Nad Tatrou sa neblýskalo

07.05.2017 / Martin Marys Pagáč
To Slovénskó naše... (photo: SITA/Ján Viazanička)

To Slovénskó naše... / (photo: SITA/Ján Viazanička)

Na štadióne to hrmelo statočne, Slováci ožili, no hymny sme sa nedočkali. Škoda. Mohla to byť naša jediná príležitosť vypočuť si po zápase slovenskú hymnu. Vinu môžeme hádzať na niekoľko strán.

Nemecká precíznosť bola výrazne naštrbená. Slovinci sa stále nepremenovali, a pomýlili organizátorov. Eva Máziková mala zabezpečiť rezervnú nahrávku, poslala ju ale po Tomášovi Bezdedovi. Well, well, well. Tŕň z päty by aj vytrhol Jano Lašák, ktorý by to uspieval aj bez hlasiviek, no nebol prítomný.

Ostáva čakať na pokutu pre kompetentných. Libor Hudáček sa nominoval do dozornej rady komisie na prešetrenie incidentu a na všetko dohliadne.

Stalo sa už niekoľkokrát

Podobné organizátorské lapsusy sme už zažili. V 2015 sa podarilo hneď niekoľkým šikovným ľuďom za mixpultom pustiť ruským medailistom na rôznych podujatiach Patriotistickú pieseň Mikhaila Glinku miesto Ruskej hymny. Na londýnskej olympiáde v roku 2012 sa Maďarom nepáčilo tempo, text ani synchronizácia ich hymny naspievanej Londýnskym filharmonickým orchestrom a vydupali si, aby bola púšťaná pri ceremóniách ich vlastná nahrávka.

To, ako sa dá „jednoducho zmýliť“ Slovensko a Slovinsko, ukázala Čína na atletickom mítingu v roku 2014, kedy ukrajinskému športovcovi pustili hymnu Uzbekistanu. Podobné sa odohralo aj v Srbsku na mládežníckom atletickom mítingu v roku 2015, kedy Azerbajdžancovi pustili Arménsku hymnu. Čo je faux pas asi takého rozmeru, ako keď Severokórejcom priradia juhokórejskú vlajku. Že, Londýn 2012? Podobne naštrbila kamarátske vzťahy aj ruská hymna pre ukrajinskú gymnastku v 2013. Paradoxne sa turnaj odohrával na Ukrajine. Na(ne)šťastie v tomto prípade zahrali skutočnú hymnu Ruska.

V Kuvajte 2012 na streleckých pretekoch zahrali Kazachom miesto hymny parodickú pieseň z filmu Borat. Kazaši na to kontrovali na vlastných lyžiarskych pretekoch a miesto svojej hymny si pustili z rozhlasu Rickyho Martina a Livin’ la Vida Loca. Asi to ale nikomu nevadilo a pieseň si išla tú svoju minimálne 20 sekúnd. Veď komu by sa nepáčila.

Podobne, ako keď sme my v 2014 pustili v zápase s Maltou Numb od Linkin Parku. Pokojne mohla hrať ďalej. Maltskí futbalisti by sa iste nehnevali.

My sme sa ale hnevali

A ako. Zúrivosť na kolínskom štadióne nemala konca kraja. Ešte väčšia zavládla, keď sa organizátori ospravedlnili, že CD s našou hymnou asi zahodili spolu s obalom zo Subwaya a nemajú nám čo po zápase pustiť.

Niekoľkosekundové snímanie vlasatého hejslováka v okuliaroch, ktorému sa aj bez použitia špiónskych techník dalo z pier odčítať „HAMBA!“, vykreslilo celý obrázok. Pár fanúšikov s triezvym úsudkom sa snažilo spievať hymnu bez podmazu, žiaľ, v súťaži s krikľúňmi, pískačmi a demolátormi sedadiel neuspeli. To je asi najväčšia škoda.

Keby sa celý štadión dal do spevu hymny, azda by to zanechalo najkrajšiu reakciu k tomuto faux pas.  Určite by aj fanúšikovia ostatných krajín sňali pred našimi papierové helmy. Nestalo sa. Dokázali to Lotyši aj Švédi, Slováci sa namiesto toho utekali biť.

Nevadí, nevadí. Aspoň sa podarilo odkloniť starosti z otrasného výkonu proti Taliansku bokom. A keď Slovinci vyhrajú aspoň jeden zápas, pustia po ňom konečne našu hymnu. Na revanš.

Martin Marys Pagáč

Martin Marys Pagáč

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2017. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár