Na vlastné buľvy: Slovan - Trenčín bol dobrý futbal. Škoda, že na Pasienkoch

09.03.2017 / Miloš Kubalík
Slovan - Trenčín zblízka. Ehm, ani nie.  (photo: Milos Kubalik)

Slovan - Trenčín zblízka. Ehm, ani nie. / (photo: Milos Kubalik)

Ísť na futbal na Pasienky si vyžaduje vždy veľa premáhania. Súboj extraligistov vo štvrťfinále Slovnaft cupu, Slovana s Trenčínom, ale vyzeral celkom lákavo. Každý z nich naháňa niečo iné. Slovan v lige Žilinu a Trenčín zase od jesene svoj tieň z minulej sezóny. Obaja sa stretli v minulej sezóne vo finále pohára, v ktorom Trenčín v Trnave vyhral 3:1. Bicepsy a iné časti tela sme im pomerali, poďme k zápasu.

Dobrý futbal. Škoda že na Pasienkoch

Aj keď som ich už spomínal, nedá mi to. Po príchode na historický skvost na Pasienkoch máte pocit, že ste v nejakom pracovnom tábore. Všade ploty, zatarasené vstupy, občas človek, čo zablúdil rovnako ako vy. Ani nemáte pocit, že idete na futbal. Z tmy vedú konečne schody na konci ktorých je otvor podobný dverám. Za ním svetlo. Vedie priamo na tribúnu, medzi ďalších nadšencov. Kto iný ako nadšenec by tam aj šiel. Na neadekvátny štadión chodia už len novinári (majú to povinne), televízia a poslední skalní fanúšikovia Slovana. Pri pohľade na kontajnerové veže, vraj pre telku, sa mi chcelo smiať. Hoci som tam nebol prvýkrát, vždy mi to príde celkom vtipné.

Ani som sa poriadne neusadil a už Trenčín lovil loptu zo siete.

Záhada slabej návštevnosti vyriešená

Priskin zavelil na 1:0. Z letargie ma prebral aj domáci hlásateľ hlasným goooooooool. Asi chcel, aby ho bolo počuť až cez Dunaj do Petržalky. Už chápem, prečo ľudia nechodia na Slovan. Doma môžu vďaka hlasnému kriku počuť informácie o zápase na balkóne. Nad zostavami oboch tímov som sa príliš nezamýšľal. Poznal som hráčov len podľa ich obrysov a pokrikov divákov naokolo. Kým si môj zrak znova zvykol na obrovskú vzdialenosť od hracej plochy, bol koniec prvého polčasu.

Slovan bol lepším tímom, po pravej strane loptu sem tam potiahol Filip Oršula. Viem to, lebo na neho kričali „Filip ideš“ a bol na bližšej strane ku mne, takže som čo-to videl. Hoci bol Slovan herne lepší, žiadnu strelu na bránu okrem gólu, som už nepostrehol. Trenčín mal v závere tutovku na vyrovnanie, inak nič moc. V prvom polčase nechytil ani ten svoj tieň, ktorý mu robili svetlá nad oválom.

Konečne prestávka, čas na klobásku a vycikať sa. Na WC treba prejsť 500 tisíc krokov, prezradila appka v mobile. Náchylnejší asi aj pustia do gatí. V jedinom otvorenom stánku som si vystál radu na klobásku (čo by to bol za futbal bez klobáskového fanúšika) a uvažoval nad tým, že pre hŕstku ľudí ani viac stánkov nie je treba. Na Slovan, ktorý je nosičom mena jedného najslávnejšieho klubu u nás, a posledného majstra republiky z Trenčína, sa prišlo pozrieť cca 950 ľudí.

Keby sa mi chcelo, aj ich spočítam.

Slovan - Trenčín nakoniec 7:4

Nebolo však treba, druhý polčas začal Trenčín svižne a snažil sa o vyrovnanie. Do hry nastúpil aj bývalý Šošon Jakub Paur alias slovenský Angel Di Maria. Slovan však hrozil z protiútokov a jeden mu aj vyšiel. Po skrumáži upratal loptu do siete hostí, hráč s číslom 45 Čavrič.

Slovan kontroloval hru a dá sa povedať, že ich hra celkom bavila oko diváka. Trenčianska jedenástka na drese, to však nechcela nechať len tak a razom bolo pätičkou znížené na 2:1. Hráč sa volá Janga a nápadne mi svojou postavou a ľahkým srnčím behom pripomínal Thieryho Henryho. Z Trenčína sa mi asi pozdával najviac.

Nič sa však nezmenilo, Trenčín bol bezzubý a Slovan udrel. Tretí gól pridal po krídelnej akcii a prihrávke do vápna Savičevič. Podľa mena tipujem, že je z Balkánu. Niektorí diváci sa stratili v čase a kričali "Jugoslavia". Asi chceli, aby ich zobral cez leto domov na dovolenku. V tých chvíľach to bol celkom zaujímavý zápas s gólmi na oboch stranách.

V druhom polčase zaujali aj výmeny názorov medzi divákmi a Trenčanmi. Diváci to skúšali najprv na Paura, potom na trénera Ševelu. Obaja kohúti sa chytili návnady, čo bola voda na mlyn pre mastné pokriky. Jeden pán vzadu sa ich snažil upokojiť slovami „ticho, nie sme v Trnave“.

V 87 minúte sa do hry dostal aj Robogól Vittek. Starí páni vedľa mňa boli rozčarovaní, že tak neskoro. A najradšej by dali trénerovi Vukomanovičovi ten málo prepotený Vittekov dres oprať. V rukách. To, že je Robo legenda bolo vidieť aj pri potlesku divákov. Celkom iný potlesk, ako pri iných hráčoch.

Slovan teda zdolal Trenčín 3:1. Jeho vzájomná bilancia s majstrom je za posledné dva týždne 7:4, v lige belasí nedávno zdolali AS doma v ešte divokejšom zápase 4:3. Futbalisti od Matúša Čáka síce vypadli, žiadna hanba sa však v ich prípade nekonala.

Slovan postupuje zaslúžene ďalej a v pohárovej súťaži zostal po šokujúcom vypadnutí Žiliny a Dunajskej Stredy najväčším favoritom.

Miloš Kubalík

Miloš Kubalík

Napíš komentár