Mágia posledných sekúnd

06.12.2016 / Michal Mácsai
Keď vyhráš titul gólom v poslednej minúte posledného zápasu, je to čistá radosť. (photo: SITA/AP Photo/Jon Super)

Keď vyhráš titul gólom v poslednej minúte posledného zápasu, je to čistá radosť. / (photo: SITA/AP Photo/Jon Super)

Tiež patríte medzi fanúšikov, ktorí majú radi takzvané „last minute goals“? Priznám sa, ja tieto situácie milujem. Bez ohľadu na to, či hrá môj obľúbený klub alebo hoc aj nejaký z juhoamerickej ligy. Emócie, ktoré lomcujú hráčmi, štadiónom či komentátormi sú takmer neopísateľné. Na jednej strane obrovská radosť, eufória. Na strane druhej bezmocnosť, silná a neutíchajúca.

Štyri zimomrivé góly

Napadlo mi urobiť top výber takých situácii z posledných rokov. Našiel som štyri. Keď som si zoradil góly, ktoré rozhodovali o osudoch klubov či tituloch, až tri z nich sa udiali v roku 2013. Tri v máji, dva dokonca v priebehu 24 hodín. Náhoda? Nemyslím. Pohodlne sa v práci usaďte a vychutnajte si magické chvíle spolu s nami. Uistite sa, či šéf po očku nesleduje a pokiaľ áno, nech si rovno pozrie s Vami. 

P.S. Úplný zážitok dosiahnete, ak si pustíte k obrazu aj zvuk. 

Gól číslo 1 , Borrusia Dortmund – Málaga, apríl 2013

Zápas na Westfalenstadion je zážitok sám o sebe – osemdesiat tisíc hrdiel ženie svojcich dopredu ako máloktorá iná masa fanúšikov. Navyše, je to štvrťfinále Ligy Majstrov a z Malagy ste si priviezli relatívne dobrú remízu 0:0. Po šestnástich rokoch môžete postúpiť do semifinále. Osud to však vidí inak. Prehrávate 0:1, musíte vsietiť dva góly. Lewandowski vyrovnáva, no v 82. minúte Eliseu de facto pečatí postup Španielov. Borussia musí opäť skórovať dvakrát, za posledných desať minút.

Lopta je však guľatá a futbal (niekedy) nemá logiku. Počas obrovského tlaku sa Marcovi Reusovi podarí v 91. minúte vyrovnať stav. Žiaľ na postup toto nestačí... Posledný zúfalý útok, nákop dopredu, mela – šanca určite príde, vždy to tak je. A ona prišla. Santana v 92.minúte presypal misky váh na stranu domácich. Cesta do semifinále je spečatená.

Gól číslo 2, Porto – Benfica, máj 2013

Osem titulov z ostatných desiatich rokov získalo v Portugalsku Porto. Zlatý hattrick im mohla prerušiť Benfica. Našliapnuté mala skvele, tri kolá pred koncom náskok štyroch bodov – o titul sa mohla pripraviť iba sama. A tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, až ...

Domáce zaváhanie s Estorilom znížilo náskok pred Portom na dva body. Prišiel zápas pravdy, na Estadio du Dragao, v Porte. Stačí vám remíza, aby ste mali titul vo vlastných rukách. Benfica strelí gól a vedie 0:1, ako z rozprávky. V pomyselnej live tabuľke vedie o päť bodov a titul má na dosah. Porto sa ale nemieni vzdať a Varela vyrovnáva na 1:1. Stále však titul vlastní Benfica, Porto zúfalo potrebuje zvíťaziť. Posledné striedania, posilnenie útoku. Už beží prvá minúta nadstaveného času a v sektore hostí sa pomaly oslavuje. Dve nahrávky, lopta na šestnástke, a halfvolejom striedajúci Kelvin vsietil najdôležitejší gól jeho kariéry. Kamera sníma trénera Benficy, ktorý padá na kolená, pod ťarchou situácie so smútkom v očiach. Presun kamery na trénera Porta, ktorý radostne poskakuje a teší sa s ostatnými. Neuveriteľné zábery, hodné na Oscara. Mám zimomriavky. Titul je vlastne tretíkrát v rade v Porte.

Gól číslo 3, Watford – Leicester City, máj 2013

Vrcholia semifinálové súboje druhej anglickej ligy. Hrá sa o veľké finále vo Wembley, o poslednú postupovú kartu do Premier League. Ligy, považovanej za najlepšiu na svete, o desiatky miliónov libier. Leicester prvý zápas doma zvládol 1:0, v odvete mu stačí dokonca prehrať o gól, pokiaľ sám gól strelí...

V 19. minúte sa to Leicesteru darí, vyrovnáva na 1:1. Watford musí vsietiť minimálne dva góly. Na ihrisku sa medzičasom objavil aj Harry Kane – áno, ten z budúcnosti Tottenhamu. Domáci Matěj Vydra druhým gólom v zápase dostáva Watford do vedenia, no stále potrebujú ešte gól na postup, čas sa kráti...

V tom to ale náhle prišlo. Bežala neuveriteľná 97. minúta zápasu, zo štyroch nadstavených (!!!), keď prišla do domácich radov rana – penalta pre Leicester. Celý rok ste tvrdo dreli, aby ste postúpili a teraz sa to v sekunde rozplynie. Loptu si stavia Andy Knockaert, ktorý penaltu pravdepodobne prifilmoval. Ak skóruje, Leicester postúpi. Ak neskóruje, nič sa nedeje, aj tak postúpia, vďaka skóre. Aká je live stávka na postup Watfordu? Jedna k miliónu?

Knockaert sa rozbieha a strieľa po zemi. Almunia chytá, no vyráža iba pred seba. Knockaert doráža, no trafí opäť Almuniu. Odkop obrancu Watfordu na polovicu, loptu si vymenia dvaja hráči Watfordu, Forrestieri beží po krídle. Čas 96:47. Center na roh päťky, Schmeichel vybieha a znižuje strelecký uhol. Hlavička útočníka do priestoru jedenástky. Troy Deeney halfvolejom napálil loptu do siete. Štadión vybuchol, čas 96:53.  Watford to zvládol.

Toto dámy a páni považujem za najvýnimočnejšiu minútu v histórii futbalu. Toľko možných scenárov a predsa príde ten, s ktorým v tej chvíli nikto , ale nikto nerátal.

Gól číslo 4, Manchester City – Queens Park Rangers, máj 2012

Toto sa mi píše určite najťažšie a stále mám pocit bezmocnosti, ktorý som vtedy ako fanúšik Manchesteru United cítil.

Posledný zápas sezóny, United mohli obhájiť titul, City mohlo mať premiérový. To, že anglická liga je pravidelne najvyrovnanejšia sa opäť potvrdilo. United mali rovnaký počet bodov ako City - rozdiel bol len v skóre. United museli zvíťaziť a veriť, že QPR na City neprehrá, nakoľko stále bojovalo o záchranu.

United v 90. minúte vedú v Sunderlande 0:1, City v tej istej minúte senzačne prehráva s QPR 1:2. Kamery behajú zo štadióna na štadión, atmosféra nervozity sa dá krájať. United kopú roh. City súbežne taktiež a v 92. minúte Džeko zrovnáva na 2:2. Opäť kamera na tribúnach oboch štadiónov – fanúšikovia vedia, ako jednotlivé tímy hrajú a volajú si...

93. minúta, v Sunderlande sa dohralo. United zvíťazili a sú aktuálne majstrami Anglicka. Sir Alex Ferguson nervózne tlieska, ďakuje hráčom i fanúšikom. Strih.

Štadión City, o päť sekúnd neskôr. Trma vrma, kľučka, Aguero, gól. City vedie 3:2. Štadión buráca. Strih.

Anglický komentátor kričí pri pohľade na Fergusona „two two. No! Manchester City scored again!“ Štadión v Sunderlande škodoradostne vybuchol, keď počul výsledok z Etihad Stadium. Smútok v očiach Alexa Fergusona je priam hmatateľný, no posiela hráčov ešte raz poďakovať svojim verným fanúšikom. Strih.

Štadión Etihad oslavuje, Mancini behá, hráči sa objímajú. QPR sa aj napriek prehre zachránili. Aký krásny a zároveň krutý futbal vie byť. Pre mňa je to jeden z najsmutnejších okamihov, ktoré som ako fanúšik zažil. Pre futbal ale azda najkrajších pár minút, podobne ako príbeh Watfordu a Leicesteru. Verím, že sa už nikdy nedožijem prehry boja o titul len o skóre. Veď čo ste mohli spraviť viac?

Vychutnajte.

Michal Mácsai

Michal Mácsai

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár