Recept na Rusko

14.06.2016 / Martin Petro
Zamyslený tréner Kozák. (photo: SITA/AP Photo/Andrew Medichini)

Zamyslený tréner Kozák. / (photo: SITA/AP Photo/Andrew Medichini)

Práca s médiami je v podaní trénera Kozáka excelentná. Jeho rozhovory sú zážitok a nemyslím tým tie, ktoré dáva po víťazných zápasoch (čiže tie,  ktoré dáva väčšinou). Odpovedať na otázky novinárov po výhrach so Španielskom alebo Nemeckom by dokázal ktokoľvek. Myslím tým tie menej populárne rozhovory, aké napríklad vôbec nezvládal iný slovenský tréner, ktorého s Kozákom nevyhnutne porovnávajú.   

Aj po takej nepríjemnej prehre, akú sme absolvovali s Walesom, zvolil Ján Kozák priam učebnicový prístup k veci. Rozanalyzoval chyby – zrozumiteľne, konštruktívne a bez príkras. Povedal to tak, aby to pochopil aj posledný laik doma za monitorom. Vysvetlil, čo chcel v zápase hrať, prečo to nešlo podľa plánu a čo bolo, naopak, na našom výkone pozitívne (lebo aj také bolo). Žiadna patetickosť, žiadne distribuovanie viny, žiadne vyplakávanie... no najmä, žiadne hádzanie flinty do žita.

Díval sa striktne len a iba dopredu, bol vďačný, pokorný, no zároveň sebavedomý. Otázky na irelevantné záležitosti elegantne obchádzal („Veci, ktoré neviem ovplyvniť, vypúšťam z hlavy.“) Zvyšných súperov vnímal iba ako ďalšie prekážky („Ja sa starám o naše mužstvo. Rusko aj Anglicko máme zmapované, na ich zápase bol náš človek.“) Pre hráčov musí byť takýto chlap za kormidlom veľkým povzbudením a motiváciou.

Krátko k Walesu

Dá sa povedať, že sme prehrali preto, lebo sme chceli vyhrať. Fanúšik má právo byť sklamaný, no ak je rozumný, na slovenský tím sa za jeho ambície hnevať nemôže.

Akcia Hamšíka z úvodu musí končiť gólom. Musí nie v zmysle takom, že hráč takéto šance musí premieňať. Musí v zmysle takom, že by takéto šance mali končiť gólov pre dobro samotného futbalu.

Naopak, gól na 0-1 dostávať (už len pre naše vlastné dobro) nesmieme. Nie v takomto dôležitom zápase. Ale stalo sa, pretože vo futbale také góly proste padajú – a často práve vtedy, keď ich najmenej „potrebujete“. Jediné, čo v takej chvíli treba robiť, je vziať to ako súčasť hry a reagovať.  

Reakcia prišla neskôr, ako sme si želali, ale prišla. Za stavu 1-1 sme mali na ihrisku ofenzívne ladenú zostavu - oproti klasike chýbal jeden štítový stredopoliar. Kozák sa mohol uspokojiť s remízou a vrátiť mužstvu rovnováhu Viktorom Pečovským, ktorý by prihrávku na Ramseyho pravdepodobne epripustil. No náš tréner chcel zápas vyhrať a veril, že to jeho mužstvo dokáže. Zvyšok bol opäť iba futbal – často neférový a nelogický. Rešpektujme jedno aj druhé.   

Ruské mužstvo

Rusi sú majstri sveta vo futbalovej priemernosti. No schválne, skúste vymenovať nejakú ruskú hviezdu histórie, ktorá by z kádra vytŕčala. Lev Jašin? Andrey Aršavin vo forme z EURO 2008? Ok, povedzme. No to je tak všetko.

Rusi si priniesli výber ruskej ligy. Jeden jediný legionár zo Schalke toto tvrdenie nemení. Džuba, Kokorin, Smolov a Šatov tvoria ofenzívny kvartet zostavy a sú to všetko solídni hráči od 25 do 27 rokov. Na európske pomery však nikdy nebudú lepší než solídni, kým budú hrať v Rusku. To potvrdí spomínaný Aršavin, ale aj Keržakov či Roman Pavľučenko.

Chémia ruského útoku bola proti Anglicku mizerná. Ak nepočítame rozohrávača Šatova, ofenzívni hráči medzi sebou zaznamenali iba minimum prihrávok a zhruba tretina z nich nenašla adresáta. Hartovu bránku trafili za celý zápas iba ruskí obrancovia. Kokorin predviedol niekoľko náznakov driblingu, no absencia výraznej individuality bola citeľná.   

Po zranení kľúčového hráča, Igora Denisova, na pozícií defenzívneho stredopoliara zaskakoval naturalizovaný Roman Neustädter, ktorý si proti Anglicku odkrútil svoju reprezentačnú premiéru. Aj druhý záložný štít, 20-ročný Golovin, je bez väčších skúseností z medzinárodného formátu (toto bol jeho štvrtý zápas). Roman Širokov má, naopak, už 34 rokov a proti Anglicku iba striedal.

Ak sa bavíme o pokročilom veku, tak vedzte, že stopérska dvojica Ignaševič/Berezutski má dokopy 69 rokov. Náročný rytmus sobota-streda po  náročnom zápase s Anglickom by im mohol narobiť problémy. Rusi nabehali o pár metrov viac než naši s Walesom a na regeneráciu mali o pár hodín menej času. 

Recept

Naše nasledujúce plány musia zodpovedať vývoju v skupine. Ak sa nechceme spoliehať na výsledky okolo seba, potrebujeme v ďalších dvoch zápasoch minimálne vyhrať a neprehrať. Výrazne si to zjednodušíme, ak naplno zabodujeme hneď s Rusmi. Ak nie, budeme musieť zopakovať záložný scenár z Afriky.

Zdolať Rusko v našich silách je. Už po žrebe mohlo byť všetkým zrejmé, že cesta do osemfinále povedie práve cez nich. Prehra z prvého zápasu z toho akurát urobila nevyhnutnosť.

Bod, ktorý Rusi získali s Anglickom, môže v zápase zahrať v náš prospech. Náš súper pôjde do zápasu nabudený – bude ho chcieť vyhrať. Ak zabodovali s médiami glorifikovaným Albionom, určite teraz veria v to, že môžu vyhrať celú skupinu. Ruská mentalita v tomto nepustí. Zlomila im väz už niekoľkokrát a nielen vo futbale.  

Presne tento typ zápasu nám bude vyhovovať. Bude nám vyhovovať rovnako, ako nám vôbec nevyhovovalo búšiť do plných proti Walesu. Našim hráčom sa hrá najlepšie proti iniciatívnemu súperovi, ktorého môžu terorizovať protiútokmi.

Recept je teda úplne triviálny: klamanie telom. Vyhrať síce potrebujeme viac ako náš súper, no na ihrisku nech to vyzerá presne opačne. Hrajme na remízu - akoby na remízu. Poďme do tohto zápasu presne tak, ako sme išli do kvalifikačného zápasu na Ukrajine. Nechajme taktovku im. Nechajme, nech sa najskôr osmelia ich krajní obrancovia; nech ich záložné štíty vylezú po našu šestnástku. Vtedy príde čas a najmä priestor pre majstrovstvo slovenských hráčov.

Druhá možnosť je zlikvidovať ich kvalitou. Zahrať si ďalšiu otvorenú partiu a ukázať, že sme lepší. Na prvý pokus táto taktika nevyšla, ale možno práve preto ju Jano Kozák zvolí opäť. Je na to dostatočne zdravo tvrdohlavý. 

Martin Petro

Martin Petro

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár