Trúdi a robotnice zo Včelína sú jednu výhru od finále TFL

15.04.2017 / Tomáš Tomeček
Spartak Včelín. (photo: Archív Spartak Včelín.)

Spartak Včelín. / (photo: Archív Spartak Včelín.)

Trúdy a robotnice zo Včelína pilne pracujú v play-off Turčianskej florbalovej ligy. Na pár otázok - aby sme nepísali stále len o Slovanoch, Nitrách, Bystriciach a ľadových hokejistoch - prinesie odpovede trojica florbalistov. Kapitán ako remeň Matej Remeň, Martin Fillo a Tomáš Čižmárik. Na budúci týždeň ich čaká rozhodujúce semifinále TFL, do ktorého postúpili z posledného miesta po základnej časti. 

Do playoff ste išli z posledného 8. miesta TFL, Včelín hrá momentálne v semifinále. Aký je hlavný dôvod stúpajúcej tendencie herného progresu? 

M.R.: Základná časť nám nevyšla podľa predstáv. Spartak nepatrí na také umiestnenia ako je 8. miesto. Je to hanba, ale môžeme si za to sami. Dlho sme hľadali druhého brankára, keďže sme mali jedného, ktorý robí na smeny. Začiatok sme nechytili a strácali sme body. Chalani vedeli, že ambície sú také, že ligu ideme vyhrať, preto sa robilo aj viac chýb. Dvadsaťdva zápasov je málo a keď tímu ujde par zápasov, body sa naháňajú potom ťažko. Na chalanoch bolo vidieť nervozitu, mužstvo šlo psychicky dole. Playoff už máme prakticky od predposledného zápasu základnej časti, keď sme bojovali o účasť v prvej osmičke. Keď sme postúpili, už nás nestrašila tabuľka. Je to nová súťaž, hrá sa na dva víťazné zápasy. Tím sa dal dokopy a hlavne sme boli prakticky v plnej sile. Psychicky nás nakoplo prvé štvrťfinálové stretnutie s Turanmi, keď sme nešťastne prehrali 4:6. Chalani zistili, že nie sú horší ako súper. 

Ako príležitostného diváka florbalu by ma zaujímalo, ako ste sa vlastne k svojmu športu dostali?

Matej Remeň (M.R.): K florbalu som sa dostal čistou náhodou. Raz mi zavolal kamarát, či si nechcem ísť zahrať do telocvične v prvom momente som ani nevedel, čo to je. Nechal som si to vysvetliť, kúpil si hokejku a od vtedy ubehlo už 5 rokov.

Martin Fillo (M.F.): Ja som sa s florbalom zoznámil ešte za žiackych čias, hrávali sme ho v rámci všestrannej prípravy. Odvtedy som ale nehral až do vzniku Včelínu, kedy ma Matej zavolal, či by som si nechcel prísť občas „ťuknúť“ do lopty. A tak som tu už tretí rok.

Tomáš Čižmárik (T.Č.).: Začal som hrávať už na strednej škole, dokonca sme hrali ligu medzi strednými školami a zistil som, že ma baví. Už odmalička som hrával na ulici hokejbal, takže to nebolo niečo úplne nové.

Aké argumenty by ste použili, aby ste ľudí presvedčili k angažovaniu v dynamickom športe? 

M.R.:  V prvom rade si treba uvedomiť, že florbal je na Slovensku ešte veľmi mladý šport, napriek tomu začína byť veľmi populárny. Je lacný, stačí len hokejka a tenisky. Výhodou je aj to, že sa hrá v halách, takže nezáleží aké je počasie vonku. Je bezkontaktný, riziko zranenia je oveľa menšie ako pri hokeji alebo hokejbale. Dôvodov je veľa.

M.F.: Ako vravíš, florbal je dynamický šport podobný hokeju či hokejbalu. Ak chce niekto začať hrávať kolektívny šport s hokejkou, je správnou voľbou.

T.Č.: Treba to vyskúšať. Výstroj nie je drahá, na začiatok ti stačí hokejka za 20 €. Neskôr uvidíš, či pri tom ostaneš.

Dá sa florbal plnohodnotne stíhať popri normálnej práci alebo štúdiu? Máte čas na tréningy, alebo sa stretávate len na zápasoch?

M.R.: Všetko je individuálne záleží na tom akú máš robotu, akú máš školu, aké máš priority, a koľko času si ochotný tomu venovať. My trénujeme každý pondelok a zápasy bývajú vo štvrtok. Nie je to veľa, kto chce, štyri hodiny za týždeň si nájde. Kto nie, hľadá výhovorky. 

M.F.: Je to veľmi individuálne. Každý z chalanov má inú robotu a iný pracovný čas, preto je pravda, že nie vždy sa dá všetko stíhať. Ale musím povedať, že sa snažíme nejako to skĺbiť s tréningovým procesom, a zápasmi.

T.Č.: TakUrčitee, pre mňa to nie je problém. 

Popíšte zápas, ktorý vám ostal v pamäti ešte dlho po poslednej siréne. V pozitívnom, alebo negatívnom zmysle.

M.R.: Negatívnym bolo minuloročné štvrťfinálové stretnutie s Bernoláčikom. V treťom rozhodujúcom zápase sme prehrali až v tretej tretine, dovtedy bol stav vyrovnaný. Na pozitívny si spomínam, že som dal za jednu tretinu päť gólov po sebe.

M.F.: Aktuálne prebieha play-off, v prvom semifinálovom zápase našej ligy sme nastúpili proti Medveďom. Čas sa prelieval do druhej polovice stretnutia a prehrávali sme 0:3. Zdalo sa, že je o všetkom rozhodnuté. V druhej polovici sme ale otočili na 5:3 a vyhrali sme. Radosť sa násobila tým, že proti Medveďom sa nevyhráva každý týždeň a už vôbec nie v semifinále.

T.Č.: Boli sme na turnaji v Žiline a prebojovali sme sa až do finále, spojili sme sa s chalanmi z iného tímu, čo hrá našu ligu. Podarilo sa mi streliť dva góly, no zápas sme aj tak bohužiaľ prehrali. To bol negatívny. Pozitívny sa odohral pred pár dňami. Nastúpil na ako brankár, otočili sme nepriaznivý vývoj zápasu a získali prvý semifinálový bod.

Čo stihne hráčovi preletieť hlavou, kým letí cez florbalový mantinel?

M.R.: Keďže v Diakovej je to dosť nebezpečné tak určite len to, aby sa nezranil. Zdravie je prvoradé.

M.F.: Mantinely sú blízko stien a lavičiek, takže keď padáš myslíš hlavne nato aby si si neublížil.

T.Č.: Ešte sa mi to nestalo, takže neviem :)

Tomáš, jedna  otázka na teba, ako obrancu, ako sa ti bránia hráči súpera, keď sa ich nemôžeš dotýkať? 

T.Č.: Keď sú útočníci rýchli, ja musím byť rýchlejší. Píska sa takmer každý dotyk čepele o čepeľ, dokonca dotyk čepele o palicu je faul za 2 minúty. Je to prísnejšie ako v hokejbale, ale dá sa na to zvyknúť.

Na ktoré pravidlo ste si najdlhšie zvykali, keď ste začínali?

M.R.: V podstate asi na všetko.

M.F.: Pre mňa bolo zložité zvykať si na hru bez rúk a hru na zemi. Keď spadneš, chceš ešte pomôcť a zachrániť loptu prípadne zabrániť protiútoku, ale to sa už považuje za prešľap proti pravidlám.

T.Č.: Nemôžeš podvihnúť hokejku a ani ju prestrčiť hráčovi pomedzi nohy, všetko sa píska. A takisto aj seknutie po čepeli či hokejke.

Koľko palíc potrebuje jeden hráč na sezónu? Aspoň približne...

M.F.: Je to veľmi individuálne, niekomu môže palica vydržať niekoľko sezón, niekto ich môže zlomiť 10 za sezónu. Občas sa stane, že ti niekto spadne na palicu a zlomí ju na polovicu, no to patrí k hre.

T.Č.: Mne stačí jedna :)

M.R.: Ja som za minulú sezónu zlomil tri, ale túto mi stačí zatiaľ jedna.

Viem, že na hokejbal chodia niekedy vypomáhať týmom aj hokejisti, ako je na tom florbal?

M.F.: Viem, že sú tímy, kde si zavolajú na pomoc chalanov z iných líg, no u nás je stály káder a hrávajú len hráči, ktorí trénujú a chodia pravidelne. Máme aj pár chalanov čo hrávajú hokejbal, ale nemôžme povedať, že by chodili iba vypomáhať, pretože všetci chodia pravidelne. Myslím, že je spravodlivé ak hrajú tí, ktorí si postup vybojovali a nie cudzí chalani, len preto aby sme získali titul.

M.R.: Aj u nás hrá plno hráčov, ktorí hrali alebo hrávajú hokej alebo hokejbal, takže to je asi jedno.

Sledujete florbalové zápasy zo Škandinávskych krajín, prípadne iné ligy?

M.F : Vôbec to nesledujem, občas si pozriem videá s fintičkami, ale inak radšej hrávam ako sledujem.

Na záver, ako dlho cítiť, keď dostanete do nohy strelu príklepom?

M.R.: Cítiš to iba v tom momente, ale ostane ti pekný odtlačok s modrinou.

M.F.: Záleží kam ťa trafia, ale každá dobre trafená lopta zaštípe. Väčšinou ti zostane pamiatka na pár dní.

T.Č.: Závisí od toho aký je silný, niekedy aj na druhý deň :D

Tomáš Tomeček

Tomáš Tomeček

Napíš komentár