Nádej

16.04.2017 / Michal Mácsai
Dve deviatky na osemnástkach v Poprade. (photo: SITA/Radoslav Maťaš)

Dve deviatky na osemnástkach v Poprade. / (photo: SITA/Radoslav Maťaš)

Pod Tatrami sa opäť blýska. Poprad bol druhýkrát za tri dni svedkom hokeja svetovej úrovne. Výkony slovenskej osemnástky proti Fínom a Kanade vzbudili spomienky na časy, kedy bola Hokejová republika podobne pobláznená pred vyše 20 rokmi. Áčko začalo svoju cestu z Céčka práve na východe krásnym hokejom plnom emócií v roku 1993. 

Optimizmus napriek prehrám

Spôsob, akým sme do domáceho šampionátu vstúpili vlieva veľký optimizmus aj napriek prehrám. Chlapci robia po rokoch radosť z majstrovstiev sveta ktorejkoľvek kategórie. Mladícky hokej sa ešte nevyznačuje taktickou zviazanosťou, ako napríklad seniorské majstrovstvá či juniori do 20 rokov. Vidíme voľnosť, hráči po ľade lietajú a taký hokej sa fanúšikom na Slovensku jednoducho musí páčiť.

Mladým svišťom sa podarilo v sobotu proti Kanade hneď niekoľko veľmi zaujímavých vecí:  

  • Kedy naposledy Slovensko Kanadu po dvoch tretinách prestrieľalo?
     
  • Kedy dalo Slovensko Kanade gól v oslabení?
     
  • Kedy Slovensko s Kanadou prehrávalo o dva góly a stav dorovnalo?

Zážitok aj pred televízorom 

Zápas sa začal dobre, Slovensko vyhrávalo a súperovi podkurovalo rýchlymi a nebezpečnými útokmi. Až drzí boli mladí hráči, ako keby nevnímali, že hrajú proti najhokejovejšej krajine planéty. Nebyť totálneho výpadku na záver prvej tretiny a trom gólom za minútu a pol,... 

Ani to hráčov v krásnych modrých dresoch nezložilo, hnaní vypredaným popradským kotlom opäť začali spaľovať javorové listy - ale aj šance. Druhú tretinu sa hralo vlastne na jednu bránku, Kanadskú. Raz toľko striel (10:5), nový sebavedomý brankár a krásny kontaktný gól. Po sóle Romana a nezištnej prihrávke naprieč brániacim pásmom strelou z prvej nádherne znížil Hrehorčák na 2:3. Keď si o minútu dvojička situáciu zopakovala a Hrehorčák v stopercentnej šanci nedal, tušili sme, že zďaleka nie je koniec.

Podaril sa aj prestávkový rozhovor s jedným z našich reprezentantov. Bol iný, ako ostatné, že máme smolu, musíme brániť, čakať na šancu, spoliehať sa na brejk, neinkasovať a snáď sa to podarí. Chlapčisko so sebavedomím, presvedčením a vierou v silu mužstva povedal, že jednoducho sme schopní vyrovnať. Ako mužstvo si veríme, že na to máme a čo tam po nejakej Kanade.

Neveril som vlastným ušiam a oči mi šlo vypučiť. Tá vášeň, túžba.... a navyše mal pravdu.

Ešte som si ani poriadne nesadol k televízoru na poslednú tretinu, už sme hrali oslabenie. Buly v strednom pásme a mladý Fafrák si to štrikoval do pásma Kanady. Puk sa dostal k Liškovi, krásnym švihom alá Gáborík ponad betón a popod vyrážačku brankára vyrovnal na 3:3!

Na štadióne Mexiko striedalo Macejka, skákal každý, lebo je Slovák, hop-hop-hop. Šance sa až do záveru zápasu striedali, rozhodnúť muselo predĺženie. Šťastnejší súper rozhodol gólom, pri ktorom naša trojica šliapala vodu proti vystriedaným Javorom. Škoda.

Konečne znova Hokejová republika

Skvelý výkon odviedlo celé mužstvo v oboch zápasoch proti veľkým favoritom, chlapci si zatiaľ zaslúžia absolutórium. Povzbudzovanie na lavičke a nadhľad kouča potvrdzuje fakt, že sa zišla skvelá partia.

Potvrdilo sa, že sme Hokejová republika a keď sú emócie na ľade, ožijú aj tribúny. Tlak, ktorý seniori počas šampionátu v roku 2011 v Bratislave nezvládli, mladí junáci zatiaľ absorbujú nadštandardnými výkonmi a vysokým sebavedomím.

Nech im to vydrží aj v druhej polovici základnej skupiny, potom nech sa vo štvrťfinále deje, čo sa má. A nech Bože dá! 

Michal Mácsai

Michal Mácsai

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2017. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár