Moje prvé EURO naživo

16.06.2016 / Miloš Kubalík
Vladimir Weiss, umelec. (photo: SITA/AP Photo/Frank Augstein)

Vladimir Weiss, umelec. / (photo: SITA/AP Photo/Frank Augstein)

Keď som vyberal zápas, ktorý si pozriem naživo, Rusi boli až posledná voľba. Okolnosti zariadili, že som sa ocitol v Lille, na druhom zápase našich „Sokolov“ v skupine B.

Klobúky v lietadle

Už cesta naznačovala, že sa môžeme tešiť na hojnú účasť fanúšikov z domoviny. Železný vták bol rýdzo slovenský, dresy, tričká a áno aj tie klobúky (ja ich ozaj nemám rád) to naznačovali. Na takej ceste sa cítite skutočne príjemne a stretnete veľa zaujímavých ľudí. Starí páni, čo pamätajú kvalifikáciu na záverečný turnaj ME 1976 si hovoria zážitky z vraj rozhodujúceho zápasu s Angličanmi. No nepočúvaj. Zimomriavky som mal už tam.

Po príchode na miesto činu informácie z horúcej slovenskej linky hovorili o krvilačných hrozbách a podobných iných scenároch. Vo francúzskej TV premietali večer pred zápasom okrem nekonečných rozborov ich domácich miláčikov aj očakávané nepokoje a rizikový zápas našich s Rusmi. Inak skutočne, Francúzi vedia stráviť pol dňa rozbormi a analýzami ich Les Bleus. U nás by sledovanosť podobnej relácie neutiahol ani Laco Borbély.

Keďže futbal mam rád a žiadny v tom čase nedávali, bol dobrý aj Yuri Djorkaeff v štúdiu, aj keď neviem, o čom bola reč. Aj tak mám pocit, akoby sa pri konverzácii viac opľúvali ako rozprávali.

Pivo za 7 EUR

V deň zápasu sme sa presunuli k štadiónu a čuduj sa svete, žiadne manifesty sa nekonali. Chvalabohu. Keďže sme boli v národných farbách, domáci nám z okolitých áut dávali na znamenie zdvihnutý prst, nie ten prostredný, a milé úsmevy. Povzbudení novou energiou sme si povedali, že skočíme na pivo. V bare, kde bolo viac čašníkov ako zákazníkov, síce stálo jedno sedem (slovom 7) EUR, ale kašľať na to.

Čo ma viac tešilo boli usmievaví, kývajúci a zdraviaci triezvi Rusi a množstvo našich modrých bielych dresov. Pocitovo to bolo na víťazstvo už tri hodiny pred výkopom. A to sme ešte na zápas brali domácu posilu. Vďaka jednému lístku navyše sme vybavili spoluúčasť mladého chalana z vidieka od Lille. Antoine prišiel vyzbrojený šálom v národných farbách, ale keďže farby máme rovnaké, zapadol bez problémov. Podmienkou bolo, aby poznal aspoň jedného hráča z nášho tímu. Jeho prvá odpoveď bola "Hamzik," takže všetko OK, môžeš ísť.

Cestou k štadiónu si Rusi so Slovákmi dávali spoločné foto. Stretli sme chalaňov, čo si dali karavan tour na všetky zápasy našich – dokonca Kysučania ako aj ja. Očakávané niekoľko stupňové kontroly boli ozaj len očakávané. Ostali nám totiž všetky šaty a rovnakú kontrolu som zažil aj v kvalifikačnom zápase v Žiline na SVK – LUX. Celkovo medializované opatrenia boli ďaleko od reality. Alebo sme len u nás zvyknutí na policajné cvičenie s korytnačkami pri zápasoch Slovana s Trnavou. I keď nad hlavami nám lietala helikopotvora.

Futbal má jeden jazyk

Vieme dobre, ako zápas dopadol. No vynikajúco, my sme ho už aj zapili. Atmosféra bola jedinečná, frčal najmä „Macejko“ a „heja heja heja Slovensko“. Hlas som si vykričal do nepríčetna, u mňa však nič nové. Pri oboch krásnych góloch sme si s Tonom, mojim novým francúzskym kamošom (dovtedy sme moc neprehovorili) padli okolo pliec aj napriek tomu, že on po Anglicky veľa nedáva a ja po Francúzsky ani neskúšam.

Opäť sa mi raz naživo potvrdilo, že futbal má jednu, spoločnú reč. Tono nám fandil a opakoval všetky pokriky, ktoré vedel vysloviť. Keď z tribún zaznelo zborové  „toto sme tu ešte nemali“, zimomriavky prišli v plnej paráde. Nakoniec sme aj s Tonom našli lámavo spoločnú tému pri pive. Aj keď všetko ostatné bolo kostrbaté, záchytné body boli Payet, Griezmann, Zidane, Pogba, Hamzik, PSG atd. Proste opäť futbal, v týchto dňoch prevláda najviac. Nakoniec som získal vo výmennom obchode šál francúzskeho basketbalového tímu. Good deal. 

Historické víťazstvo nás posunulo do bojov o osemfinále. Či to skončí postupom uvidíme až o pár dní. V každom prípade môžeme povedať, že futbal u nás pookrial a naši fanúšikovia dokážu vytvoriť vynikajúcu kulisu aj mimo domova. Potvrdil to aj Tono, ktorý to celé nazval „amazing adventure“. 

Miloš Kubalík

Miloš Kubalík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár