Liga majstrov, omylov a herečiek v trenírkach

19.04.2017 / Miloš Kubalík
Čeče, to čo je za fotka?  (photo: SITA/AP Photo/Daniel Ochoa de Olza)

Čeče, to čo je za fotka? / (photo: SITA/AP Photo/Daniel Ochoa de Olza)

Ak existuje futbalový Boh, z tohtoročnej edície Ligy majstrov vracia večeru zo žalúdka naspäť do taniera pri každom druhom zápase. Množstvo sporných momentov, filmovaných pádov, prehliadnutých ofsajdov a všeobecne zlých verdiktov rozhodcov je na najvyššej úrovni už naozaj priveľké.

Nech Bože dá....videorozhodcu

Sudcovia vo futbale nikdy nemali ľahký život. Rozhodovať zápas na dedine a potom dostať cez prestávku po držke od diváka spoza zábradlia je tradícia nielen slovenskej obce fanúšikov. Kým na dedine je trestom jedna po papuli, ťažko povedať akú formu trestu majú čakať rozhodcovia pri ovplyvnení výsledku nesprávnym úsudkom na najvyššej úrovni. Možno aj žiadnu.

Ronaldo dal v utorok večer dva góly z ofsajdu. Oba v predĺžení, čím vlastne ukončil inak napínavý a vyrovnaný štvrťfinálový dvojzápas. Sporná jedenástka pre Bayern trčala z výkonu rozhodcu na druhej strane, Robben sa tam zase zrobel. Keď sa spätne vrátime do osemfinále v Barcelone, penalta po páde hobita Suareza, ktorý až komicky nevedel či si chytať hlavu, plece alebo genitálie bola podobne tragická. Keď mu raz v zápase guľky ozaj nakopnú, nikto mu neuverí ani keby sa kotúľali priamo vedľa neho.

Koľko strážcov poriadku máme na ihrisku? Najprv traja, potom štyria a teraz pobehujú a postávajú na tráve šiesti rozhodcovia. Hlavný, jeden náhradný na ďobanie do tabule s číslami a odrážanie slovných atakov trénerov, dvaja vlajkoví a dvaja bránkoví. Čím viac tým horšie. Pane futbalový Bože, zošli ako anjela na svoje zelené pažite videorozhodcu! 

Radšej kvantita ako kvalita?

Páni na vysokých funkcionárskych postoch stavajú totiž namiesto kvality radšej na kvantitu. Kto si ešte počas zápasu nepovedal "Načo tam ten bránkový rozhodca stojí, keď ten faul nevidel?!" musel prespať posledné ročníky playoff Ligy majstrov. Detto pri postranných vlajkároch. Rozhodovanie je ťažký šport, o tom potom. Vystihnúť moment prihrávky, správne sa postaviť, sledovať prihrávajúceho hráča, posledného brániaceho hráča pred brankárom a navyše postavenie útočiaceho hráča. Občas obdivujem, ak správne odmávajú tesný ofsajd.

Technológie idú dopredu, kamery dnes snímajú každý centimeter života. Kritika rozhodcov je taká mohutná práve preto, že zápasy snímajú desiatky kamier vo vysokom rozlíšení a maximálnom spomalení. Rozhodcovia sa musia rozhodnúť v okamihu, ku ktorému sa na rozdiel od miliónov divákov nemôžu v reálnom čase vrátiť. Pomoc existuje, používa ju celý vyspelý športový svet. Kriket, baseball, hokej, basketbal, americký futbal,...

Dokedy chcú čakať?

Tak dokedy chcú futbaloví páni čakať? Dokedy budeme musieť sledovať chybné a korigovateľné rozhodnutia, ktoré rozhodnú dôležité zápasy? Dokedy budeme trpieť plačkov, ktorí majú pri zákrokoch blízko súperovej brány na pár sekúnd akútnu zlomeninu nohy, či sánky? Keby v UEFA a FIFA namiesto vymýšľania futbalových nájazdov na bránku, rozširovania účastníkov MS a podobných nezmyslov, konečne zaviedli VIDEO na tej najvyššej úrovni, urobili by pre svoj a náš šport konečne niečo pozitívne. Čakáme kým vynájdeme telepatiu alebo teleport? 

Chybami rozhodcov sa vytráca z futbalu fair play. Chybami rozhodcov dostavajú priestor a krídla šestnástkovi herci, emócie a radosť na strane neoprávnených víťazov a slzy na strane porazených. Najvyšší čas s tým niečo urobiť. 

Miloš Kubalík

Miloš Kubalík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2017. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár