Na vlastné oči: Sparta - Liberec, Game 4

20.04.2016 / Denis Bohumil Schvarcz
Branko Radivojević a Ján Lašák, dve opory Liberca vo finišujúcej sezóne. (photo: SITA/AP Photo/Martin Havran)

Branko Radivojević a Ján Lašák, dve opory Liberca vo finišujúcej sezóne. / (photo: SITA/AP Photo/Martin Havran)

Aj v Česku vrcholí hokejová liga. V utorok sa v najväčšej pražskej Aréne hral štvrtý zápas série domácej Sparty a hosťujúceho Liberca. Keďže som sa nachádzal zhodou okolností v matke měst, podarilo sa mi vidieť české finále ako sa hovorí na vlastné buľvy. 

Sparta - Liberec

Zápasu predchádzali tri, ktoré sa v sérii o titul u našich bývalých bratrancov stihli odohrať. Po remíze v dvojzápase v Liberci v pondelok zdeptala Sparta v Prahe súpera 4:1, pomohli zo tri góly v druhej tretine počas jednej minúty. Počas Game 3 lietali iskry, padali tvrdé tresty a po ňom ešte tvrdšie slová. Atmosféra mala byť pred kľúčovým štvrtým duelom vybičovaná, skoro ako počas série o kráľa PR1BINY. Pre menej znalých ide o finále slovenskej ligy, v ktorom proti sebe krížia hokejky, lakte a neférové zákroky Banská Bystrica s Nitrou, mestá ktoré spája rýchlostná komunikácia pomenovaná po starovekom kniežati.

Pred zápasom však - na rozdiel od zvyklostí, ktoré poznáme na Slovensku - napríklad tréner hostí, ktorí nervovo nezvládli prvý zo zápasov v Prahe, neplakal smerom k rozhodcom ale obul sa do vlastných hráčov. Dôležitý dištanc jedného z forwardov Vampolu okomentoval ako nerozum skúseného borca, všetkých svojich označil za deti a dal ich ešte večer po zápase na hoteli do laty.

Pán sa volá Filip Pešán, je ročník 1978 a má povesť progresívneho trénera čo vyhral s Libercom základnú časť a na ceste do finále neprehral v dvoch sériách ani zápas.

Game 4

Nevyzeralo to ani, že sa po deke v pondelok chystali jeho biele tigre (Bíli Tigři, doslovný preklad) prehrať zápas číslo štyri. Od začiatku vybehli na rudých a počas celej prvej tretiny im nedali vydýchnuť. Vôbec som neprotestoval, vďaka lístkom do rohu ihriska sa celý dej úvodnej tretiny odohral predomnou. Počet striel 15:5 pre hostí z Liberca je zavádzajúci, dominovali ešte viac. Nedali ani gól, Popperle nič za seba nepustil. Stav 0:0 rozhodne neznamenal Nuda:Nuda, hralo sa v tempe na Slovensku nepoznanom a nasadení na Slovensku nevídanom. Súboje dohrávali hráči všetkých národností. 

Po prestávke z najmenšej dovtedajšej šance Liberec skóroval a vypustil ešte viac pary zo sparťanov, ktorým sa ale vôbec nedarilo. Nie, žeby sa im nechcelo, no boli všade o pol kroka neskôr, mantinely po ich hitoch duneli o čosi menej, ako po zrážkach, ktoré  iniciovali modrí hostia. Tí smelo korčuľovali, vyrábali si jednu šancu za druhou a aj keď sa im nedarilo v presilovkách (lebo ich hrali systémom Do prázdnej brány), pridali aj druhý gól. 

Až potom mala Sparta šancu so zápasom niečo urobiť, jeden z domácich útočníkov ušiel modrej obrane a len sekera mu zabránila pokúsiť sa premeniť nájazd. Dostal možnosť penalty, no Schwarz ho vychytal. Marek Schwarz je už tridsaťročný niekedy nádejný český gólman, ktorý robí v Liberci dvojku Jankovi Lašákovi. Tréner Pešán sa po prehre v zápase deň predtým rozhodol pre zmenu a nechal Lašáka na striedačke. Schwarz nechytal za Liberec od 28.2., bez týždňa dva mesiace. Dnes sú české noviny plné titulkov, ako dokonale frustroval celú Spartu.

Sparťania sa proti nemu nevedeli presadiť, časom pribudla na ich čepele bezradnosť. Tretí gól po fajn brejku Radivojeviča, ktorý predložil kolegovi z útoku puk a ten hotamzasunul na 0:3 vlastne definitívne rozhodol ešte v druhej tretine. Pražania ešte zo tri minúty pred koncom znížili na 1:3, puk v ich prázdnej bránke počas power play len podčiarkol zaslúžený bod pre Liberec. Vyrovnané, 2:2. Aj česká séria ide do predĺženia a môže sa skončiť podobne ako tá naša (a Ruská v KHL) zápasom číslo 7 v ktorom pôjde všetkým o všetko. 

Diváci 

Najvýraznejší rozdiel ale nebol až tak na ľade, tam som ho vlastne aj očakával. Bol v hľadisku. Bez pár drobných 17 000 ľudí v krásnej hale vyrobilo atmosféru, ktorá sa nedá porovnať so žiadnou na Slovensku. Ani s tou na Slovane nie, tí diváci, dva plné kotly die-hard fanúšikov jedných aj druhých totiž za celé dve hodiny nevypustilo z úst ani jednu nadávku. ANI JEDNU. 

Libe-Libe-Liberec kričalo možno tisíc do dresov odetých severočechov za jednou bránou, domácim stačilo ešte menej. Zatlieskať a do rytmu zakričať Sparta. Bolo ich o pár stoviek viac, ukázali aj dva transparenty, všetko v rámci maximálnej slušnosti. Snažili sa navzájom prekričať, nie navzájom sa preurážať. Atmosféra bola aj tak elektrizujúca, nad ľadom sa ako keby vznášal magický opar ktorý si prehadzovali tisíce pľúc kričiacich naplno. 

Možno z fanúšikov urobilo normálnych ľudí normálne prostredie, v ktorom sa zápas hral. Bližšie som mal kotol hostí, vekový priemer by som odhadol pokojne aj nad 30 rokov. Väčšina ľudí s dresmi a šálmi vyzerala úplne..normálne, dokonca tak, že žiadneho z nich by som sa nebál stretnúť ani pár minút po zápase, ktorý jeho tím kruto prehral. Atmosféra v pražskej Aréne na mňa urobila ešte väčší dojem, ako skvelý hokej. 

Slováci

O Lašákovi som už písal, detto o Brankovi Radivojevicovi. Obaja mali až nečakane skvelú sezónu v top tíme jednej z top eurolíg. Nechce sa mi veriť, že o ich služby nebude záujem v reprezentácii pred MS v Moskve, tak to ale už vyzerá. 

Bakoš, krídlo v prvom útoku Liberca spolu s Radivojevicom, nebol v zápase dominantný. Viac bolo vidieť dvoch domácich obrancov, Michala Čajkovského s Jurajom Mikušom. Najmä prvý menovaný je na ľade neprehliadnuteľný. Vysoký, no obratný korčuliar, tvrdý na skle aj od modrej čiary. Takmer isto ho vidím v Petrohrade medzi šiestimi rotujúcimi bekmi. 

Slovenská stopa je v českom finále výrazná, zostane aj keď si už gólman Liberca Lašák nezachytá. A to je dobre. Úroveň finále českej ligy je - súdiac podľa zápasu videného na vlastné oči - vynikajúca. 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár