar totiž snáď už všetkých presvedčila, kto je aktuálne najlepší svetový klasikár. Bol neprekonateľný, odolný v tvrdých flámskych stúpaniach, pevný na nemilosrdnom pavé a po mentálnej stránke mimoriadne silný. Vedel, kedy má nastúpiť, veď z troch prípadov boli jeho ataky vždy úspešné. Sagan zažil jarnú klasikársku sezónu ako nikdy. Nechytil síce hostesku za pozadie, nestačil v špurte na o polovicu útlejšieho súpera, natočil reklamu pol na pol pre Rada P., ale dokázal vyhrať monument a tým si získal uznanie všetkých. Už nie S(econd)AGA(i)N ani S4GAN, ale Peter Veľký s veľkým...odhodlaním.

Životná forma

Viackrát sa skloňovalo, že Sagan má skvelú formu. Fráza, ktorou sa médiá oháňali v podstate počas celej jeho doterajšej kariéry. Možno s výnimkou roku 2014, ale aj to sa Peťove neúspechy váľali na slabý Cannondale. Reálne skvelú formu mal v roku 2013 na jarných klasikách a na Tour de France 2012. Iné úspechy dosiahol svojou genialitou, talentom a silou. To boli presne tie momenty, keď ste si povedali, dobrý je ten Sagan, ale ešte tomu niečo chýbalo. Nie každý si v zelenom drese nastupuje do únikov v kopcovitých etapách na Tour de France v treťom týždni. Sagan ukázal svoju črtu bojovníka, ktorý sa za žiadnu cenu nechce vzdať.

Jeho výborné výkony boli výsledkom vysokého štandardu, ibaže teraz sa k tomu pridalo ešte niečo.

Sagan od začiatku sezóny ukazoval veľkú kvalitu. Z piatich jednorázoviek ani raz neťahal za krátky koniec, že by nevládal, alebo na súperov vyslovene nemal. V SanReme sa do finišu zapojiť nemohol, hoci mal pomerne dobrú pozíciu. Lenže mladý Gaviria ho školáckou chybou takmer poslal k zemi. Sagan našťastie ukázal, ako sa cyklista môže udržať na bicykli aj v poriadne ostrom uhle. Podobne aj na Paríž-Roubaix. Ani najväčší hejteri Petra Sagana nesmú povedať na jeho výkon absolútne nič. Sagan naozaj nemohol za to, že sa pred ním zosypú cyklisti a on ich musí obchádzať cez lúku. Roubaix tvorí preteky samo a nehľadí, kto má formu, kto sa lúči s proficyklistikov a kto je 37-ročný domestik.

A čo sa týka prehry s Kwiatkowskim. Mysleli ste si vari, že keď Sagan odtiahne posledné dva kilometre, Poliak ho nepreľstí? Tušil som to. Treba sa ale na to pozrieť inou optikou. Slovensko-poľská dvojica odolávala30 kilometrov silnému Etixxu v prevahe. Preto pádnejší argument na vyzdvihovanie Saganovej formy a veľkoleposti sa hľadá len veľmi ťažko.

Sú za tým obrovské nohy?

Vlastne jeden by sa našiel. Na Patterbergu sa rozhodovalo o víťazovi stého ročníka Okolo Flámska. Na čele dvojica Sagan - Vanmarcke, Cancellara sa nebezpečne približoval. Sagan sa musel okamžite rozhodnúť. Prvý variant spočíval v tom, že skúsi nastúpiť Vanmarckovi, ktorý sa kvôli kŕčom evidentne trápil a riskne, že by ho motorový Cancellara dostihol, alebo ho na Patterbergu počká a videli by sme škaredý neupravený taktický špurt s tým, že by im aj tak vypálil rybník Vanmarcke. Sagan sa rozhodol správne. V 20% stúpaní do toho svojimi gigantickými lýtkami, väčšími ako biceps Arnolda Schwarzenegera dupol a skúsene vo veľkej pohode si víťazstvo ustrážil. Teoretici by ako ingrediencie na recept Saganovým skvelých výsledkov zaznačovali mnoho faktorov a tí najväčší kajšmentkeri by tam malým písmom za okraj ľavou rukou pod čiaru napísali aj tím.

Debata o Saganovi sa bez spomenutia tímovej (ne)podpory zaobísť nemôže. Sú totiž extrémni borci, ktorí by si najradšej želali, aby mu Oscar Gatto rozbiehal špurt na velodróme v Roubaix. Klasiky sú krásne v tom, že nechajú vyniknúť individuálnu kvalitu. Iba Etixx a možno Trek s obomi Lottami a občas Sky, majú tímové dispozície, aby tvorili preteky, zachytávali útoky, naskakovali by si do únikov s cieľom kryť nebezpečného vystreleného jazdca. Ale Juro Sagan a Mišo Kolář? To ako fakt?

Ich úloha v tíme je chrániť Peťa prvých 100-150 kilometrov od vetra či pádov. Potom nastúpi Gatto a Blythe. Musia držať Sagana čo najviac vpredu, občas mu doniesť vodu, keďže na klasikách sa skupinky trúsia a rozhodcovia púšťajú autá dopredu veľmi prísne. Taktiež netreba zabúdať, že bergy a úseky mačacích hláv pelotón neustále delia. Je veľmi náročné ostať vpredu. A koniec koncov, rola samého vojaka na kockách Peťovi zdá sa vyhovuje. Netvrdím, že jeden Daniel Oss by sa mu nezišiel, ale Sagan ukázal že dá sa vyhrávať aj s podpriemerným Tinkoffom.

Za čo by mu ale potom po každých pretekoch ďakoval?      

Andrej Fuksa

Andrej Fuksa

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár