Do útoku, Slováci!

11.10.2016 / Martin Petro
Sokoli v tréningu. (photo: SITA/Ivan Kopčáni)

Sokoli v tréningu. / (photo: SITA/Ivan Kopčáni)

Stále platí, že Jano Kozák je skvelý a variabilný stratég. Jeho taktika v Slovinsku mohla byť ďalším majstrovským ťahom jeho reprezentačného príbehu. Najväčším problémom nášho trénera je, že momentálne nemá hráčov, ktorí by vedeli jeho zaujímavé nápady efektívne preniesť do výkonov na ihrisku.

Tajomstvo modernej formácie

Formácia 5-3-2 je, čuduj sa svete, moderná a, čuduj sa svete ešte viac, je v skutočnosti naozaj ofenzívna. Wales s ňou postúpil na ME, na ME s ňou postúpil do semifinále a celkovo na šampionáte strelil 10 gólov. Každý, kto sa vo futbale vyzná, musel Chrisa Colemana obdivovať za to, že tento herný systém spopularizoval.

Tajomstvo tejto formácie je v tom, že z tých piatich obrancov sú skutoční obrancovia iba traja. Na stranách sú falošné krídla, ktorých odborná terminológia nazýva pojmom full back, respektíve wing back. V danom rozostavení sú to kľúčoví hráči celej formácie, pretože ich aktivita smerom dopredu priamo ovplyvňuje, aké je ich mužstvo nebezpečné. V tomto smere majú rovnakú zodpovednosť zapájať sa do útočných výpadov, ako najvyššie postavený útočník.

Kozák prišiel do Slovinska s perfektným nápadom – vykompenzovať týmto spôsobom veľkú dieru, ktorú momentálne má na krídelných postoch. Neúnavný Pekarík by bol na túto rolu priam ideálnym hráčom – doslova sa pre ňu narodil. Bohužiaľ, k dispozícií nebol. O Hubočanovi to platí viac-menej takisto, no ten zasa lepil dieru po Škrteľovi v strede obrany (večná škoda, že do Slovinska necestoval Škriniar).

Najdôležitejšie pozície našej formácie teda obsadili Pauschek so Šventom, hráči, ktorí na túto zodpovednosť herne nemajú. Jeden na ňu nemá ešte, pretože práve v reprezentácií začína. Druhý na ňu nemá už, pretože práve končí. Kozákov veľmi šikovný zámer zlyhal jednoducho na tom, že nemá adekvátny hráčsky materiál.

Opäť potrebujeme útočníkov

Ak niečo nášmu trénerovi vyčítať, tak azda to, že niektorým hráčom verí až príliš (Švento) a niektorým akosi úplne prestal (Ďuriš, Nemec). To, že slovenskí útočníci nedávajú (žiadne) góly, už vie celá krajina lepšie než druhú slohu hymny. Stala sa z toho taká veľká bublina, že títo útočníci už ani nehrávajú. Ak spočítame, v koľkých zápasoch sme nastúpili bez čistokrvného útočníka, dospejeme k číslu, ktoré už začína trápiť verejnosť.

Nech sú akokoľvek neefektívni, v ďalších zápasoch musia nastúpiť. Nie je to o tom, že tam prídu rozhodnúť zápas (ak sa im to ale podarí, neurazíme sa). Je to o tom, že na seba naviažu súperových hráčov. Tí už potom nebudú môcť Hamšíka – nášho v poslednej dobe najvyššie postaveného hráča celej formácie – zdvojovať, strojovať a úplne znechucovať.

Marek je síce génius, ale potrebuje priestor. Aspoň trochu z neho. Úlohy, ktoré v posedných zápasoch dostal, by boli nad možnosti možno aj pre Messiho. Marek sa najaktívnejšie presadzoval vtedy, keď mu obranný val súpera rozrážali hroty. To isté platí aj o Makovi, ktorý je účinnejší, keď je ešte nejaký hráč pred ním. Najlepšie to celé fungovalo pri Adamovi Nemcovi, ktorý je fyzicky silný a dokáže lopty sklepávať. Po dlhej dobe by som mu dal opäť šancu, byť trénerom.

Kým našu útočnú aktivitu gumovalo Anglicko a Nemecko, mohli sme sa chlácholiť, že je to iná liga súperov. No nedokázať podržať loptu na polovici Slovinska, to je už dôvod na vážne zamyslenie. Dobrá správa je, že väčšinou, keď sa Ján Kozák zamyslí, prichádzajú dobré nápady. V tejto chvíli ich ale musí zladiť so schopnosťami svojich hráčov.

Kvalita je nevyvážená a rozdrobená vnútornými problémami. Skúsme to hodiť za hlavu. Je čas oprášiť staré poznámky a vrátiť sa k štýlu, s ktorým nám to išlo. Tých komikov v kiltoch potrebujeme poraziť. 

      

Martin Petro

Martin Petro

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár