Coach Rufus spomína: Mal som aj ja takých "expertov"

10.10.2016 / Coach Rufus
Vy ste vietečo, my sme lietadielka. (photo: SITA/AP Photo + Coach Rufus)

Vy ste vietečo, my sme lietadielka. / (photo: SITA/AP Photo + Coach Rufus)

Díval som sa v sobotu na futbal a veru, smutno mi došlo. Mal som v tíme presne takýchto "expertov", keď som trénoval v Žarnovici. Nebolo to celé mužstvo, to nie - takéto veci sa zvyknú diať v skupinkách. Boli len traja. Mali však ten nebezpečný pocit, že sú niečo viac. A to nikdy neveští nič dobré.

Raz za mnou prišli, že chcú 200 korún za zápas.

Za aký zápas, pýtam sa ich.

Za každý, odpovedajú svorne a sebavedomo.

Ako vám môžem dať každému po 200 korún, keď mám od Jančiku (Jančika bol majiteľ nášho drahého klubu, ktorý to financoval viac-menej z vlastného) 500 korún pre celé mužstvo? Navyše, dá mi ich iba vtedy, keď vyhráme.

Viete koľko nám ostane, keď sa to všetko medzi všetkých rozdelí?

Viem.

A viete, kto dáva všetky góly?!

Aj to viem.

Tak nám povedzte. Prečo sa máme deliť s ostatnými? Je to vôbec fér, keď my robíme všetku robotu?

Sme jeden tím chlapci. Vy, ja, vaši spoluhráči, Jančika, hospodárka. Krucifix, veď kustód Otko tu celé dni pobehuje úplne zadarmo. Ani netušíte, ako je tu často. Ten si odo mňa nikdy nič nepýtal. Vie, ako sme na tom a čo si môžme dovoliť. Namiesto toho ste prišli vy a žiadate niečo, čo vám nemôžem splniť ani keby som chcel, čo v žiadnom prípade nechcem.

Debata ešte chvíľu pokračovala. Traja páni sa napokon urazili a odišli. Na nedeľný zápas však nastúpili. Podali sme hrozný výkon, všetci do jedného. Brankár súpera mohol 90 minút lúskať tekvicové semiačka. Vedel som, o čom to je. Zavolal som si slávnu trojku k sebe hneď v utorok pred tréningom. Prišli celí vysmiati – neviem, čo si mysleli, že sa asi stane. Vypýtal som od nich výstroj a povedal im, že môžu ísť, kam sa im ráči. Dovidenia.

Viac si pod mojím vedením ani jeden z nich nekopol. Oznámil som tieto nevyhnutné zmeny v kabíne. Chlapci mlčali, keď som rozprával. Moje rozhodnutie prijali, rešpektovali, prikyvovali. Vymenoval som nového kapitána a na záver som povedal, že sa uvoľnili tri miesta v zostave.

Hádajte, čo sa stalo? Ďalší víkend sa vyhralo. A potom znova. Potom prišla remíza s kvalitným súperom a po nej ďalšie dve výhry, kým prišla vôbec prvá prehra od odchodu mojich veľkých hviezd.

Neveril som vlastným očiam, ako sa moje mužstvo zomklo a bojovalo jeden za druhého. Chlapci boli ako pokropení živou vodou. Nikto z nich to napokon nedotiahol bohviekam ďaleko. Hráči sami vedeli, že sú priemerní a v živote futbalom zarábať na chleba nebudú. Skončili sme niekde v strede tabuľky - ani dobre, ani zle. No na túto sezónu máme všetci úžasné, nádherné spomienky.

Futbal je presne o tomto. O súdržnosti, ktorá prekračuje nalajnované hranice ihriska. Škoda, že je to dnes taká vzácna vec.

Viac postrehov od nášho nového prispievateľa nájdete na facebookovej stránke Coacha Rufusa

Coach Rufus

Coach Rufus

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár