Motochart 1: Dočkáme sa súboja titánov?

09.04.2017 / Branislav Ježík
Fernando Alonso márni najlepšie roky kariéry v nekonkurencieschopných monopostoch. (photo: SITA/AP PhotoPWong Maye-E)

Fernando Alonso márni najlepšie roky kariéry v nekonkurencieschopných monopostoch. / (photo: SITA/AP PhotoPWong Maye-E)

Po troch mesiacoch je tu prvý tohtoročný #motochart. Bude o niečo kratší, pretože ako sme avizovali už v novembri, v sezóne 2017 už neuvidíme tím Manor. Ale to len opticky. Stratégovia sa totiž musia vyrovnávať s novými skutočnosťami.

Revolučné zmeny?

Zapríčinili to nové predpisy, ktoré sa po troch rokoch opäť výraznejšie menili. Tento krát boli zamerané hlavne na aerodynamiku. Mnohí čakajú, že by to mohlo zamiešať poradím, ale zmeny sa týkali skôr rozmerov áut ako celkovej filozofie ich návrhu. Ak boli v niečom jedinečné tak len v tom, že ich účelom bolo zrýchliť monoposty. Podľa niektorých zmena, aká nemá v histórii obdobu, sa nakoniec až takou dramatickou neukázala. Doteraz totiž FIA menila predpisy vždy, keď inžinieri dokázali autá vylepšiť až tak, že dosahovali rýchlosti ohrozujúce bezpečnosť jazdcov a ich úlohou bolo monoposty spomaliť. Najviac to bolo zrejmé po smrti Ayrtona Sennu. Uhlíkové monokoky dávali všetkým falošný pocit bezpečia. FIA systematicky dbala na to, aby sa priebežne zvyšovala bezpečnosť, hoci absolútnu úroveň pravdepodobne nikdy nedosiahne (viď Jules Bianchi). Vedľajším efektom týchto zmien bolo, že formula 1 postupne spomaľovala až na takú úroveň, že sa jej približovali nižšie motoristické série a vyhrávať s ňou dokázali už aj teenageri. Napokon prišla zmena, po ktorej volal už takmer každý.

Teraz akoby sa formula 1 vrátila o dvadsať rokov späť. Myslené obrazne. Aj keby sa rovno prepísali predpisy na stavbu monopostov podľa pravidiel z tohto obdobia, autá, ktoré by tímy podľa nich postavili dnes, by už nevyzerali ako v roku 1996. Úroveň poznania a skúsenosti konštruktérov sú dnes totiž úplne niekde inde. Z tohto pohľadu sa ako oveľa väčšou javí zmena vlastníkov formuly 1 ako zmena predpisov. Ale tá nie je viditeľná hneď a bude sa prejavovať postupne. Aj keď drobné zmeny sme už mohli postrehnúť v Melbourne.

Čierne zlato opäť na pretrase

To, že nové širšie pneumatiky budú odolnejšie ako tie z predchádzajúceho roku bolo známe už po ukončení ich testovania začiatkom decembra. Avizovalo to dokonca samotné Pirelli. Taliansko-čínska firma totiž nechcela nechať nič na náhodu, keďže vtedy ešte len tušila, na aké hodnoty prítlaku dokážu tímy dostať svoje tohtoročné monoposty. V Austrálii tak niektorí jazdci absolvovali celú dĺžku pretekov na dvoch najmäkších zmesiach, ktoré boli k dispozícii.

Minimálne v prvých šiestich veľkých cenách tak môžeme očakávať preteky s jednou, maximálne dvoma výmenami pneumatík. Pre stratégov to znamená kompletnú zmenu prístupu oproti minulému roku. S nízkou degradáciou sa stratila rýchlostná výhoda nových pneumatík. Možností, ako sa dostať pred súpera cez boxy je tak oveľa menej, rovnako tak aj príležitostí na prípadnú nápravu chýb. Suma sumárum, pneumatiky minimálne v prvej polovici sezóny nebudú tým faktorom, ktorý bude ovplyvňovať stratégiu.

Možno nám táto situácia prinesie viac priamych súbojov medzi jazdcami priamo na okruhoch. Hoci aj toto tvrdenie má jeden háčik. Jazda dvoch monopostov za sebou sa s novými predpismi stala o niečo problematickejšia. Piloti si všeobecne jazdu na nových autách pochvaľujú. Pravdou ale je, že za sebou oveľa viac víria vzduch, ako tie minuloročné. Od určitej vzdialenosti sa na predné krídlo auta, ktoré prenasleduje svojho súpera dostáva menej čistého vzduchu, s čím súvisí strata prítlaku vpredu. Pilot tak má oveľa viac práce s udržaním svojho auta na trati, ako jazdec pred ním. Tento problém sme poznali aj v minulosti, ale táto vzdialenosť sa oproti minulému roku takmer zdvojnásobila. S tým súvisel aj fakt, že jazdec si minulý rok pri takejto jazde veľmi rýchlo zničil predné pneumatiky. V prvej veľkej cene sme však takýto problém vďaka väčšej trvanlivosti nových pneumatík nezaznamenali.

Na závery je priskoro

Aj z tohto je vidno, aké komplexné súčasné monoposty sú. Zmena v jednej časti má vplyv na mnoho ďalších jazdných vlastností. Zatiaľ je však príliš zavčasu robiť nejaké závery. Predsa len okruh v Melbourne je dosť špecifický oproti tým na ktorých sa preteká počas zvyšku sezóny. Tým, že sa trať kľukatí v mestskom parku, nie sú tu zvodidlá až tak blízko, ako napríklad v Monaku, alebo Singapure. Na druhej strane oproti klasickým tratiam je vozovka užšia a chýbajú tu aj rýchle zákruty, dlhšie rovinky, či väčšie únikové zóny. Výkon motora tu nezohrával až takú veľkú úlohu, ako tomu bude napríklad už tento víkend v Číne. Aj preto dokázal Fernando Alonso dlho vzdorovať Estebanovi Oconovi, hoci ten bol na rovinkách o 27 km/h rýchlejší.

Tímy sa aj napriek osemdňovým predsezónnym testom stále snažia pochopiť fungovanie nových pneumatík. A tak v Albert Parku niektoré z nich vyšli do pretekov z rozdielnymi stratégiami (Haas, Renault a Williams, Sauber). Čiastočne aj preto, že menšie tímy tu majú väčšiu nádej, že získajú body, keďže v úvodných pretekoch majú autá viac technických problémov ako v neskorších častiach sezóny. Druhým faktorom sú už spomínané bariéry, vďaka ktorým je väčšia pravdepodobnosť nehôd. Nie inak tomu bolo aj tento rok, keď šachovnicovú vlajku videlo len trinásť jazdcov. Odpadlíci však boli hlavne z tej horšej polovice štartového poľa.

Rekordérom na ultramäkkej zmesi bol Daniil Kvjat, ktorý na nej absolvoval prvých 34 kôl. Zaujímavé je, že tesne pred ich výmenou dosahoval podobné časy ako Felipe Massa, ktorý práve prezul na čerstvé supermäkké pneumatiky.

História sa nie vždy opakuje

Lewis Hamilton sa síce snažil striasť svojho prenasledovateľa hneď po perfektnom štarte, ten sa ho však dokázal držať a trpezlivo čakal na svoju príležitosť. Strieborné šípy jazdili v Melbourne s menším prítlakom, takže ich autá boli jednými z najrýchlejších na rovinkách. Vo Ferrari išli opačnou cestou a rýchlostne boli niekde v strede štartového poľa. Na priamy útok preto nemal Sebastian Vettel dostatočnú rýchlosť.

Postupom času prišli Angličanove problémy s pneumatikami a krátky výlet mimo dráhu v 14. kole, ktorý ho stál sekundu. Stratégovia v boxovej uličke tak museli riešiť jeho požiadavku na skoršiu zastávku v boxoch, aj keď v Mercedese tak zvyčajne nerobia. Úlohou jazdca na prvej priečke totiž bolo vyjazdiť si dostatočný náskok, aby sa po zastávke v boxoch vrátil pred Kimiho Räikkönena, ktorý by ho mohol pred zastávkou Sebastiana Vettela zdržať. Ten rozdiel predstavoval 22 sekúnd, ale na konci 16. kola bol stále len 16,6 sekundy. Napriek tomu sa Strieborné šípy v nasledujúcom kole rozhodli meniť pneumatiky na aute priebežného lídra pretekov.

Rátali totiž s tým, že vyprovokujú podobnú reťazovú reakciu, akú sme mohli vidieť vlani v Singapure a Max Verstappen s Kimim Räikkönenom čoskoro pristúpia k rovnakému kroku. To sa však nestalo. Lewis Hamilton jazdil na nových žltých pneumatikách porovnateľné časy ako vedúce Ferrari. Čoskoro sa ale pred ním objavila spomínaná dvojica a jazdec s číslom 44 uviazol za holandským teenagerom. Každým kolom prichádzal o drahocenné desatinky sekundy a Scuderii stačilo počkať na to, aby si Sebastian Vettel vyjazdil dostatočný náskok na to, aby sa po svojej zastávke v boxoch vrátil pred svojho jediného rivala.

Jediné, čo by ho mohlo v tejto fáze pretekov ohroziť, bol výjazd bezpečnostného vozidla, počas ktorého to mohol Hamilton skúsiť s mäkšou sadou gúm. To sa však na okruh nedostalo a tak sme až do cieľa žiadnu drámu nevideli. Výnimkou snáď bola len plánovaná výmena pneumatík u Sebastiana Vettela v 23. kole. V ňom Ferrari o kolo dobehlo Williams Lancea Strolla a štvornásobný majster sveta za ním stratil celú sekundu. Z boxov tak vychádzal tesne pred Verstappenom, za ktorým bol stále zaseknutý Hamilton.

S pribúdajúcimi kolami bolo čoraz viac jasnejšie, že Mercedes nebude v Hamiltonovom prípade skúšať plán B, ktorý by znamenal, že by ho znovu povolali do boxov a obuli mu jednu z dvoch najmäkších zmesí. Jednak to bolo dané malými rozdielmi medzi rýchlosťami jednotlivých zmesí a ako sme si už povedali, predbiehanie bolo v Melbourne dosť obtiažne (videli sme len päť predbehnutí počas celých pretekov). Plán B pritom rátal s tým, že Valtteri Bottas bude musieť pred seba pustiť svojho tímového kolegu, čo by nebolo príliš ústretovým gestom pre Fína v jeho prvých pretekoch v striebornom monoposte.

10. Haas – Ferrari (NC/NC)

Po najlepšej kvalifikácii v histórii tímu prišlo nedeľné sklamanie. Vypadnutie Romaina Grosjeana po trinástich kolách kvôli úniku vody, keď pohodlne jazdil na siedmom mieste, bolo po minuloročných bodových hodoch pre Amíkov ťažkou ranou. V F1 je to podobné ako v speváckom šoubiznise: vždy je dôležitejšie, ako bude znieť druhý album. V tomto prípade to platí o druhej sezóne. Pozitívne však je, že zatiaľ to vyzerá tak, že VF-17 nechýba rýchlosť.

Zabrať však bude musieť vo svojej buď-alebo sezóne Kevin Magnussen. Jeho francúzsky tímový kolega ho v Melbourne presvedčivo zdolal v kvalifikácii a Dán sa hneď v prvom kole zaplietol so Sauberom Marcusa Ericssona, následkom čoho vydržalo jeho zavesenie len do 46. kola. Vlaňajší osud Estebana Gutiérreza, ktorý tímu nepriniesol ani jeden bod by mu mal byť dostatočným varovaním.

9. McLaren – Honda (13/NC)

Niekto by mohol po austrálskych pretekoch povedať, že McLaren na tom nie je až tak zle ako sa o tom hovorilo a písalo po predsezónnych testoch. Pravdou ale je, že okruh v Melbourne nemá až také veľké požiadavky na výkon motora ako tomu býva na väčšine ostatných tratí. Pridajte si k tomu osobu Fernanda Alonsa. Už len to, že Španiel dokázal postaviť auto na dvanáste miesto na štarte by sa dalo označiť za malý zázrak. V nedeľu s autom, ktorému nielen že chýba výkon, ale treba sledovať aj jeho spotrebu, dokázal ešte osem kôl pred koncom jazdiť na poslednej bodovanej priečke. Len ozajstní majstri volantu v minulosti dokázali svojim jazdeckým umením eliminovať nedostatky auta. O to väčšia škoda je vidieť dvojnásobného majstra sveta márniť posledné štyri roky jeho kariéry v nekonkurencieschopných monopostoch. Vo Wokingu môžu Španiela nosiť na rukách za to, že ich zachránil od absolútneho poníženia.

Skutočným merítkom formy McLarenu je tak Stoffel Vandoorne. Je ťažké začínať kariéru v takom slabom aute, pretože prvý dojem je vždy najdôležitejší. Mladý Belgičan nedokázal pomarančovočierny monopost dostať z prvej časti kvalifikácie, pretože kvôli úniku vody v nej stihol odjazdiť len jedno merané kolo. Problémy sa mu nevyhli ani v nedeľu, keď kvôli štrajkujúcej elektronike musel neplánovane zastaviť v boxoch, aby mohlo byť jeho auto zresetované. V cieli sa mu tak ušlo posledné miesto. Síce len štrnásť sekúnd za Giovinazziho Sauberom, ale dve kolá za víťazným Vettelom.

8. Sauber – Ferrari (12/NC)

O Sauberi sa toho za posledné dva týždne napísalo celkom dosť. Nesúvisí to však s jeho výkonmi, ale opäť je na pretrase jeho manažment jazdcov. V pamäti je ešte škandál z roku 2015, keď šéfka tímu Monisha Kaltenborn, inak vyštudovaná právnička, dokázala pred prvými pretekmi uzatvoriť zmluvu na dve sedačky v švajčiarskych monopostoch hneď so štyrmi jazdcami. Možno by to vtedy prebehlo bez povšimnutia, keby sa o svoje právo neprihlásil Giedo van der Garde, ktorý si za svoje miesto riadne zaplatil.

Pocit déjà vu sme tak mali po dvoch rokoch opäť. Aj keď teraz tu máme „len“ troch jazdcov do dvoch áut. Marcus Ericsson môže jazdiť bez obáv, pretože je finančne krytý novými spolumajiteľmi tímu. O peniaze nemajú núdzu ani ostatní dvaja: Pascalovi Wehrleinovi platí jeho kariéru Mercedes a Antoniovi Giovinazzimu Ferrari. Boj týchto dvoch tradičných stajní sa tak odohráva nielen na špičke, ale aj na chvoste štartového poľa.

Oficiálne sa Nemec naberá kondičku po svojom poranení chrbta z februárových Pretekov šampiónov. Hoci v Austrálii mu lekár FIA povolil štart, podľa vlastného vyjadrenia by preteky nezvládol. Ale po spomínaných excesoch tlačovým správam Sauberu verí len málokto. Ľudia pohybujúci sa v paddocku totiž tvrdia, že mladého Taliana uvidíme v kokpite C36 aj v nasledujúcich troch pretekoch. V F1 to však nie je nič nového. Politika k nej patrí už od nepamäti.

7. Renault (11/NC)

Z očakávaného boja o pódiá v podaní Renaultu sa v zime postupne stal len boj o body. Nico Hülkenberg bol prvým, ktorý sa nedostal do záverečnej časti kvalifikácie. Na postup mu chýbala jedna desatina sekundy. Na štarte sa pred neho dostal Fernando Alonso a to bol začiatok jeho frustrujúceho popoludnia. Počas zastávok v boxoch ho predbehol aj Esteban Ocon. A to napriek tomu, že kým sa jazdcovi Force India podarilo zahriať gumy, mal pomalé výjazdové kolo z boxov. V konečnom dôsledku to znamenalo, že Nemcovi pretiekol prvý tohtoročný bod pomedzi prsty. A to doslova. V cieli za mladým Francúzom po viac ako 300 odjazdených kilometroch skončil so stratou jednej sekundy.

Aby sme Francúzskemu tímu nekrivdili, tak nové auto je oproti tomu minuloročnému jednoznačne krokom vpred. Jolyon Palmer až tak veľmi neoslnil a nedeľné zlyhanie bŕzd bolo pre neho skôr vykúpením, ako keby sa mal trápiť na konci štartového poľa. Angličan je na tom podobne ako jeho bývalý tímový kolega Kevin Magnussen. Pokiaľ bude za Nicom Hülkenbergom zaostávať tak ako v Austrálii, tak toto je pravdepodobne jeho posledná sezóna v F1.

6. Toro Rosso – Renault 6 bodov (8/9)

V továrni Toro Rosso je veľa technikov, ktorí predtým pracovali v Mercedese a na vzhľade monopostu je to aj vidieť. Pripočítajme k tomu o niečo atraktívnejšie lakovanie, ako majú Strieborné šípy a hneď tu máme jedno z najkrajších áut. Krása samotná ale preteky nevyhráva.

Staronový motor pod kapotou strieborného býčka je možno ešte dôležitejšou novinkou. Rok staré Ferrari totiž už na konci minulej sezóny strácalo na súperov až príliš. Od juniorského tímu by sme tak mohli tento rok očakávať stabilnejšie výkony. Dôležité je, že nový STR12 s väčším prítlakom vyhovuje aj jazdeckému štýlu Daniila Kvjata. Vo Faenze tak majú pre tento rok veľmi vyrovnanú jazdeckú dvojicu a nečudo, že už teraz poškuľujú po konečnom piatom mieste v Pohári konštruktérov.

V pretekoch sa toho z pohľadu talianskeho tímu príliš veľa neudialo. Carlos Sainz skončil preteky na rovnakom mieste, na akom do nich odštartoval, pretože počas zastávok v boxoch ho podsekol Sergio Pérez. O niečo zábavnejšie preteky zažil jeho ruský tímový kolega. Extra zastávka naviac po problémoch s motorom však znamenala, že podobne ako Španiel skončil v cieli tam, kde začal na štarte.

5. Force India – Mercedes 7 bodov (7/10)

Esteban Ocon si možno svoje prvé body predstavoval trochu inak. Na ten prvý sa musel naozaj nadrieť. Na štarte sa mu nepodarilo vylepšiť si pozíciu a ostal trčať za Nicom Hülkenbergom a pomalým Fernandom Alonsom. V 15. kole sa oboch pokúsil podseknúť, ale podarilo sa to len v prípade Nemca. Nervy mu došli na konci 50. kola, keď pri predbiehacom manévri pred poslednou zákrutou poškodil podlahu Alonsovho McLarenu. Na cieľovej rovinke už potom nebol pre neho problém poradiť si so Španielom. Za ten čas však za ním nabral takú stratu, že to nakoniec na viac ako jeden bod nevydalo.

Rovnako úspešný bol aj Sergio Pérez, ktorému sa podarilo podseknúť Carlosa Sainza, čo znamenalo o dva body viac do tímovej pokladničky za siedme miesto. Mexičana však oveľa viac trápi, že na začiatku sezóny strácajú na Williams možno o niečo viac ako pred rokom. Obhajoba štvrtej priečky v Pohári konštruktérov tak bude poriadne ťažká.

4. Williams – Mercedes 8 bodov (6/NC)

Najlepším zo zvyšku sveta sa stal už takmer dôchodca Felipe Massa. Ako posledný mal na svojom konte plný počet kôl. Brazílčan by mohol vo Williamse prežiť svoju druhú jar. Je jasné, že v snahe získať čo najviac bodov bude pozornosť tímu vďaka jeho skúsenostiam sústredená práve na neho. Strata 83 sekúnd na víťaza je ale dosť veľká na to, aby mohli v Grove tento rok myslieť na víťazstvá. Red Bull sa zdá byť tiež ďaleko a tak to bude opäť len o tom, ako ubrániť pozície pred Force Indiou a Toro Rosso.

Ako to celé nakoniec dopadne, bude záležať na Lance Strollovi. Ten sa stále správa skôr ako nevycválaný žrebec a ešte chvíľu potrvá, kým sa upokojí. Po nehode v sobotnom voľnom tréningu musel meniť prevodovku. V kvalifikácii už bol o poznanie opatrnejší, a zajazdil o dve sekundy horší čas ako tímový kolega. Do svojej prvej veľkej ceny tak po penalizácii odštartoval z posledného miesta. V pretekoch síce ukázal pár pekných momentov, hoci to na svojich súperov skúšal na miestach, kde je to za normálnych okolností len ťažko uskutočniteľné. Prebíjať sa vpred zo zadných pozícií tak nebolo vôbec ľahké a jeho trápenie nakoniec ukončili problémy s brzdami.

3. Red Bull – TAG Heuer 10 bodov (5/NC)

Jeden a pol sekundy v kvalifikácii a tridsať sekúnd v pretekoch. Taká je momentálna strata Červených býkov na špičku. Dobré pre nich je, že podobne ďaleko je aj ich najbližší súper Williams. Momentálne tak Daniel Ricciardo a Max Verstappen jazdia v akomsi vzduchoprázdne medzi najlepšími a zvyškom sveta. Bez obáv tak môžu vyvíjať svoje auto, ktorému chýba prítlak v zadnej časti. Pre Red Bull to nie je vôbec nová situácia. Ak sa obzrieme späť, v posledných desiatich rokoch sa len raz stalo, že ich autá boli na začiatku sezóny rýchlejšie, ako ich súperi.

Holanďanove piate miesto je momentálne maximum, na ktoré Červené býky majú. Občas v podaní oboch jazdcov možno uvidíme nejakú chybu, keď sa budú snažiť dostať červeného býka na limit. Tak ako to predviedol Austrálčan v sobotnej kvalifikácii, čo uňho za normálnych okolností nebýva zvykom. Po technických problémoch s elektronikou prevodovky v nedeľu odštartoval s dvoma kolami straty, aby mu po 25 kolách softvér vypol motor motor. Prebral tak štafetu od Daniila Kvjata, ktorý v Melbourne nevidel cieľ v predchádzajúcich dvoch rokoch.

Red Bull to síce naplno nikdy nepovedal, ale iniciatíva Ferrari u FIA ohľadom výkladu pravidiel v oblasti zavesenia kolies najviac postihla práve ich. Každý očakával, že monopost z pera Adriana Neweya bude mať najviac prítlaku. Po vynútených technických úpravách po zimných testoch sa v Milton Keynes usilovne pracuje na konkurencieschopnom náhradnom riešení. Zlepšenie ale podľa vyjadrení vedenia tímu nečakajte skôr ako v lete na domácich pretekoch v Rakúsku.

2. Mercedes 33 bodov (2/3)

Ferrari bolo rýchlejšie, tvrdia v Mercedese. Rovnica stratégie má napriek zjednodušeniu stále veľa neznámych. Stačí, aby jedna z nich nesedela a môžete prísť o dobrý výsledok. Tak ako sa to stalo Strieborným šípom, aj keď ich druhé a tretie miesto by hociktorý iný tím bral všetkými desiatimi. Ale Strieborné šípy si v posledných troch rokoch zvykli na iné poradie v cieli. Okrem Verstappena, ktorý išiel na výmenu pneumatík o niečo neskôr, ako predpokladali v Mercedese to bolo aj počasie. Nedeľné slniečko tiež prispelo k zvýšenej degradácii pneumatík a strieborné monoposty zrazu nestačili s dychom. Stratégovia Strieborných šípov podcenili skutočnosť, že na okruhu v Albert Parku sa len veľmi ťažko predbieha. Ruku v ruke s tým netušiac, že Ferrari vydrží na ultramäkkých gumách 40 % z dĺžky pretekov, to nakoniec dopadlo tak ako to dopadlo. Je však len začiatok sezóny a všetci sa musia prispôsobovať novým podmienkam. Takže hádzať všetkú vinu na stratégov asi nie je celkom múdre.

Dobrou správou pre tím z Brackley je aspoň to, že Valtteri Bottas, náhrada za posledného majstra sveta, celkom dobre zapadol k Lewisovi Hamiltonovi. Rýchlosťou sa mu síce ešte úplne nevyrovnal, ale to od neho nikto hneď na začiatku nečakal. Nakoniec bol z jazdcov špičky v druhej polovici nedeľných pretekov najrýchlejší a celkom pohodlne získal desiate pódiové umiestnenie v kariére.

V Mercedese stále ešte nenašli ideálne vyváženie nového monopostu, ktorý je k pneumatikám o niečo menej šetrnejší ako jeho súperi. S pribúdajúcimi kolami tak stráca svoje dobré jazdné vlastnosti. Vidieť to bolo hlavne u Lewisa Hamiltona, ktorý sa cez vysielačku sťažoval na svoje obutie. Jeho jazdecký štýl je o niečo agresívnejší ako u druhého jazdca Mercedesu a tak sa mu Fín na supermäkkých pneumatikách dokázal v druhej polovici pretekov priblížiť.

Viac nám napovedia ďalšie preteky. Súperi v nich budú pozorne sledovať, či strieborné monoposty budú mať väčšie problémy pri jazde za druhým autom, ako ostatní. Ak áno, v sezóne bude pre jeho jazdcov veľmi dôležité, aby sa pravidelne dostávali do prvej rady na štarte a nepokazili štart. A to ich môže dostať pod tlak, následkom ktorého môžu prichádzať rôzne chyby.

1. Ferrari 37 bodov (1/4)

Mercedes bol rýchlejší, tvrdia vo Ferrari. Najúprimnejší bol asi Jock Clear, keď povedal, že víťazstvo padlo Ferrari do náruče potom, ako ostal Hamilton visieť za Verstappenom. Rozdiel medzi víťazstvom a prehrou bol v Melbourne šesť kôl. O toľko viac ich stačilo Sebastianovi Vettelovi odjazdiť v prvom stinte, aby sa dostal pred trojnásobného majstra sveta na Mercedese. Osemnásť mesiacov a 28 veľkých cien čakalo Ferrari na víťazstvo číslo 225. Dosiahlo ho štýlom, ktorý mnohým pripomenul Michaela Schumachera.

Silnou stránkou Ferrari sa ukázala byť rýchlosť v nedeľňajších pretekoch. Tú si Scuderia udržuje ešte od čias, keď za ňu jazdil Fernando Alonso. Ako to je s kvalifikačnou rýchlosťou zatiaľ nevieme odhadnúť. V sobotu bolo proti Scuderii počasie. Jazdilo sa totiž pod zamračenou oblohou a obaja jazdci nedokázali vo svojich kvalifikačných kolách vydolovať z ultramäkkých gúm maximum. To by mohlo naznačovať, že autá so skákajúcim koníkom potrebujú viac času aby ich dostali do správnej prevádzkovej teploty.

Ako sa ukázalo v pretekoch, červený monopost so znakom Alfetty na kryte motora je celkom prívetivý k pneumatikám. Časy Sebastiana Vettela na fialovej zmesi boli aj po 23. kolách stále konkurencieschopné a do boxov išiel len preto, že sa mu naskytla príležitosť na predbehnutie Lewisa Hamiltona.

Skryté výhody

Jazdec Ferrari sa dostal do čela priebežného poradia po dlhých 1625 dňoch. A prvý krát od roku 2014 nie je na ňom jazdec Mercedesu. Na víťazstvo v úvodných pretekoch čakali v Maranelle ešte dlhšie – celých sedem sezón. Tí, čo sa radi hrajú so štatistikami vedia, že od roku 2000 sa v jedenástich prípadoch stalo, že víťaz prvej veľkej ceny sa stal aj majstrom sveta. Z našich stránok zase dobre viete, že so štatistikou možno narábať tak, ako sa vám to hodí.

Ale ako hovorí otrepaná fráza, jedna lastovička ešte leto nerobí. Červené monoposty vlani strávili vo vedení takmer dve tretiny pretekov a napriek tomu vďaka chybným strategickým rozhodnutiam skončili v cieli až za oboma Mercedesmi. Podobné to bolo aj v Kanade. Potom nasledoval prepad až na konečné tretie miesto v Pohári konštruktérov.

Ak nám niečo naznačila prvá veľká cena ročníku 2017, tak možno len to, že o titul budú bojovať len jazdci Mercedesu, Ferrari a možno Red Bullu. Šiesty Felipe Massa na Williamse strácal v cieli na piateho Maxa Verstappena priepastných takmer 55 sekúnd. To je dosť veľká hodnota, ktorá oddeľuje špičku od zvyšku štartového poľa. Z pohľadu stratégie to trochu zjednodušuje život práve spomínanej trojici tímov. Tie si v priebehu prvých 10 - 15 kôl (podľa dĺžky okruhu) budú vedieť vyjazdiť dostatočný náskok na to, aby sa po prvej zastávke v boxoch museli obávať, že ostanú zaseknutí za pomalšími autami stredu štartového poľa. Zároveň bude tento rok pre ostatných len veľmi ťažké za normálnych podmienok získať pódiové umiestnenie.

Príčinou odstupu prvej trojice tímov môže byť to, že sa im podarilo vyťažiť slušnú výhodu z lanského testovania tohtoročného modelu pneumatík pre Pirelli. Žiadny ďalší tím štartového poľa nebol ochotný investovať do úpravy minuloročných monopostov. Ostatní tak nemali k dispozícii cenné dáta potrebné pre konštrukciu áut podľa nových predpisov. A ak by ste chceli vedieť, ktorý jazdec a ktorý tím na nich odjazdil najviac kilometrov, tak vám môžeme prezradiť, že to bol Sebastian Vettel a Ferrari. Naopak, Lewis Hamilton toho príliš nenajazdil. Pred záverečnými testami po pretekoch v Abú Zabí sa dokonca vyhovoril, že si udrel koleno a väčšinu práce zaňho odviedli Nico Rosberg a Pascal Wehrlein, ktorých sme v nedeľu na štarte veľkej ceny nevideli. Ako prvý na túto možnú výhodu upozornil ešte v decembri majster sveta z roku 1997 Jacques Villeneuve. Nemcova usilovnosť tak priniesla Ferrari prvé tohtoročné ovocie.

Dobrou správou po prvých pretekoch je, že po dlhom čase to vyzerá na súboj dvoch tímov o oba tituly. Zároveň by sme sa mohli dočkať súboja titánov – dvoch štatisticky najlepších jazdcov, ktorí sú momentálne v štartovom poli. Zaujímavé je, že za desať rokov ani raz medzi sebou nebojovali o korunu šampióna. Podobne by sme mohli označiť aj súboj Mercerdes vs. Ferrari, ktorého svedkami boli ešte naši dedovia v polovici päťdesiatych rokov. Pre niekoho možno horšou správou je to, že tento rok pravdepodobne uvidíme menej predbiehaní. Austrália bol v tomto smere extrém a tak si radšej počkajme, ako to bude v Číne. Druhá veľká cena tohto roku štartuje v nedeľu ráno o ôsmej hodine letného času.

Branislav Ježík

Branislav Ježík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2017. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár