Kauza Borčice: (Ne)očakávaný koniec slovenského Hoffenheimu?

22.04.2016 / Michal Mácsai
Juraj Halenár bol tvárou Borčíc a stal sa aj symbolom pádu klubu z malej dediny. (photo: SITA/Jozef Jakubčo )

Juraj Halenár bol tvárou Borčíc a stal sa aj symbolom pádu klubu z malej dediny. / (photo: SITA/Jozef Jakubčo )

Iste ste už zachytili jóbvovku, že dedinka Horčice Borčice – ambiciózna, menami nadupaná, už nebrodí slovenské druholigové vody. Možností prečo je viacero. Možno prestala striekať z polí ropa za dolár, možno sa prestali vo veľkom údiť mäsové výrobky a tým pádom oligarcha tamojšieho klubu zaradil spiatočku. To vie azda len on sám. Je neslávny koniec ale naozaj takým prekvapením, alebo sa dal očakávať?

Veľký vzostup, ťažký pád

To s tým Hoffenheimom je síce priveľké porovnanie, ale čo chýbalo? Rok po roku postup do stále vyššej súťaže mal byť okorenený sladkým postupom do súťaže najvyššej. V Nemecku sa podarilo, na Slovensku už nie – jedno majú ale spoločné. Dve doslova dedinky, ktoré pozornosť fanúšikov presmerovali z diania na vrchu tabuľky do poschodí nižších. Hoffenheim dokázal prelom zvládnuť , postúpiť do Bundesligy a drží sa tam dodnes. Zatiaľ. Borčice boli blízko, ale vrchol už nedosiahnu.

Čerti a vrabce na strechách si šepkajú, že za to môže jarná nákupná horúčka, za ktorú by sa nehanbili ani nákupné maniačky z televízie.

Jeseň 2015

Tento časový úsek by sa dal nazvať „o päť minút 12“ alebo aj „koniec začiatku“. Optimizmom naladení Borčičania vtrhli do druhej ligy ako uragán a skúsený mančaft na čele s nestarnúcim (aspoň herne) Barčíkom rozdupali Banskú Bystricu. Zápas od zápasu sa zlepšovali a nakoniec zakotvili na špici tabuľky spolu s Pohroním. Pohárový zápas so Žilinou síce ukázal, že horná polovica tabuľky našej najvyššej súťaže je ešte o level či dva vyššie, no na snahe a bojovnosti to bielomodrým neubralo. Klub a hráči si získali srdcia mnohých fanúšikov po celom Slovensku a takmer každý veril, že sa im ten postup podarí...

Po smiechu však býva plač.

Jar 2016 – začiatok konca

Vidina Fortuna Ligy možno zaslepila vedenie klubu a začali sa diať pračudesné veci. Už na jeseň sa kopili názory, že dopadnú ako Ličartovce, či Drnovice v ČR. Neveril som, i keď spoločné črty tam boli. Za pravdu mi však dávala spomínaná jeseň. Hráči doobeda pracovali v púchovskom mäsokombináte aby následne poobede tvrdo dreli na tréningu a nik sa nesťažoval, že by sa mu nepáčilo – odmenou boli výkony na ihrisku a aj čelné miesto v tabuľke.

Avšak jarná fáza zmazala z Borčíc akúkoľvek snahu, bojovnosť a srdce. Miesto toho prilákala peniaze, pýchu a ego. Ako sa  však hovorí, pýcha predchádza pád.

Z klubu odvolali týždeň pred začiatkom jarnej časti trénera Majoroša, povolali Galáda. Toto už samo o sebe nieje šťastné riešenie, nakoľko sa tréner venuje mladým hráčom a v lige v poslednom období nemá dobré meno a vzťahy. Ďalej Hanzel či Žilák, k tomu si prirátajte bývalého strelca Halenára, ktorého nechcú veľmi ani v hlavnom meste a oheň je na streche – a dusno v kabíne, že by sa dalo krájať.  

A keďže Ďuri sa asi nechcel učiť súpisky a mená hráčov súpera, prenikli správy, že vraj začal tipovať proti svojim a natruc zahadzovať penalty. Kto vie naisto, ako to bolo, nech hodí do mňa kameňom. Či do neho?

Labutia pieseň

Alebo skôr rovno koncert labutích piesní. Z ostatných desiatich zápasov zvíťazila Iskra iba štyri, ďalšie dva skončili remízou a šnúrou štyroch prehier v rade to zakončili. Doslova. Najhoršie na tom je, že nastálo. Viete si však predstaviť že by taký Manchester United či Barcelona prehrali 4 zápasy v rade a odhlásili sa zo súťaže štýlom „veď už aj tak nevyhrám titul“ ? Alebo že by Arsenal zasa raz skončil štvrtý a odhlásil sa z Premier League? (pozdravujem kolegu Petra) Ja teda nie, a nepamätám si veľa podobných prípadov, ak vôbec nejaký niekedy nastal. Áno, kvôli finančným problémom sa kluby odhlasujú pravidelne, avšak podľa oficiálnej stránky klubu v tomto prípade peniaze nehrajú rolu. TakUrčitee.

Svetový unikát na záver

Nie tak dávno sa o Borčiciach písalo, ako takmer o svetovom unikáte. Že sa malinká dedinka s 300 obvateľmi snaží dostať do ligy. Dnes sa o nich píše opäť, je to ale písanie iné. O tom, ako dedinka prehrala boj o postup skôr, ako mohla čestne dobojovať sezónu. O tom, že peniaze hýbu svetom. A o tom, že pár prehier znamená zánik klubu ako takého. Svetový unikát na druhú.

Zostáva smutne skonštatovať, že klub ako taký (nie hráči) sa hnal za postupom natoľko, že prestal racionálne uvažovať. Najvernejším zostávajú povestné oči pre plač, verejnosť nechápavo krúti hlavou, hejteri sa tešia. 

Nech je malý klub s priveľkými ambíciami varovaním všetkým, ktorí by pre vidinu zaslepenosti a slávy chceli obetovať všetko.

RIP Borčice. 

Michal Mácsai

Michal Mácsai

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár