Starosti a oči trénera Kozáka

12.10.2016 / Denis Bohumil Schvarcz
Tréner Kozák. (photo: SITA/Ivan Kopčáni)

Tréner Kozák. / (photo: SITA/Ivan Kopčáni)

Keď Švéd poslednýkrát pískol v Trnave do píšťalky, mohol som si vybrať, kam sa z novinárskej tribúny pohnem. Či zbehnem do mixzóny počúvať vyjadrenia hráčov, alebo zostanem na najvyššom poschodí štadióna Antona Malatinského a vypočujem si, čo ku kvalifikačnému zápasu Slovensko vs Škótsko (3:0) chcú povedať obaja tréneri. Zvolil som tlačovku. 

Kozákove oči

Prvý prišiel medzi novinárov Ján Kozák. Zhodnotil zápas, dostal tuším štyri otázky. Po dve od Martina Šeďa zo slovenského rozhlasu a od Marcela Merčiaka z televízie. Možno sa jeden z nich pýtal trikrát, nepočítal som to. Nikto iný sa neprihlásil, ani ja nie. Ako relatívny novic v miestnosti som monitoroval situáciu a šetril sa na Strachana. Dnes ma prekvapilo, keď médiá zlepili Kozákove slová do súvislého článku nazvaného Rozhovor s Kozákom. Ehm, poriadna novinárska skratka, ale asi to tak bežne funguje.

Ale späť k veci. Napriek výhre nebolo na trénerovej tvári vidieť veľa radosti. Sám od seba spomínal hlavy hráčov, ktoré nie sú stále čisté. Nezabudol na jednotu futbalového národa, aktuálne neexistujúcu. Neviem, či vôbec niekedy na našom území existovala. Koncept je to ale krásny a určite závideniahodný, ak ho niekde dosiahli. Nemal som dokonca ani pocit trénerovej úľavy. Tú by som očakával, tlak bol pred zápasom veľký. Mužstvo nedalo dlho gól, akákoľvek strata v zápase s ružovými Škótmi by bola asi nadobro pochovala šancu na úspešnú kvalifikáciu hneď v jej úvode.

V očiach som mu namiesto toho zakaždým čítal starosti. Vie, že výhra, hoci nečakane pekná, ešte nič nevyriešila. Je len prvým krokom k stabilizácii pomerov v kabíne, prvým z mnohých a možno najľahším. Hovoril, že s hráčmi sa veľa rozprávajú a vysvetľujú, vedia čo treba urobiť, aby boli znova úspešní. Prelomiť ale hráčsky odpor k spomínanej jednote - lebo si nemyslím, že Kozák hovoril iba o nejednotnosti fanúšikov - bude ešte vyžadovať veľa trpezlivosti a najmä úspechov. Výhier, ktoré sa v žiadnej kvalifikácii nerodia ľahko. Robia však náladu všetkých omnoho lepšou. 

Raz ale oči trénera Kozáka prezradili. Keď sa Marcel Merčiak opýtal na výkon nových hráčov na krajoch ihriska. Holúbek a Sabo hrali dobre, najmä dopredu. Holúbek prihral na dva góly, Sabo mal pravý kraj pod palcom ako takmer adekvátna náhrada Pekaríka. Keď sa nadýchol k odpovedi, prvý a jediný krát sa mu v očiach zablysla iskrička radosti. Hovoril k veci, bez balastu. Mal zjavnú pasiu z toho, ako sa mu v mysli odohrával predzápasový a zápasový film s hráčmi o ktorých bola reč v hlavných úlohách. Opísal svoje rozmýšľanie a stratégiu pri výbere práve tých dvoch, presne zhodnotil ich výkon v zápase. Radosť počúvať.

Potom ale pohľad zvážnel, pri poslednej odpovedi bol až kryptický. Utiahol sa znova späť do rozmýšľania o ceste, ktorá ho v kvalifikácii čaká. A bolo po všetkom, ďakujem, dovidenia, dobrú noc. Vidíme sa na Litve.

Strachanove blabla

O pár minút vymenil nášho trénera ten škótsky. Gordon Strachan si priniesol vlastného PR manažera, ktorý tlačovku viedol. Bola úsporná, rýchla a krátka. Nebyt prekladateľky, ktorá podala mimoriadny prekladateľský výkon, trvala by maximálne päť minút.

Škóti chceli, aby Strachan povedal pár viet k zápasu, sťažnosť na rozhodcu prišla s druhým nádychom. Jeho chlapci začali dobre, začínali mať navrch, no potom šlo jedno rozhodnutie proti nim a bol z toho gól. Situácia sa vlastne zopakovala v druhom polčase, hrali pekne no dostávali góly. 

Novinári sa pýtali, či ešte on ako tréner môže hráčom niečo dať, či nie je kvalifikácia stratená. Inými slovami, hľadali v jeho odpovedi náznak rezignácie. Strachan sa nedal, ale bolo to z jeho strany tak trošku bla-bla. Forma sa môže rýchlo zmeniť, zápasov je ešte veľa, a tak ďalej, a tak podobne. 

Slovo dostali presne dvaja škótski novinári. Viac času PR manažer škótskeho tímu nevyhradil. Škoda, takú peknú otázku som si pripravil: Pán tréner, je Slovensko vašim najneobľúbenejším miestom v Európe? Ako tréner ste tu hrali dvakrát, oba zápasy ste prehrali so skóre 0:8. Čím to podľa Vás je? 

Hoci som sa o mikrofón hlásil, nepodarilo sa mi zapojiť sa. Nevadí, možno nabudúce. 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár