Na vlastné buľvy: Tatran prvoligový

13.06.2016 / Rudolf Beliš
Zelená radosť. (photo: SITA/Viktor Zamborský)

Zelená radosť. / (photo: SITA/Viktor Zamborský)

V piatok podvečer čakal Tatran Prešov zápas roka. Tretí zápas roka za posledné tri týždne. Zápas o Fortuna ligu.

Liga, do ktorej nikto nechcel postúpiť

Chvíľu sa už síce zdalo, že do najvyššej súťaže nedokáže postúpiť nikto, avšak nakoniec Čierny Peter padol do rúk práve Prešovu. Treba ale športovo uznať, že o prešovský úspech sa zaslúžilo mnoho košických hráčov. Oni v posledných dvoch zápasoch spáchali futbalové harakiri.

Matematika pred posledným kolom bola jasná: Košičanom k postupu stačilo víťazstvo v zápase na domácom trávniku. Pohroniu ale podľahli 0:1, Tatranu tak stačila k postupu aj remíza. Inému Tatranu, ale predsa. Keby Prešov remizoval, do ligy by šiel Tatran Liptovský Mikuláš. Tatran Prešov len po výhre za tri body.

Koňare nakoniec zdanlivo syzifovskú úlohu zvládli a po víťazstve 3:0 nad Sereďou sa po troch rokoch predstavia v najvyššej súťaži.

Štadión pre Vila Rozborila

Ako správny fanúšik úspechu, ktorý bol na Tatrane naposledy v dobe, kedy sa platilo vstupné korunami, chlieb bol lacnejší, tráva zelenšia a Tatranu šéfovala upratovačka Justína, som na zápase proti keksikárom zo Serede nesmel chýbať. Je pravda, že som sa aj ja zaprisahával, že na Tatran už v živote pozrieť nepôjdem, no Prešovčan, ktorý toto nevyhlásil, nech hodí po rozhodcovi kameňom.

Dve hodiny pred výkopom sa nad Tatranom blýskalo a hromy divo bili, čo pripravilo pôdu pre možný výskyt výhovoriek. Pre istotu som si preto pribalil do batôžka dvoje servítok, jedny na sedadlo a druhé pre prípad, ak by mi z toho futbalu bolo do plaču.

Pred štadiónom sa pri pokladniach konal nával, jedno šťastie, že vedenie počítalo so všetkým. Neotvorili poslednú pokladňu, aby som sa nemohol náhodou dostať do kotla aj načas. Vraj len na Slovensku, aspoň, že tak. Trvalo desať minút, kým som sa prešmykol cez turniket. Pri pohľade na zúbožený štadión som mal chuť okamžite napísať Vilovi Rozborilovi, či by aj tejto chudobnej troske nedokázal nejako pomôcť.

#Sieť za bránkou bola v horšom stave ako Procházkova, flórou na betónovej tribúne by som zaplnil celý herbár a čo sa týka bannerov, boli vybielenejšie ako účty bývalých sponzorov. Klub však v poslednom storočí rokuje s Mestom o zrekonštruovaní historickej stavby, ktorá bude ale zrejme skôr zapísaná medzi kultúrne pamiatky UNESCO. O tom, že všetko je na dobrej ceste svedčí fakt, že je už podpísaná zmluva o zmluve a ďalších dvadsať zmlúv je už momentálne v štádiu riešenia.

Nový štadión síce zníži svoju kapacitu takmer o polovicu, ale aspoň bude vstupné dvakrát vyššie, čo nás aspoň trošku môže hriať pri srdiečku.

Zápas posledný druholigový

Krátko k zápasu. Prvú väčšiu šancu v zápase so Sereďou mali hostia, skúsený Talian sa petelicou nedal prekvapiť. Za technickú obtiažnosť zákroku dávam sedmičku, za dopad do Telemarku osmičku a za ekvilibristiku a špeciálne efekty desinu. Taktik Staňo Varga (oxymoron) na lavičke napriek úvodnému extempore zachoval stoický kľud a nepohol ani brvou. Britsko-lipianským prízvukom nabádal svojich k väčšej aktivite, tá priniesla ovocie o pár minút neskôr. Bartek po rohovom kope hlavičkou s pomocou juhovýchodného vetríka a 30 stupňového sklonu trávnika dotlačil loptu rýchlosti parkujúcej ženy do siete.

Od tohto momentu bolo na ihrisku iba jedno mužstvo. Vykúpenie po množstve šancí Hectora Tubonemiho priniesol Eric Katona dve minúty pred pauzou. V nájazde vyváľal po malom vápne brankára Kopeckého a zvýšil na 2:0.

Jedinou zásadnou druhopolčasovou zmenou bol príchod komentátora, ktorý po 60. minúte zatvoril predajňu lístkov, otočil pečené klobásky a ohlásil, že zápas sledovalo 3164 divákov.  Rozhodca veľa práce nemal, tretí gól dal striedajúci Micherda. Po záverečnom hvizde svietil na zúboženej svetelnej tabuli výsledok 3:0 a mohli prepuknúť oslavy.

FC, FC T, FC Tatran, Olé!

Tretí mečbol pri vlastnom podaní vyšiel, bolo veľmi príjemné sledovať ako verní prešovskí Ultras s nadskakujúcimi pupkami a pivkom v ruke bežia oslavovať spoločne s hráčmi. Oslavy pokračovali aj na námestí a legendy hovoria, že pokračujú dodnes. Prirodzený vodca a kapitán Jacko povedal, že "sú tu typy hráčov, ktorých možno bude treba aj hľadať". Varga len dodal, že by hráči mali tento postup osláviť tak, ako sa na pravých východniarov patrí. Neverím, že je nejaká likérka schopná vyrobiť toľko alkoholu.

Víťazstvo Prešova bolo podľa môjho názoru plne zaslúžené, hrali pekný, rýchly a moderný kombinačný futbal, na ktorý sa dalo pozerať. Chvalabohu, že žiaľbohu im k tomu pomohol aj súper, ktorý ich takmer vôbec nepreveril. Neviem posúdiť, či s mladým tímom plným odchovancov nebudú budúcu sezónu bojovať o záchranu. Ja im však držím palce.

Rudolf Beliš

Rudolf Beliš

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár