Radosť a nádej z Deutschland Cupu

07.11.2016 / Denis Bohumil Schvarcz
Tréner Cíger. (photo: SITA/Marek Mrvis)

Tréner Cíger. / (photo: SITA/Marek Mrvis)

Deutschland Cup získali v nedeľu v Augsburgu Slováci. Vyhrali všetky tri zápasy, strelili najviac gólov zo všetkých a najmenej inkasovali. Fakt, že prvenstvo z najlepšie obsadeného nemajstrovského a neolympijského turnaja na ktorom sa reprezentácia zúčastňuje je zaslúžené, nemôže byť spochybňovaný. Víkend v Nemecku priniesol po čase fanúšikom radosť a nádej.

Nečakaný výsledok

Nemecko, Kanada lepšia, ako býva a Švajčiarsko sú súperi pre Slovensko tradične nepríjemní. Tvrdá, jednoduchá hra prvých dvoch menovaných a stabilný systém Švajčiarov Slovákom nezvykne sedieť. Aj preto, že práve tieto reprezentácie sú najčastejšie pozývané na turnaj s názvom Deutschland Cup, vyhrala Hokejová republika pri sedemnástej účasti len štvrtýkrát. 

Od piatku do nedele to ale na nemeckom ľade nevyzeralo, žeby sa výber kouča Cígera mal cítiť na ľade nesvoj. Mladý tím Slovenska síce začal každý z troch zápasov pod tlakom, ani raz sa ale súperom nepodarilo v podstate výber českej a slovenskej ligy zlomiť. Zakaždým národný tím prežil najhoršie, vymanil sa z hernej nevýhody a zobral na svoju stranu výhodu gólmi v kľúčových fázach.

Cíger so Šuplerom

Celkom určite sa trénerovi Cígerovi podarilo dobre poskladať tím, svoj puzzle navyše nemusel počas troch zápasov príliš prekladať. Ochorel síce Dominik Graňák, útoky ale zostávali väčšinou pokope. Z toho vyplývajúca súhra bola v poslednom dueli proti Švajčiarom prínosom, tí postavili na každý jeden zápas inú zostavu a doplatili na to posledným miestom.

Najlepšou nomináciou bola ale zrejme prítomnosť pána Júliusa Šuplera pri tíme. Veterán trénerskej lavičky má neobyčajný rešpekt a zjavne stále mladým hráčom čo povedať. Neviem, aký je plán realizačného tímu do budúcnosti, ak ale má spájanie pre hokej mať takéto pozitívne prejavy a dopady, som za všetkými desiatimi.

Výhra novým štýlom

V situácii, v akej sa slovenský hokej v roku 2016 nachádza už nemôže stavať na pretlaku individuálneho talentu. Nemáme už hráčov ani na KHL, viď posledné dva ročníky Slovana a čoraz menší príspevok lokálnych hokejistov k tímovému úspechu belasých na všetkých postoch. Inde už vlastne Slováci v druhej najlepšej lige na svete ani nehrajú, vyhnanstvo v Číne je vyhnanstvo v Číne. 

Preto musí reprezentácia poskladaná z hráčov eurolíg ťahať za jeden povraz a tak trochu meniť štýl hry. V Nemecku sme videli, ako na to. Základ je v bránke, Jaro Janus aj Ján Laco vybetónovali tri výhry svojimi výkonmi, ktoré boli vlastne bez chýb. Obaja si podali prihlášku na majstrovstvá sveta, neverím, že ich po takom vydarenom víkende - ak obom vydrží do jari forma - Zdeno Cíger obíde pri zostavovaní kádra.

Potešili viacerí obrancovia, najviac Čajkovský s Gernátom. Hráči pražskej Sparty hrali sebavedomo, spoľahlivo a strieľali aj góly. Streľba obrancov sa stáva novou slovenskou zbraňou. Doteraz bola cnosťou z núdze (najmä na MS, kde bol naposledy obranca najlepším strelcom tímu). Len päť inkasovaných gólov svedčí o zodpovednosti vo vlastnej tretine, podporenej samozrejme spoľahlivými mužmi s hrubými hokejkami a lapačkou. 

Páčili sa aj útočníci, prvý útok, ale napríklad aj Hrnka s Kudrnom. Viacerí naznačili potenciál pre záverečný turnaj na budúci máj. Desať gólov z hry (jeden do prázdnej brány) hovorí o solídnom priemere troch na zápas, čo tretina to zásah. Toľko matematika. Dlho nevídaný bol aj spôsob, akým sa Slováci do šancí dostávali a ako ich zakončovali. Rýchle brejky Kudrnu, dôraz pred bránkou, zarputilosť (pardón za čechizmus) kapitána Draveckého aj hráčov z dvoch nižších formácií. Bola to radosť pozerať. 

Len sa z toho nepototo

Najviac nevídaná bola ale mentálna odolnosť a spôsob, akým sa hráči vyrovnali s každým z protivníkov. Proti tvrdým Nemcom ukázali trpezlivosť, proti herne lepšej Kanade nezlomnosť a odolnosť. Proti Švajčiarom zas, že keď sa darí, tak sa jednoducho darí. Posledný zápas vyhrali v hlavách ešte predtým, ako naň nastúpili. Ani to nebývalo dominantou Slovákov, ktorým sa na akomkoľvek turnaji darilo. 

Užime si radosť, ktorú sme pri televízoroch cez víkend prežívali. Majme nádej, že majstrovstvá sveta v Nemecku a Francúzsku by mohli po rokoch dopadnúť inak, ako sme museli akceptovať v posledných rokoch (okrem Vujtekovho striebra v Helsinkách).

Deutschland Cup bol príjemným vydareným zážitkom pre všetkých zúčastnených, aj drukujúcich. Na oslavy je ale ešte priskoro, aj optimizmus je najlepšie konzumovať s mierou. Slovensko ešte nie je znova majstrom sveta, ani nemá istotu postupu zo základnej skupiny. Ani keď národný tím zopakuje výkony, ktoré ukázal teraz. Nezakríknime to, ale silno dúfajme, že sme radosť z hokeja nemali v tejto sezóne naposledy. 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár